V nedeľu 27. októbra tohto roku nás navštívili pátri a laici z rehole bosých karmelitánov z Lorinčika. Cieľom ich návštevy bolo duchovné predstavenie ich rehole, spojené s prosbou pomoci pri výstavbe ich kláštora v Lorinčíku pri Košiciach. Toto predstavenie predniesol p. Andrej pri sv. omšiach.
Jednou z vonkajších apoštolských činností, ktoré vykonávame, je spovedná služba. Náš habit je hnedej farby s kapucňou. Dosť si nás ľudia zamieňajú s františkánmi. Aby som ešte vysvetlil, prečo sa voláme bosí karmelitáni, keď sme obutí v topánkach. Nuž karmelitáni sa voláme preto, lebo rehoľa vznikla na hore Karmel. Je to pohorie v Svätej zemi nad Stredozemným morom pri meste Hajfa. Tam prišli prví pustovníci, ktorí začali žiť život ponorení v modlitbe. A potom, keď sa karmelitáni presťahovali aj do Európy, v 16. storočí v Španielsku prebehla dôležitá obnova nášho rádu. Za touto obnovou stáli zvlášť sv. Terézia Avilská a sv. Ján od Kríža. Títo dvaja svätci obnovili karmelitánsky rád a vznikla nová vetva – odnož. Vtedy bolo zvykom, keďže viaceré rehole sa obnovovali, že tí noví si dali do názvu slovíčko bosí, čo znamená reformu – obnovu. A keďže sme sa od 16. storočia už nezlúčili s tými pôvodnými, tak nám to ostalo v názve až dodnes.
A teraz pár slov o spiritualite našej rehole. Špecifickým znakom našej rehole je modlitba, vnútorná modlitba, iným slovom by sa to dalo nazvať aj rozjímanie, alebo meditácia. Karmelitánska spiritualita nám poukazuje, že aj v kresťanskej cirkvi máme meditáciu. Nie je to teda výsada iba východných ázijských náboženstiev. Pri vnútornej meditatívnej modlitbe si uvedomujeme, že sme blízko pri našom priateľovi Ježišovi Kristovi, ktorý na nás s láskou pozerá a chce sa s nami rozprávať, chce si nás vypočuť, čo mu chceme povedať, čo nás trápi, teší, atď. a zároveň on sám sa chce prihovárať nášmu srdcu. A takejto osobnej vnútornej modlitbe venujeme ako karmelitáni denne veľa času – hodinu ráno a hodinu večer. Samozrejme, že sa modlíme aj iné modlitby, ale karmelitánska cesta spirituality je práve cez vnútornú modlitbu, ako nám ukazujú aj mnohí svätci, práve táto cesta vnútornej modlitby je veľmi silným prostriedkom na kráčanie za Kristom.
Čiže v tom je aj hlavný apoštolát našej rehole – modliť sa a modlitbu obetovať za druhých, za hriešnikov, za požehnanie pre cirkev, pre rodiny. Modlime sa aj na tie úmysly, s ktorými sa ľudia na nás obracajú či už SMS-kami, emailami, telefonátmi. Z týchto modlitieb vyplývajú aj iné diela apoštolátu vonkajšej činnosti našej rehole. Spomínal som už spovednú službu, ďalej duchovné sprevádzanie ľudí na ceste ku Kristovi rozhovormi, prednáškami, duchovnými cvičeniami. Jednou z najdôležitejších činností je však šírenie úcty ku karmelitánskemu škapuliaru a Panne Márii Karmelskej. Karmelitánsky škapuliar sú vlastne dve plátky hnedej látky, spolu spojené šnúrkou. Prečo sa teda má šíriť úcta k tomuto karmelitánskemu škapuliaru? V prvom rade je to pre nás, ktorí sa rozhodneme ho prijať, také duchovné rúcho Panny Márie. Kto ho prijme na seba, dovolí tým, že Mária ho ako keby zaodela svojím plášťom, zakryje našu vnútornú nahotu, lieči naše rany, chráni nás pred zlom a pomáha nám kráčať za Pánom.
A Panna Mária prisľúbila pre tých, ktorí ho na sebe nosia, mnohé milostí. V prvom rade prisľúbila, že ten, kto bude nosiť škapuliar na sebe, nebude zatratený. Potom prisľúbila, že keby sme sa po smrti dostali do očistca, tak Mária už najbližšiu sobotu po smrti nás príde z očistca vyslobodiť, teda chce skrátiť to naše očistcové utrpenie. Svojim ctiteľom prisľúbila, že ich bude chrániť po celý život, a najmä v hodine smrti. Napokon je to duchovné spoločenstvo medzi všetkými, ktorí nosia škapuliar tým, že sa stavajú duchovnými členmi rehole karmelitánov, ale z toho plynie ešte mnoho iných vecí. Títo ľudia majú účasť na všetkých zásluhách, duchovných dobrách, modlitbách, sebazáporoch, pôstoch, ktoré prednášajú pred Bohom bratia a sestry karmelitánky vo svojich kláštoroch.
Aké sú teda záväzky pre tých, čo chcú nosiť škapuliar na sebe? V podstate je to veľmi jednoduché. Najdôležitejší je duchovný záväzok – snažiť sa nasledovať Krista, žiť podľa evanjelia, podľa prikázaní. Škapuliar nám nič nové k tomu nedodáva, akurát sa ním zasväcujeme Panne Márii a prijímame do svojho života jej pomoc a ochranu. Ale pozor! Škapuliar to nie je automatika, že keď prijmem škapuliar, tak sa mi už nestane žiadny hriech, ale keď padnem do hriechu, chce byť pre mňa povzbudením, aby som z neho opäť vstal a vykročil za Ježišom.
A potom sú to tri základné vonkajšie záväzky, a to: 1. máme ho nosiť neustále na sebe vo dne aj v noci s výnimkou situácií, keď je nevyhnutné si ho dať dole, 2. modlitba, ktorú sa máme modliť každý deň, tú nám určí kňaz v deň prijatia. My karmelitáni väčšinou dávame modlitbu „Pod tvoju ochranu“, 3. napokon je to zápis do škapuliarskej knihy, to sa odohráva po obrade prijatia kvôli evidencii.
pripravila: M. Gondová