Advent znamená pre kresťana očakávanie narodenia Božieho syna, našu spásu. Zamyslime sa, v akej chudobe prišiel na tento svet – nebolo pre neho miesta v dome, kde ľudia žijú, iba maštaľ, jasle, zvieratá.
Aj napriek chudobe a poníženosti mu bola daná úcta ako Kráľovi. Navštívili ho traja mudrci od východu, poklonili sa mu, dali zlato, kadidlo a myrhu. Pastieri sa mu klaňali s radosťou. Panna Mária to s pokorou prijala, lebo sa stala Matkou Syna, Nevestou Ducha svätého. So sv. Jozefom sa veľmi tešili Božiemu dieťatku, stal sa veľký zázrak: prišiel Všemohúci, druhá božská osoba v nevinnom bezbrannom dieťati medzi nás.
Čo my pociťujeme? Milosrdenstvo Božej lásky, aby sa to dieťatko narodilo v každom z nás. Vianočné sviatky sú najradostnejšie, najmilšie, plné pokoja a lásky. Aj tí, čo neveria, tešia sa a čakajú, lebo Ježiško klope na ich srdcia, aby ho spoznali. My ich máme povzbudiť, aby ho spoznali; Nebeský otec to od nás očakáva. On sa o nás stará, aby sme mali každý deň na stole chlieb, zdravie, požehnanie v našich rodinách, chráni nás od nebezpečenstiev. Máme chodievať do kostola na prístrešie, na sv. ruženec, na sv. omšu. V Eucharistii ho máme očakávať s úprimným srdcom, prijímať a povedať mu, čo nás trápi.
Prezradím vám, ako Pán Boh splnil naše prosby. Môj brat Peter robil v Dukle v Prešove a bol vyslaný do Japonska na svetovú výstavu ako kuchár variť na jeden rok. Pozvali sme nebohého duchovného otca Petra Adamčáka (nech odpočívajú vo svätom pokoji), aby ho vyprevadili a dali požehnanie, aby sa mu darilo a šťastlivo sa vrátil domov. V reči sa nás pýtali, prečo sa nestaráme, aby mal syn Jožko, súrodenca. Mal 6 rokov. Hovorila som, že mám problém, potrebujem operáciu, bojím sa. Oni hovorili, že keď pôsobili vo farnosti Slavkov, poznali manželov, ktorí mali 12-ročného syna. Kúpili ornát do kostola a narodili sa im dvaja synovia; tak sme aj my kúpili mariánske plachty na oltár do kostola. Prisľúbili sme. Vyšívali ich mníšky v Bratislave; prosba bola, aby sme mali dve dievčatá. Duchovný otec sa kázali modliť k Panne Márii, že sme mladí, ona vyprosí milosti. V októbri roku 1973 sme zaplatili plachty. 13. augusta 1974 sa narodil Peťo. To bolo radosti. Duchovný otec hovorili, že sľub bol urobený pred Pánom Bohom, operácia nebola. Vďačíme Ti, Bože!
Veľmi ma prekvapilo, keď duchovný otec mu povedal, že chce, aby bol mimoriadnym rozdávateľom sv. prijímania. Prisľúbil im. V decembri bude tomu rok; prvýkrát rozdával sv. prijímanie na 3. výročie úmrtia svojho otca – nech odpočíva vo svätom pokoji. Aké sú Božie cesty nevyspytateľné pre požehnanie …
Bože náš, veľmi Ťa milujeme a chceme robiť len dobro po celý náš život.
Mária Tobiášová, Ovčie