Trnavská Univerzita a Univerzita sv. Alžbety v Bratislave majú viacero charitatívnych projektov v Afrike a jeden v Ázii v Kambodži. Ide hlavne o zabezpečenie lekárskej starostlivosti pre tých najchudobnejších ľudí zo slumov, ktorí si nemôžu zaplatiť ošetrenie v nemocnici. Jeden takýto projekt je aj v Eldorete, v 5. najväčšom meste Kene. Na naše pomery je to také menšie vidiecke mesto, aj keď počtom obyvateľov presahuje možno aj Bratislavu … Na konci mesta je rozľahlý slum Langas, ktorý ma približne 70 000 obyvateľov. Ale sú to len dohady, presný počet ľudí nikto nevie, lebo len málo z nich je niekde registrovaných. Väčšina nemá identifikačnú kartu alebo je celkom časté, že príslušníci jednej rodiny používajú jeden identifikačný doklad.
Univerzita sv. Alžbety v spolupráci s langaskou farnosťou, ktorej šéfuje verbista Martin Cingeľ zo Slovenska (je v Keni už 6. rok), zriadila v tomto slume kliniku na charitatívnej báze, to znamená, že len za symbolický poplatok sa pacient môže zaregistrovať, je vyšetrený lekárom, odoslaný na laboratórne vyšetrenie a po vyhodnotení výsledkov sú mu predpísané lieky, ktoré si môže vyzdvihnúť v lekárni na klinike.
Okrem toho je na klinike tzv. VCT, čo je oddelenie na bezplatné a dobrovoľné vyšetrenie na HIV. Prevalencia HIV v Keni je vysoká a v slume je až do 20 percent. Do tohto VCT môžu ľudia chodiť dobrovoľne aj z vonku bez toho, aby sa museli zaregistrovať na klinike alebo ich posielajú lekári z ambulancie, ak pri vyšetrovaní získajú podozrenie, že pacient je nakazený HIV.
Pred 2 mesiacmi sa otvorila ambulancia na vyšetrovanie a sledovanie tehotných žien a vakcináciu detí. V pláne je ešte otvorenie domovu pre streetgirls (dievčatá z ulice), ktorý sa už dokončuje a mal by byť otvorený v októbri.A možno sa v budúcnosti podarí otvoriť aj zubársku ambulanciu. Tak to je zatiaľ všetko.
Zuzana
KEŇA, 1. list:
Má sa celkom fajn, len ma po ceste sem „drapla“ nejaká chrípka a akosi sa jej neviem zbaviť.:) Z Nairobi som šla minibusom sem do Eldoret.
No, bola to strašná cesta – predstav si asfaltku deravú ako ementál, rozheganý minibus a šoféra, ktorý ma nutkanie každého predbehnúť bez ohľadu na to, koľko áut mu ide oproti a po bokoch, do toho ešte miestami prudký dážď – hotové kamikadze…
V celej Keni je veľa chudoby a len 1 asfaltka (highway!:) naprieč Keňou (miestami, ale fakt len miestami je aj rovná a bez dier:), ale nikomu to nejako netrhá žily:). Už som si pomaly zvykla, že sa všade chodí po zemi, resp. teraz po blate, keď prší … Tu v Eldoret máme krásny domček vo vilovej štvrti za veľkou bránou. Domček je zariadený lepšie ako náš doma – je tu úplne všetko, na čo si človek vie spomenúť – stále sa dokupujú veci, keď nám niečo chýba. Sú tu všetky spotrebiče: telka, počítač, akurát, že internet je napojený cez telefón a musíme kupovať kredit, takže keď budem chcieť zavolať z netu, asi budem musieť ísť do mesta. Vodu, aj teplú, a elektrinu máme stále.
Začalo obdobie dažďov :), tzn. že každý deň poobede prší a aj celú noc, doobeda na druhý deň je pekne a tak dookola. Je mi to trochu ľúto, lebo som sa tešila hlavne na slnko a tak to vyzerá, že práve, keď nebude pršať, som vždy v práci na klinike … Minulý týždeň som bola s Martinom – je to slovenský kňaz, čo je tu už 6. rok – navštíviť chorých v slumoch. Hm, hneď na začiatku som si pozrela tú najväčšiu chudobu … a boli sme podať (teda Martin podával pomazanie chorým v nemocnici jednému mladému chalanovi, ktorý havaroval na aute a je od pása dolu ochrnutý. No, ale tá nemocnica bola asi ešte väčší šok pre mňa ako tie slumy …, myslela som, že také niečo už neexistuje … Ľudia spali úplne všade, aj po chodbách, neboli tam izby, len také priečinky a postele „nasáčkované“ jedna vedľa druhej, všade sama špina, smrad a hrozne veľa ľudí. Personál som ani nevidela, len nejakých vojakov, ktorí vyhadzovali príbuzných, keď tam už boli dlho na návšteve. A to ani nebola verejná nemocnica, ale normálne sa tam za všetko platilo. Nechcem vidieť ako vyzerá nemocnica, kde sa neplatí.
Od pondelka už „fičím“ na klinike. Je to taký pekný prízemný murovaný domček – na rozdiel od okolitých zlepených z hliny – uprostred toho blata slumu Langas. Má snáď 8 miestností – z toho 2 ambulancie, laboratórium (to je len taká malá izbička s mikroskopom a reagenciami (fľaštičkami) na farbenie preparátov), registračná miestnosť, výdajňa liekov a WCT – to je poradňa pre HIV pozitívnych … No a moja práca vyzerá asi takto: začíname o 9:00 (teda by sme mali, ale zatiaľ sme vždy s Ľubkou dorazili až po 9:00, takže sme začínali okolo pol desiatej). Ostatný personál je tam už od 8:00. Pacienti sa registrujú od 8. do 12. hodiny. Ja som v jednej ambulancii s takou skúsenejšou sestrou Florence a vedľa je Ľubka s mladou sestrou Gladys. Sestričky pôsobia hneď aj ako prekladatelia. Keď je tam len 1 doktor, tak Florence môže pracovať aj sama. Normálne ordinuje …
V pondelok som pracovala s Ľubkou, teda, len som sa pozerala:) a v stredu som bola prvýkrát sama, no s Florence. Pacienti museli byť trochu zmätení, že kto je lekár a kto sestra:) Dnes to už bolo trochu lepšie, uvidíme zajtra .:) Pacienti sú väčšinou ľudia zo slumu, po anglicky nevedia. Takže ráno prídu, zaregistrujú sa, potom sú volaní do ambulancie, tam sa s nimi porozprávame, čo a ako, potom poväčšine naordinujem lab. vyšetrenie, s papierikom idú do „labáku“. Keď je výsledok, tak si pacienta zavolám ešte raz a predpíšem lieky. Pacient si potom ide sadnúť do čakárne pred výdajňu liekov a naša Jane mu lieky presne vydá do takých malých sáčkov. A to všetko je len za registračný poplatok 50 šilingov, teda našich okolo 20 Sk. A keď liečba má byť 2 – 3 týždňová, predpisujeme lieky len na 1 týždeň, potom sa vrátia a predpíšeme im na ďalší týždeň. Že vraj sú dosť nespoľahliví a ktovie, čo by s tými liekmi robili, keby ich mali naraz toľko …, možno by ich aj predávali. Tak to je moja práca :-), končíme najneskôr tak o pol štvrtej – hotová dovolenka oproti onkológii v TT :-). A včera tu konečne bolo aj africké počasie – ako to nazývam 🙂 – bolo super teplo, aj keď večer pršalo.
Tak zatiaľ v Božej nádeji!
Zuzana