Tento rozhovor duchovný otec Marek Roják pomenoval ako „pokus o vyplnenie jedného lúča vo Vašom Spektre“. Vychutnajte si jeho slová, sú veľkým povzbudením pre našu dnešnú kresťanskú mládež.
Predstavte sa nám – odkiaľ pochádzate, kde ste sa narodili, kto sú vaši rodičia, odkiaľ pochádzajú, koľko máte súrodencov.
Volám sa Marek Roják. Pochádzam z Ostrovian v okrese Sabinov (mimochodom vzácna archeologická lokalita). Narodil som sa 4. apríla 1976 v Prešove. V mojom príchode na tento svet majú „prsty“ títo traja: Boh, mama Anna a otec Viktor. Mám dvoch bratov a sestru. Starých rodičov pamätám hmlisto, zomreli keď som bol ešte menší, okrem mojej babky Margity. (tiež je už v dome Otca) Mám tak nepriamo korene v Holywoode :), lebo… Môj dedo Štefan býval za mlada na Levočskej v Prešove v časti zvanej „Holywood“. Za mojím menom Roják sa skrývajú aj mená mojich starých rodičov (Tomko, Baňas, Potocký).
Praktizovanie viery – od koho ste „odkukali“, kto vám odovzdával vieru (určite rodičia a starí rodičia :))?
Moja stará mama Margita. Od nej som veľa „odkukal“. Jej celý život bol „rituálom“ viery. Ďakujem, babi. Bol to taký „malý seminár“.
Ako vznikla Vaša túžba stať sa kňazom, resp. kedy ste pocítili to volanie: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí…“?
Keď som bol malý 6-7 ročný, videl som v našom pánovi farárovi obetavého človeka s dobrým srdcom a veľkou láskou k ľuďom. A vtedy som si povedal: takým by som chcel byť aj ja.
Prežili ste už v detstve nejaké znamenia, ktoré Vám predurčovali Vašu kňazskú cestu?
Hmlisto si pamätám situáciu asi ako 9-ročný chlapec. S mamou sme sa vracali z jedných primícií a rozprávali sme sa po ceste domov, aké to bolo, čo bolo pekné. A vtedy tak mama vyriekla: „Keby som sa aj ja dožila, aby jedno z detí si Boh povolal do služby.“ Presne si pamätám aj miesto na tom chodníku cez park.
Ako ste pretlmočili Božie volanie ku kňazstvu Vašim blízkym, Vašim rodičom? Ako to prijali?
Nebolo to „predurčenie“, ale objavovanie. Človek dospieva, premýšľa, stretáva sa s hodnotnými ľuďmi … a potom to tak nesmelo poviete (s trémou a zapýrený). Prijali to s radosťou a žehnali mi.
Vzdelanie základne, stredné, bohoslovecká fakulta, atď.
„Základku“ som vychodil v Šar. Michaľanoch, strednú som prežil na „hnojarine“ v Lipanoch , lebo [biblické proroctvo … „nebolo preňho miesta na gympli“ :)] a reverendu som dral v lavici Kňazského seminára v Košiciach v rokoch 1995 – 2002, s ročnou prestávkou vo VÚ 5958 Trebišov ako „bigoš“ (pešiak).
Vysviacka za kňaza – kto Vás vysvätil, primície – ich duchovný rozmer, ako ste to vnímali?
Taký dátum sa nezabúda – slnečná sobota 15. jún 2002. Ruky na mňa vložil Jozef kardinál Tomko a pri znaku pokoja mi povedal: „Buď svätý kňaz.“
Kde Vám určili Vaše prvé miesto – kaplánku?
Hovorí sa, že prvá kaplánka je od Pána Boha. Tak ON ma poslal na Horný Zemplín – do Humenného. A tak sa na štyri roky stal zo mňa „hurkar“.
Tešili ste sa, že konkrétne rozviniete svoj duchovný dar kňazstva vo farnosti?
Mojím tútorom sa stal starší kaplán, ktorému som za veľa vďačný. Naučil ma „chodiť“ v prvých mesiacoch kaplánskeho života. Cítil som sa ako sv. Mikuláš – máš dary, tak ich rozdávaj.
O čom bola Vaša prvá kázeň, čo prvé z boslužby slova ste sa rozhodli povedať veriacim?
Ak sa myslí ako kaplán v Humennom – z nej si nepamätám nič, lebo… pár chvíľ predtým ma zastavili policajti a mne sa ešte z toho triasli kolená. Ale jedno je isté: bolo to o Pánu Bohu. 🙂
Mali ste trému pri prvej homílii?
Ako diakon – aj som sa pripravil, aj povedal ju na sucho, ale ten pocit „naostro“ – neviem, o čom som hovoril. 🙂 Tréma odišla, teraz je to hlavne rešpekt.
Kde ste už pôsobili?
2002 – 2006 Humenné Všetkých svätých – „hurkar“, 2006 – 2010 Košice Terasa – „vraňar“, 2010 – dodnes Prešov ACM – „koňar“.
