Keď bol 16. októbra 1978 zvolený za pápeža Karol Wojtyla, bola u nás v Ovčom sv. spoveď a po nej sv. omša. Mali sme ešte starý kostol s oltárom sv. Barbory, sv. Jána a sv. Floriána.
Pred oltárom spovedal duchovný otec Gabriel Ragan z Fričoviec, na oltári mal položený tranzistor a počúval, koho zvolia za pápeža. Keď priniesli médiá správu, že zvolili Karola Wojtylu, vtedy nám duchovný otec s veľkou radosťou oznámil, že máme slovanského pápeža. Vrúcne sme sa modlili a ďakovali Pánu Bohu za jeho zvolenie. Keď bol inaugurovaný, zveril sa pod ochranu Panny Márie a vyslovil: „Totus tuus!!“ – „Celý tvoj, Mária!“ On, ktorý v útlom veku stratil matku, o to viac miloval Božiu Matku. Slová ukrižovaného Krista: „Hľa, tvoja Matka!“, považoval za adresované sebe. Veď Mária je prítomná ako Matka Cirkvi, preto ho stále sprevádzala a ochraňovala po celý jeho život. Svätý Otec bol teológom, filozofom, spisovateľom, hercom, mystikom, ale hlavne mužom modlitby, modlil sa za celý svet, aj za nevercov. Bol veľmi jednoduchý a mierumilovný. Na všetkých svojich apoštolských cestách šíril pokoj a radosť.
28. októbra 1992 som bola v Ríme na zájazde, boli sme aj na audiencii. Vtedy som mala veľkú česť, keď Sv. Otec Ján Pavol II. mi podal ruku a pozdravil nás: „Vitajte Slováci a zaspievajte Ó, Mária bolestivá.“ Keď Svätý Otec prišiel v roku 1995 do Košíc, kde vyhlásil za svätých troch košických mučeníkov, bol to pre nás Slovákov hrejivý pocit. Veľké jubileum 2000 sme prežívali v prítomnosti Krista, ktorý je „ten istý včera, dnes a naveky.“ Na záver Jubilea sme dostali ďalšie konkrétne odporúčanie: „Zatiahni na hlbinu“ (Lk 5,4). Ešte väčšmi sme mohli spoznávať Božieho Syna i počas Roka ruženca (2003-2004). Tajomstvá posvätného ruženca všetkým odhaľujú a sprítomňujú Ježiša Krista, ktorý sa z lásky k nám stal človekom, aby dokonal dielo vykúpenia našej spásy.
V mexickej Guadalajare 10. 10. 2004 sa začal Medzinárodný eucharistický kongres. Vtedy pápež Ján Pavol II. vyhlásil Rok Eucharistie. V Eucharistii zároveň pôsobí Syn a Duch Svätý, ktorý prostredníctvom veriacich posilňuje Cirkev. Keď Sv. Otec Ján Pavol II. prišiel 13. septembra 2003 do Rožňavy, videla som, aký je vyčerpaný a aké je jeho telo je slabé, ale aj to, aká neprehliadnuteľná je jeho charizma, nesmierna sila ducha, ktorá z neho vyžarovala. Dokázal sa smiať, hoci jeho telo bolo unavené, ale jeho duch mladol. Svätý Otec Ján Pavol II. bol mužom, ktorý to, čo hovoril, aj robil a žil. Učil, že kresťan má nasledovať Krista. Chcel sa ešte zúčastniť na Svetovom dni mládeže v Kolíne nad Rýnom, ak to bude Božia vôľa, ale jeho Majster mal s ním iné plány.
V posledné dni pred svojou smrťou sa nechcel vrátiť do nemocnice v Gemeli, ale chcel ich trpieť vo svojom sídle a tak niesť svoj každodenný kríž až na Golgotu. Všetkým nám ostane nezabudnuteľná spomienka, ako sa v poslednú veľkonočnú nedeľu svojho života Sv. Otec poznačený utrpením, ešte raz ukázal v okne svojho paláca, aby poslednýkrát udelil svetu požehnanie Urbi et Orbi. Zomrel v deň, kedy sme slávili fatimskú sobotu a v predvečer sviatku Božieho milosrdenstva, ktorého bol tiež veľkým ctiteľom.
Verím, že s Kristom trpel a umrel a s ním bude aj oslávený a skoro aj svätý; o to prosím v modlitbách nebeského Otca, aby sme ho skoro uctievali na našich oltároch. On si to zaslúži.
Mária Bednáriková