HOMÍLIE

V rámci katechézy k Roku viery vám ponúkame pre duchovné obohatenie sa homílie nášho rodáka, kňaza Mgr. Jána Biroša.

Keď ich duchovný otec doniesol do redakcie, veľmi som sa potešil, lebo nám do nášho duchovného života pribudne aj jeho dlhoročný pohľad na našu vieru cez vysluhovanie sv. omší, zložených z bohoslužby slova a bohoslužby obety.


Polovicu adventu už máme za sebou. Rastie naša radosť na vianočné stretnutie s Pánom Ježišom? Pozná nás Pán Ježiš ako svojich? Poznáme my jeho? Pýtajme sa v duchu, aká bola doposiaľ naša adventná príprava na stretnutie s Ježiškom?

Kto dnes naozaj pozorne počúval čítanie evanjelia, musel sa znepokojiť a žasnúť. Čo sa to robí s Jánom Krstiteľom, že pochybuje o Pánu Ježišovi? Predsa on prvý poznal v ňom Vykupiteľa, veď on ho ako hlásateľ predstavoval národu: „Hľa, Baránok Boží…“ A teraz je Ján v rozpakoch, posiela svojich učeníkov zo žalára k Pánu Ježišovi s otázkou: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“ Čo sa to dialo? Čo sa to stalo? Verejná mienka v celom Izraeli sa zhodovala v jednom. Svet je zlý, pomery sú zlé, neudržateľné. Takto to ďalej nemôže ísť. Tu sa musí niečo stať. Veď nech len príde Mesiáš, ten urobí poriadok! Čo a ako sa musí zmeniť, o tom boli dvojaké mienky. Jedni si mysleli: tento nový Mesiáš, to bude bojovný Dávid, vodca revolúcie, bojujúci kráľ. Druhí tvrdili: bude to nový prorok, možno nový Eliáš, zatratí hriešnikov, spáli ich ohňom, bude hrozne súdiť všetkých a bude pustovníčiť ako Ján. Čo z toho splnil Pán Ježiš?

– Nechal sa nazvať Synom Dávidovým, ale nechcel zmeniť svet revolúciou, nechcel prelievať cudziu nevinnú krv.

– Nechal sa nazývať prorokom, Synom človeka, novým Eliášom, ale hriešnikov nepreklínal, nezatracoval, ale odpúšťal im. Nežil ako pustovník, jedol a pil ako normálni ľudia. Nenavádzal ľudí k úteku zo sveta na púšť.

Čo teda Pán Ježiš hlásal? Niečo celkom nové, čo tu v ľudských dejinách ešte nebolo. Celkom nový recept na zmenu pomerov, na zlepšenie zlého sveta. Vtedy tú novú radostnú zvesť vyjadril jediným slovom: „metanoia“. V slovenčine by to musel vysvetliť viacerými výrazmi: „Metanoeite“ – „zmeňte svoje zmýšľanie“. Toto je jadro učenia Ježiša Krista. Drahí moji, rozumiete tomu? Týmto zázračným slovkom hovorí nám Kristus. Deti, nevesty, prestaňte sa sťažovať na svojich rodičov, svokrovcov. Rodičia, prestaňte nadávať na svoje deti, nevesty, že majú svoje chyby, veď ich máte tiež! Robotníci, prestaňte nadávať na majstrov. Majstri a vedúci, prestaňte nadávať na zamestnancov, veriaci na kňazov, atď. Sťažovať si na druhých nevedie k ničomu. Druhého nezmeníš. Jediné, čo môžeš zmeniť, si ty sám. Nad sebou máš moc. Zmeň teda seba a svet bude hneď o niečo, o tú tvoju dobrotu lepší. Hľadaj chyby predovšetkým v sebe. Výzva doby k jednému každému z nás je: od kresťana ku kresťanstvu.

Kresťanské deti – najlepšie a najposlušnejšie v školách.

Kresťanskí zamestnanci – najsvedomitejší pracovníci na každom pracovisku.

Kresťanské rodiny – najusporiadanejšie rodiny.