Vaša homília na odpuste sv. Ondreja sa „prísne“ niesla v téme „autentickosť a transparentnosť“. Presne ste rozviedli z Písma nám známe vlastnosti sv. Ondreja, apoštola. Chceli by ste ešte niečo doplniť o sv. Ondrejovi, apoštolovi? Bol vždy taký vážny a presný?
Zomrel na kríži v tvare X. Pre nás to znamená skratku násobenia. A keď človek násobí (okrem nuly a jednotky), tak „bohatne“. Pre vzťah su potrební minimálne dvaja. Aj sv. Ondrej je pre nás človekom, ktorý svojím „násobením“ aj v živote a v mučení sa stáva príkladom „transparentného a autentického bohatnutia.“
Myslite si, že dnešní naši kňazi (hlavne ty neskôr narodení) sú taktiež takí „transparentní a autentickí“ vo svojom povolaní?
To sa treba pýtať veriacich. Ale máme byť priehľadní a nie iba priesvitní. Rozdiel je v tom, že ak okno je priesvitné, je také „mliečne“ – je za ním niekto, ale kto, to neviem. Ale číre sklo je o priehľadnosti. Tam sa človek nemôže skryť, je to on v celej svoje kráse a aj hriešnosti.
Ste moderátorom Arcidiecézneho Centra Mládeže (ACM). Predstavte nám ACM a čo je to moderátor ACM?
ACM je plodom Diecéznej synody ako potreba zastrešiť aj inštitucionálne prácu s mládežou v diecéze. Viac v knihe Dokumenty Diecéznej synody Košickej arcidiecézy. 🙂 Moderátor – to je „farár všetkých mladých“ celej Košickej arcidiecézy.
V čom je hlavné poslanie ACM?
Pomáhať pastierovi arcidiecézy pri vedení mladých. Plníme jeho sny, predstavy, vízie – ako žiť, aby mládež arcidiecézy bola živá, radostná, optimistická a napokon svätá.
Myslím si, že mladí z našej farnosti – hlavne tí, ktorí sa chcú stať „dospelými kresťanmi“, veľmi nepoznajú skratku „ACM“. Čo všetko robíte, aby to tak nebolo?
Priznám sa, že túto skratku nepoznajú ani mnohí kňazi 🙂 Ale poradím Vašim mladým, ak si ju dajú „vygooógliť“, tak sa určite stretneme v kyberpriestore, a potom cez akcie, ktoré robíme, aj osobne. A navštívte nás: www.premladez.sk alebo píšte acm@rimkat.sk
V čom spočíva a na akom princípe chcete prenášať novu evanjelizáciu na mladých vo farnostiach? Budete evanjelizovať nejakými konkrétnymi akciami?
Použijem prirovnanie Pražského Jezuliatka. Soška je vždy tá istá, len šaty sa menia. My si neuctievame šaty, ale obraz Ježiša v tej soške. Tak je to asi v práci s mládežou, že našou úlohou je privádzať mladých kresťanov k Ježišovi cez tieto naše ponuky. Ak sa stanú cieľom iba aktivity, tak to potom môžeme „zabaliť“. Pred nami je vždy tvár Ježiša.
Vo vašej vízii zaznieva „výmena informácií a skúseností pre mladých cez jednotlivé dekanáty“. Do nášho farského časopisu sa zatiaľ nedostal žiadny odkaz.
Tento rozhovor sa akurát stáva odkazom a pozvaním. 🙂
Vníma ACM aj tuto formu prenášania informácií – cez médiá – ako sú farské časopisy? Máte zmapovaný počet farských časopisov v našej arcidiecéze?
Tak to je výzva pre nejakého vysokoškoláka, aby napísal o tom „bakalárku“ alebo „magisterku“. S radosťou si ju prečítam.
Myslíte, žeby vám mohli byť nápomocné pri vašej evanjelizácii?
Spýtam sa vás: Kto je dnes bohatý? Ten, kto má peniaze, alebo ten , kto má informácie? Ten, kto má informácie. A tak jednoznačne podporujem šírenie hodnotného slova cez rôzne médiá : tlačené, elektronické, ale aj také osobné (človek človeku). Niekedy sú mečom (myslím médiá), ale biblicky (z mečov ukujú radlice..) Tak nebojme sa!
Čo by ste odkázali našim veriacim, najmä našim budúcim dospelým kresťanom cez náš časopis Spektrum.
Milí birmovanci, príprava na birmovku je ako pohľad cez kľúčovú dierku do dobrodružstva s Bohom. Musíte sa namáhať, ale prijatím sv. birmovania sa tie dvere otvoria a vám spadne „sánka dolu šéfe“ :). Toto Vás čaká. Vydržte! Počítam s Vami.
Myšlienka na záver.
Z môjho primičného obrázku od sv. Augustína: „Ak je Boh na prvom mieste, potom všetko je na svojom mieste.“
pripravil: Martin Magda