jedna krásna breza
na medziach
šípky oberá…
Páru tmavých chmár
poháňaných v diaľ
do neznáma
tasklivá
predzimná nálada
sa za slnkom obzerá…
Spievam si
kroky mi brnkajú
po strunách citary
Nevládzem
ožívam
do vetra sa zapletám
a som tam…
Zlatisté vlasy
náhodnej krásy
preberám…
Paľo Ondrík, Krahule 27. 10. 2013