HOMÍLIE

V rámci katechézy k Roku viery vám ponúkame pre duchovné obohatenie sa homílie nášho rodáka, kňaza Mgr. Jána Biroša.
Keď ich duchovný otec doniesol do redakcie, veľmi som sa potešil, lebo nám do nášho duchovného života pribudne aj jeho dlhoročný pohľad na našu vieru cez vysluhovanie sv. omší, zložených z bohoslužby slova a bohoslužby obety.

Sedembolestná Matka Božia Mária je patrónkou nášho Slovenska, patrónkou Slovenskej republiky, patrónkou všetkých Slovákov, roztrúsených doma i po šírom svete.
Sedembolestnú Matku sme dostali pod Spasiteľovým krížom na Kalvárii. Keď Ježišov život vyhasínal na kríži, vtedy Ježiš na nás myslel a zvolal k svätému Jánovi: „Hľa, Matka tvoja!“ Týmito slovami ju neodovzdal len svätému Jánovi, ale skrz neho celému ľudskému pokoleniu, aby v nej videlo vzor, príklad hrdinskosti a príklad najkrajšej lásky.

A náš slovenský národ, ktorý bol po tisíc čias ubíjaný, utláčaný, ujarmený a odstrkovaný, vyvolil si ju za orodovnicu, za svoju patrónku. Naši predkovia si ju zvolili preto, lebo boli presvedčení, že len ten môže mať najlepšie porozumenie s trpiacimi, kto sám trpel. A tu nikto nepochybuje, žeby Panna Mária nebola trpela. Vydala síce svetu Spasiteľa, ale jej život od tých čias prenikal meč bolesti až po samú Golgotu, kde bolo vykúpenie dokončené a veriacim nebo otvorené.

A či aspoň trochu podobne meč bolesti neprenikal aj srdcia našich Slovákov, ktorých krutosť nežičlivých, cudzích elementov nemilosrdne vyhnala spod tichých kozubov podtatranských dediniek? Zlobná ruka rozprášila tisíce Slovákov a zahnala ich ďaleko, aby vyhľadávali svoju skyvu chleba v cudzine, za morom, ďaleko od svojej otčiny.

Trpezlivý Slovák išiel. Zatínal päste nad tvrdým údelom, ale sa nepomstil krivditeľom, lebo vedel – pomsta jedine Bohu patrí. Pustil sa do roboty s modlitbou na perách v amerických baniach. Svoje šľachetné oči obracal denne k svojej patrónke – bolestnej Panne Márii. V Sedembolestnú verili a v ňu dúfali všetci synovia a dcéry statočných slovenských otcov a materí, že príde deň, keď Boh vyslyší prosby svojej Matky a pokorí hanobiteľov a utláčateľov slovenského ľudu.

A ten radostný deň aj prišiel. Od Tatier k Dunaju niesla sa velebná pieseň k nebesiam: „Teba Boha chválime!“ za to, že sme mohli prehovoriť vo svojej otčine rodnou rečou našich matiek a otcov. Boh na príhovor Sedembolestnej vypočul modlitby a vzdychy našich otcov, Boh pokoril našich nepriateľov. Rozohnal tých, ktorí zasievali do slovenských sŕdc semeno zloby a nenávisti. Rozprášil kupcov a predavačov, ktorí sa potajomky vkradli do slovenskej svätyne a chceli z nej urobiť „peleš lotrovskú“.

Týmto činom Božia prozreteľnosť vytiahla zo slovenského srdca niekoľko bolestných mečov, pod ktorými sme dlhé časy krvácali, plakali a modlili sa. V našom štátnom znaku máme dvojramenný kríž a pohľad na neho aj dnes celému svetu hlása, že tu pod Tatrami žije národ katolícky, ktorého večným symbolom chce byť kríž a že tento slovenský národ spína svoje zbožné ruky k tomuto krížu v každej životnej situácii, najmä však v bolestiach, lebo verí, že tak jeho večné spasenie i spása celého sveta je len v kríži Kristovom.

