Na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska sa naša farnosť zaradila ako ďalší člen do rodiny Nepoškvrneného Srdca Panny Márie zasvätením sa.
Celá slávnosť sa začala večeradlom s bolestným ružencom. Desiatky ruženca kombinované rozjímaním a pesničkami sa modlili ľudia v zastúpení tej-ktorej generácie – dieťa za deti, chlapec za chlapcov a mládež, ženy za ženy a matky a iné. Potom nasledovala svätá omša, v ktorej náš duchovný otec Kyšeľa zasvätil spolu s redemptoristom otcom Františkom z Gaboltova našu farnosť Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Po sv. omši nasledovala adorácia pred Sviatosťou Oltárnou. Bola to netypická adorácia, pri ktorej otec František spoza oltára kľačiac a potom aj ležiac adoroval pred Sviatostným Ježišom. Do ticha, ktoré nastalo, bolo počuť len jeho vlastnými slovami hovorenú adoračnú modlitbu ktorú počas rozjímania zaplnil spevácky zbor jemnými pesničkami. Ľuďom sa začali kotúľať po lícach slzy, lebo cítili prítomnosť Pána Ježiša a Matky Božej.
O 13:30 h sa začala druhá časť slávnostným ružencom. Po ňom pani Marta Uchalová z Inštitútu nepoškvrneného srdca Panny Márie z Košíc, ktorá je misionárkou v rozširovaní a objasňovaní fatimských posolstiev, podrobne vysvetlila fatimské zjavenia a tiež, čo Matka Božia od nás očakáva a zároveň aké milosti nám dáva. Zasvätením sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie sme sa zaviazali, že sa budeme ešte viac modliť svätý ruženec, hlavne spolu v rodinách, lebo len spoločné modlitby v rodinách môžu zachrániť tento svet. Keď sa rodiny budú modliť aspoň raz v týždni, det aj dospelí to časom ocenia. Okrem toho,že vzdajú úctu Matke Božej a Jej Synovi, stretnú sa celá rodina a možno sa po modlitbe ešte spolu porozprávajú. „My dajme Panne Márii úctu a modlitby a Ona nech robí divy,“ povedala pani Marta. Lenže tie musíme chcieť vidieť či už prídu v kríži alebo v radosti. Po prednáške o fatimských zjaveniach nasledovala záverečná adorácia s požehnaním. Otec František chvíľu adoroval pred Eucharistiou a potom Ježiša akoby vzal na ruky a každého z nás osobne požehnával. Najprv organistku, zbor, potom ľudí na stoličkách, v laviciach a takto postupne po celom kostole. Zbor začal spievať pieseň Ježišu, vďaka Ti, … a kto cítil dotyk Pána Ježiša, toho srdce aj oči plakali od dojatia.
Ježišu, vďaka Ti
za tak krásny deň,
Ježišu, vďaka Ti,
že to nie je sen,
Ježišu, vďaka Ti
za Nebeskú Matku,
Ježišu, vďaka Ti
za Tvoju lásku.
Slávka K., Široké