zastal na pokraji sveta,
stál na podstene;
zastal pod oknami
neba sfér…
I zapel rtami,
zapel srdcom,
ktoré drží v dlani.
Zapel,
by tú, čo je Žena,
by Máriu ospieval.
Si krásna,
si slávna,
si vznešená!
Si Božia Matka,
si i moja.
Si Nepoškvrnená…
Do tmy ticha
spev sa vrýva,
do tmy ticha
spev ten znie.
A tmu, čo svet dýcha
i ticho scestia
berieme si za svoje…
Trubadúr tu pieseň pie…
Buď oslávená
Hviezda jasná!
Brána nebeská,
Ty moja pani,
Ty Pani anjelská!
Jak oslávil Ťa Tvoj Syn!
Zhliadni na mňa,
na v svete blázna.
Ručníkom mi
lásky kyň…
Svet nech –
nech si spí..!
A ja? – vyzerám v ňom
jak opitý…
Trubadúra trúbou som.
Už nie spevom
a výkrikom
mŕtve ticho ruším!
Milujem Ťa Mária!
Veď aj ja
som Tvoj syn…!
Pavol Ondrík, v Kluknave 02. 12. 2013