Valentín bol rímsky kňaz. Pre svoju dobročinnosť požíval úctu i medzi pohamni. Za cisára Klaudia bol chytený a odvedený pred súd. Aktá o tom rozprávajú: „Cisár k nemu hovoril pokojne: „Počujem ťa chváliť ako muža múdreho, preto tým viac sa divím, že máš záľubu v pošetilej a boha prázdnej povere kresťanskej. A okrem toho, kresťania sú nepriatelia ríše.“
Valentín odpovedal: „Kresťania nie sú nepriatelia krajiny. Ja sám prechovávam k tebe a k celému nášmu ľudu lásku, plním zákony vlasti a modlím sa za teba i za celú krajinu.“ Jeden z prítomných cisárových radcov sa Valentína opýtal: „Čo si myslíš o našich bohoch?“ Valentín odpovedal neohrozene: „Títo vaši bohovia buď vôbec nežili, alebo trávili svoj život v oplznostiach a nemravnostiach, sami vaši spisovatelia a básnici to tak hovoria.“ Cisár riekol Valentínovi: „Ak je Kristus pravý Boh, dokáž to!“ Valentín odpovedal: „Presvedčíš sa o tom, ale najprv je treba, aby si robil pokánie, uveril v Krista a prijal jeho krst.“ Cisár prerušil súdne konanie a odovzdal ho sudcovi Astériovi. Valentín bol privedený do domu Astéria, zbadal tam sošky domácich bôžikov a zvolal: „Kiež by Ježiš Kristus, pravé Svetlo, vyviedol obyvateľov tohto domu z tmy bludu.
Kiež by ho osvietil, aby poznali jediného a pravého Boha!“ Astérius povedal: „Uverím v tvojho Krista, ak dokážeš, že on každého osvecuje. Mám v dome dievča, slepé už dva roky. Ak jej tvoj Kristus otvorí oči, uverím!“ Priviedli mu nevidiacu dievčinu. Valentín pozdvihol ruky k nebu a takto sa modlil: „Bože všemohúci, Otec Pána nášho Ježiša Krista. Ty si poslal svojho Syna na svet, aby nás vyviedol z tmy k pravému Svetlu. Volám k tebe, aby si túto svoju služobnicu ráčil osvietiť svetlom svojej múdrosti.“ A keď dokončil modlitbu, slepé dievča hneď uvidelo. Astérius s úžasom padol na kolená a prosil Valentína o výuku v kresťanskej viere a o svätý krst. Zvesť o zázračnom uzdravení nevidomej dievčiny sa rýchlo rozniesla po celom meste. Pohania zúrili, hnali sa k Astériovmu domu, vošli do domu, veľmi zbili Valentína a potom ho vyvliekli za mesto k Flaminiovej ceste, kde ho sťali mečom v roku 269.
Mgr. Ján Biroš, výpomocný duchovný vo farnosti Víťaz