V predchádzajúcej téme sme v prvej kategórii uvažovali nad rozdielnosťou introverta a extroverta.
Druhá kategória – typ rozumový alebo intuitívny – táto kategória zahŕňa spôsob, akým pozeráme na svet okolo seba.
Rozumový typ – sú to ľudia, ktorí uprednostňujú rozum, používajú svojich 5 zmyslov na zhromažďovanie informácií. Oni chcú fakty. Pozerajú do minulosti a učia sa prostredníctvom skúseností. Cítia nutkanie všetko objasniť a uprednostňujú veci praktického významu pred dohadmi. Zaujímajú ich detaily a problémy riešia pomocou starostlivej analýzy faktov. Ostatní ich charakterizujú ako metodických, pragmatických a zameraných na súčasnosť.
Intuitívny typ – sú to ľudia, ktorí uprednostňujú idey pred faktami. Sú viac inovatívni, než praktickí. Vidia skôr celkový obraz než detail. Radi špekulujú o tom, čo by mohlo byť a zameriavajú sa skôr na budúcnosť. Často riešia problémy prostredníctvom predtuchy a ľahko preskakujú od jednej činnosti k druhej. Ostatní ich vnímajú ako nápaditých a nekonvenčných.
Prvý rozumový typ – mohli by sme ich nazvať “puntičkár”; zatiaľ, čo druhý typ intuitívny, by sa dal opísať ako “s hlavou v oblakoch”. Ale dobre vieme, že každý projekt potrebuje obidva druhy osobnosti. Čím viac to intuitívnu osobu ťahá k víziám, ideám a cieľom, tým viac sa rozumová sústreďuje na praktické stránky, detaily a plány činnosti.
Tretia kategória – typ “orientovaný na úlohu alebo orientovaný na ľudí.” Táto tretia kategória určuje spôsob, akým robíme rozhodnutia na základe získaných informácií.
“Orientovaní na úlohu” – sú to ľudia, ktorí majú jasno v otázke cieľa. Sú motivovaní výkonnosťou, spravodlivosťou a pravdou. V podnikaní má najvyššiu prioritu produktivita a zisk. Ak osoba orientovaná na úlohu dostane jasný cieľ, rýchlo a bezpečne sa prepracúva do cieľovej stanice.
“Orientovaní na ľudí” – sú to ľudia, u ktorých srdce riadi hlavu a vzťahy riadia ciele. Sú hlboko spolucítiaci a ľahko sa vžívajú do pocitov druhých. Ich rozhodnutia sú založené na tom, ako ich voľba ovplyvní iných. Majú skôr sklon ospravedlňovať než obviňovať a často vidia “sivú” tam, kde osoba orientovaná na úlohu vidí čiernobielo. Tí, čo sú viac orientovaní na ľudí, môžu u osôb orientovaných na úlohu obdivovať ich rozhodné sledovanie cieľa zatiaľ, čo tí druhí môžu u prvých oceňovať schopnosť vytvoriť atmosféru tolerancie, povzbudzovania a záujmu o druhých. Efektívny tím – vyžaduje obidva tipy osobnosti.
Štvrtá kategória – typ metodický alebo flexibilný – táto kategória sa zaoberá tým, či plánujeme vopred alebo či máme sklon k spontánnosti.
Metodický typ – ľudia, ktorí dávajú prednosť organizovanému životu, ľahko sa rozhodujú o ďalšom smere činnosti a podľa neho potom postupujú.
Flexibilný typ – ľudia, ktorí sa snažia držať možnosti, čo najdlhšie otvorené pre prípad, ak by sa objavili nové informácie, lepšia ponuka alebo lacnejšia kúpa.
Tí, ktorí majú radi metódu, sú dobrí pri stanovovaní priorít. Majú sklon k organizovanosti a poriadku. Sú spokojní, keď dodržia termín, ale nie sú až takí dobrí pri riešení neočakávaných situácií.
Tí, čo uprednostňujú flexibilitu, majú sklon ísť s prúdom. Majú radi slobodu a spontánnosť a váhajú pri finalizácií plánov. Zdajú sa byť bezstarostní a netrápia sa s presným načasovaním udalostí, keďže sú presvedčení, že aj tak všetko dobre dopadne. Občas im ujde príležitosť, pretože odkladajú rozhodnutie. Vedia sa však dobre prispôsobiť nepredvídaným udalostiam a niekedy dosahujú úspech tam, kde iní očakávajú zlyhanie.
Piata kategória – typ iniciátor alebo podporovateľ. Táto piata kategória odráža skutočnosť, či od narodenia radšej vedieme alebo nasledujeme.
Iniciátor – ľudia, ktorí radi prichádzajú s novými ideami, ľahko sa rozhodujú a neboja sa zmeny. Radi prijímajú záväzky a bývajú dobrými vodcami.
Podporovatelia – ľudia, ktorí sú radi, ak sú iní iniciatívny namiesto nich. Pozorne počúvajú a neradi vyjadrujú svoje názory. Najradšej sa vyhýbajú konfrontácii a sú pripravení prispôsobiť sa, aby udržali súlad.
Aby sme nadobudli rovnováhu medzi vedením a podporovaním, treba sa vyhnúť dvom nebezpečenstvám. Iniciátor môže zlyhať v tom, že nekonzultuje veci s partnerom. Podporovateľ zas môže presúvať všetko zodpovednosť na svojho manžela, či manželku.
Ani jedna z týchto tendencií nie je v manželstve zdravá, pretože každý z partnerov musí byť zapojení do všetkých rozhodnutí, ktoré ich ako manželský pár ovplyvňujú. Treba pamätať, že “viesť” neznamená dominovať, ovládať, kontrolovať alebo presadzovať vlastné záležitosti. A ani podporovať neznamená len pasívne nasledovať alebo zostať nevypočutý. Aby sme mohli pracovať efektívne ako tím – iniciátor navrhuje a uskutočňuje, zatiaľ čo podporovateľ povzbudzuje a asistuje.
Manželstvo najlepšie funguje, keď je každý z partnerov v niektorých oblastiach iniciátorom a v iných zas svojho manžela alebo manželku podporuje. Zaradenie sa do týchto kategórií neznamená popieranie našej jedinečnosti. Každý jeden osobnostný typ zahŕňa obrovskú pestrosť. Prvým krokom je rozpoznať naše rozdiely, vzájomne sa akceptovať a navzájom sa dopĺňať.
MUDr. Blažej Vaščák