Naša Matka sa volá aj Sedembolestná. To neznamená, že Panna Mária mala iba sedem bolestí. U židov bolo číslo sedem číslom plnosti. Keď ju teda oslovujeme Sedembolestnou, tým chceme povedať, že bola plná bolestí. Tie začínali pri narodení jej Syna a končili pochovaním do skalného hrobu. Spomeňme si aspoň tých sedem bolestí, ktoré boli také najvypuklejšie v jej živote.

1. Simeonovo proroctvo. 2. Útek do Egypta. 3. Strata dvanásťročného syna v chráme 4. Stretnutie sa s ním na krížovej ceste. 5. Ukrižovanie. 6. Prebodnutie boku a sňatie z kríža. 7. Pochovávanie.

Vžime sa do Máriinej duše, ktorá sa skláňala nad kolískou svojho dieťaťa a nemohla sa tešiť z jeho budúcnosti, ako sa rady tešievajú naše matky. Veď poznala jeho údel, ktoré jej pripomenuli slová Simeona. V duchu stále videla jeho budúce utrpenie a to bol ten boľavý meč, ktorý ustavične prerážal jej materinské srdce.

A my, všetci Slováci, ale aj kresťania na celom svete, máme vo svojich bolestiach, trápeniach a krížoch v nej preláskavý vzor. Veď ona stojí pod krížom, aby svojmu Synovi predkladala naše žiadosti a prosby. Dôverujeme v jej ochranu a pomoc a vzývame ju slovami, ktoré nás naučili naši učitelia a ktoré sme sa kedysi denne modlili v škole:

„Sedembolestná Matička, patrónka Slovenska, oroduj za nás a za našu milú vlasť.“ Amen.


Boh nemá prázdniny

Uplynulé dva mesiace boli obdobím prázdnin a dovoleniek. Nie všetko má však dovolenku. Láska je láskou, iba keď je nonstop. Vernosť je vernosťou, iba keď je celoživotná. Pravda je skutočnou, iba keď je pravdou bez prestávky. Podobne to platí o vzťahoch medzi manželmi, v rodine, k priateľom a aj o vzťahu k Bohu.
Boh nemá prázdniny a modlitba nemá dovolenku. Dostal som sa k ilustračnému obrázku s názvom: „Žiadna plážová stolička, žiaden problém…“ a k tomu bola dopísaná úvaha o modlitbe:

Modlitba si vyžaduje čas, Pane, ale nič viac.
Žiaden kostol, žiadna kaplnka, žiadne kadidlo?
Žiadna kázeň, žiaden spevokol? Žiaden problém…
Všetko, čo potrebujem k modlitbe, som ja a čas,
pretože Ty, Pane, si vždy
v mojom dome, v aute, či tam, kde pracujem,
na pobreží, na stráni, v parku,
na horách, v lese, v mojej izbe…
Ty, Pane, si stále
v mojej mysli a v mojich myšlienkach,
v mojom srdci a v mojich snoch,
v mojich nádejách a v mojich obavách,
v hĺbke mojej duše.
K modlitbe je potrebný čas, nič viac.
Pane, pomôž mi nájsť ten čas.

Mgr. Ján Biroš, výpomocný duchovný vo farnosti Víťaz

3 komentáre k “HOMÍLIE”

  1. Dobrý deň prajem,
    chcem z celého srdca pozdraviť duchovného otca Mgr. Jána Bíroša a popriať mu dobré zdravie, pohodu, veľa Božieho požehnania a Božích milostí, lásku veriacich. Je to veľmi dobrý človek. Rád si naňho spomínam. Krstil mi dcéru. Poznám ho ešte ako stredoškolák lebo pochádzam zo susednej dedinky .
    S úctou a uznaním
    PhDr. František Godla, bývalý riad. Gymnázia v Sabinove.

    1. Dobrý deň prajem,
      chcem z celého srdca pozdraviť duchovného otca Mgr. Jána Bíroša a popriať mu dobré zdravie, pohodu, veľa Božieho požehnania a Božích milostí, lásku veriacich. Je to veľmi dobrý človek. Rád si naňho spomínam. Krstil mi dcéru. Poznám ho ešte ako stredoškolák lebo pochádzam zo susednej dedinky .
      S úctou a uznaním
      PhDr. František Godla, bývalý riad. Gymnázia v Sabinove.
      Pochválený buď Pán Ježiš Kristus !

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.