Na dosiahnutie týchto cieľov máme možnosť všetci. To bude naša najpresvedčivejšia kázeň ako pokresťančíme spohanštený a zlý svet. Samozrejme, s Kristom na čele.
„Nie je pravda, že všetko odkrýva Boha a nie je pravda, že všetko skrýva Boha. Ale je pravda, že sa súčasne skrýva tým, čo ho pokúšajú a odkrýva tým, čo ho hľadajú, lebo ľudia sú zároveň nehodní Boha i schopní Boha: nehodní svojou porušenosťou a schopní svojou prvotnou prirodzenosťou.“ Tieto slová Blaisa Pascala vyjadrujú stálu možnosť človeka nájsť Boha, a to za predpokladu, že ho úprimne hľadá. „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“ Otázka, ktorú Ján Krstiteľ posiela prostredníctvom svojich učeníkov Kristovi je ozajstnou a seriózne myslenou. Evanjelista sv. Matúš ju vysvetľuje tým, že Ján Krstiteľ práve sedí vo väzení a je odrezaný od vonkajšieho sveta. O Ježišových skutkoch počul, ale nevie si ich vysvetliť. Ježiš neodpovedá priamo vyznaním svojej osoby ako pred veľkňazom, keď sa predstavuje ako Syn človeka. V tom čase sa tomu ešte vyhýba. Ján chce vidieť v Ježišovi „toho, ktorý má prísť“. Veď tak o ňom hlásal ľudu pri Jordáne. A teraz pomocou poslov zisťuje objektívnu skutočnosť. Ježiš im odpovedal: „Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium.“ Slovami proroka Izaiáša Ježiš nepriamo odpovedá. Ani Ján nemá priamy prístup k tajomstvu Mesiáša. „Oznámte Jánovi, čo počujete a čo vidíte…“ Ale cenné v jeho postoji je, že hľadá budúceho Spasiteľa sveta. „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“ Možno táto opytovacia veta nám v tomto radostnom očakávaní adventnej liturgie vyznieva čudne. Možno sa pýtať, prečo nám cirkev predkladá tento text práve pred sviatkami radostnej dôvery?

Priatelia, blížia sa Vianoce. Pán Ježiš sa narodil ako chudobné dieťa. Zmeňme sa aspoň v tomto. Nerobme aspoň my, kresťania, z Vianoc záležitosť kapitálu, záležitosť kšeftu, obchodu, reklamy. Nenechajte sa ohlúpiť hlučnou reklamou. Zmeňte svoje zmýšľanie tak, aby vaše vianočné darčeky boli prejavom lásky a nie meradlom, ako je plná peňaženka. Povedzte sami, je kresťanom vyznávačom chudobného Ježiška chlapec, ktorý sa doma vyhráža: „Ak nedostanem lyže, bicykel, ak nedostanem to, čo chcem, budem celé sviatky protivný a zlý?!“ Je kresťanom mládenec, keď jeho dievča musí trpnúť strachom a starosťou: „postačí mu ako darček ten šál, nebude sa mu zdať, že som ho lacno odbila?“ Je kresťankou dievča – študentka, ktorá hoci si ešte sama nezarába, svojimi nárokmi „vysáva“ celú rodinu: „V tomto starom kabáte sa už nemôžem ukázať na ulici, je už staromódny, túto zimu sa nosí kožuch!“ Zastavte ten kolotoč. Neruinujte seba aj druhých nákladnými darčekmi. Chcite a dávajte maličkosti, symbol čohosi väčšieho. Namiesto peňazí si darujme lásku a dobre zachádzanie navzájom. Ako to hovoril Pán Ježiš dnes v evanjeliu? Povedzte Jánovi, čo ste videli. Tam je Božie kráľovstvo, kde slepí vidia, hluchí počujú, chromí poskakujú ako jeleň. Rozumiete tomu? Kto bol chromý, keď mal niečo preskočiť, poslúžiť, urobiť, nech je úskočný ako jeleň. Kto bol slepý, že nevidel, že pri ňom v autobuse stojí starší a chorý človek, že nevidel, že blížny potrebuje jeho pomoc, nech pohliadne a vidí. Kto bol hluchý, keď ho o niečo žiadali, nech počuje a pomôže.

Áno, teda zmeňme svoje doterajšie zmýšľanie a jednanie, staňme sa lepšími. To bude ten najcennejší darček tým druhým okolo nás, takto sa v nás začne naplňovať aj Božie kráľovstvo. A o to nám ide. Amen.

Mgr. Ján Biroš

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.