Prázdniny sú za nami aj so všetkým, čo sme prežili a čím sme jednotlivo naplnili každý jeden deň. Niekto môže povedať, že neboli pekné, že veľa pršalo; každý deň bol iný, v počasí premenlivý. Ale prázdninové a aj ostatné dni predsa nie sú závislé od počasia, ale od nášho vnútra, od vnútorného sveta v našej duši. Niekto môže tráviť voľné dni na upršanej Domaši a je prešťastný a niekto prejde celý svet a je nespokojný.
Počas prázdnin sme si oddýchli aj od chodenia do kostola. Všimol som si to. Deti boli doma, hrali sa, nemali starosti s učením, a predsa, keď bola večerná sv. omša, nikto z rodičov a príbuzných im nepošepol, aby navštívili Ježiša v kostole. Azda na pár výnimiek. Neviem, prečo to tak bolo?! Veď času bolo až-až a pár minút v kostole s najlepším priateľom predsa nie je strateným časom!?
Preto dnes ďakujem, že škola začala a mal by začať aj poriadok a pravidelnosť v našich každodenných veciach, či je to škola, práca alebo kostol. Čakajú nás povinnosti v škole, okolo domu i pri kostole, aj v našej duši. V škole učenie, získavanie poznatkov o svete, o človekovi. Okolo domu zbieranie plodov, semien, čo sme zasiali. Pri kostole, lepšie povedané na kostole sme už začali a dúfame, že aj dokončíme dobré dielo – pokrytie kostola medeným plechom.
Pri tých starostiach nezabudnite aj na svoju dušu. Na poriadok v nej. My, kňazi, sme si už zvykli stále na tých istých prvopiatkových ľudí počas celého roka, okrem veľkých sviatkov. Stále tí istí, nové tváre sú doslova zázrakom. Je namieste otázka: Čo by sa stalo, keby ste na spoveď prišli aj mimo veľkých sviatkov? Skúste si vybrať jeden mesiac a príďte sa spokojne vyspovedať – nie v rýchlosti, ale pokojne sa aj s kňazom podeliť o ťažkosti a radosti vo viere. Či milujem a túžim prijať Krista len vo veľké sviatky? Azda ho nepotrebujem vždy, po celý rok? Nie sme minimalisti vo sviatostnom živote – raz v roku a máme pokoj? Mám ja vôbec vieru, keď pristupujem k spovedi iba preto, lebo mi to cirkevné prikázanie nariaďuje: Raz v roku sa vyspovedať a prijať Sviatosť Oltárnu. Máme byť maximalisti! Máme mať v srdci Ježiša stále! A keď je sv. omša, ísť a prijať ho! Nestávame sa tak vlažnými a pohodlnými kresťanmi!? Aj takto sa pomaly vytráca zápal byť Kristov.
Bratia, sestry, sme skutočne takí malí vo viere? Pýtajme si: Pane, daj nám väčšiu vieru!
duchovný otec