Vianočné sviatky sme prežili s veľkou radosťou: modlili sme sa sv. ruženec a chodievali do kostola na prístrešie, kde sme sa duchovne obohacovali.
Keď sa staval stromček, spievali sme vianočné piesne. Cítili sme taký pokoj. Pýtali sme sa sami seba, z čoho máme takú radosť? Darčeky boli primerané, ale ani na Ježiška sme nezabudli. Aj jemu sme venovali darček, lebo on je našim požehnaním. Keby sa Ježiško nenarodil, nikdy by nebolo toľko radosti na svete. Všetci ľudia sa mu tešia a očakávajú ho s veľkou láskou. Aj keď Panna Mária s Jozefom si vytrpeli pri jeho narodení, predsa získali od Nebeského Otca veľkú priazeň stať sa matkou a pestúnom Božieho syna. Vianočná atmosféra v kostole i milé a povzbudivé slová duchovného otca prenikali naše srdcia. Nech Boh ich slová i pekný vinš vyslyší. Chceme sa poďakovať aj pánu kantorovi za jeho snahu, aj Ježiško sa tešil, keď počúval pekný spev na jeho chválu a narodenie. Nezabudli sme ani na našich najdrahších, ktorí už nie sú s nami zapáliť sviecu a v duchu sa s nimi spojiť aj pri štedrovečernom stole. Navštívili nás koledníci, ktorým sme prispeli na africké deti. Nech sa aj oni potešia, lebo my sme mali na stole čo ochutnávať. Nezabudli sme sa poďakovať: Česť a chválu Pánu Bohu vzdávam, keď od stola nasýtený vstávam. Chváľte Pána všetky národy, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky. V novom roku si prajeme, aby Ježiško bol po celý rok v našich srdciach, aby sme si navzájom pomáhali a vážili si jeden druhého, lebo to sa Nebeskému Otcovi veľmi páči, má z nás radosť. Ďakujeme mu za všetko, čo nám dáva pre náš život.
Mária Tobiášová, Ovčie