Autor Spektrum

Keď som včera vystupoval z vlaku, predo mnou šla pomalým krokom stará babka. Ponáhľal som sa a nevedel som ju predbehnúť. Vytáčala ma do nepríčetna. Vtedy som sa zarazil a povedal som si: Kam sa ja vlastne ponáhľam? Ozvali sa vo mne výčitky svedomia, že som sa v duchu nahneval na babku, ktorá nemôže za svoju „rýchlosť“. Celý život pracovala, aby sa aj moja generácia mala dobre, možno veľa vytrpela. Ale všetko trpezlivo zniesla. A ja som netrpezlivý a malicherný. A to všetko len preto, aby som bol o desať minút skôr na internáte. Tých pár minút aj tak premrhám na internete alebo pri telke.

Alibisticky to zhodím na dobu, v ktorej žijeme. Všetci sa hrozne ponáhľame. A večer zistíme, že sme zase toho veľa nestihli. Frustrovaní si ľahneme a zaspíme spánkom nepokojných. Popri známych frázach: „Ako sa máš?“, „Ako žiješ? …“ sa nám do slovnej zásoby vtesnalo: „Strašne sa ponáhľam, nemám čas!“ Toľko máme toho na práci.

Cez SMS si vyznávame lásku, komunikujeme cez chat a face to face si nemáme čo povedať. Trápia nás účty, kariéra. A popri tom už neostáva čas nazvyš. V schránkach sa nám hromadia maily, lebo „nemáme čas odpísať“, na polici sa kopia knihy, lebo „nemáme čas čítať“, nevieme ako vonia príroda, lebo „nemáme čas k nej pričuchnúť“.

Takto a podobne si zaneprázdnenosť racionalizujem aj ja. Ale dokedy to vydržíme? Stále chceme viac stihnúť a darí sa nám menej. Možno venujeme priveľa času veciam, ktoré si ho nezaslúžia. Žijeme hrozne rýchlo, máme skoro všetko a napriek tomu sa kopia nešťastní ľudia. Náš život je nekvalitný. Priemerná dĺžka života sa pomaly predlžuje, no jeho kvalitatívna zložka je čím ďalej, tým viac nevýrazná. Nevieme sa zastaviť a uvedomiť si hodnotu vecí. Robíme veľa fotografií, ale už si ich ani neprezeráme. Napálime ich na CD a tým to skončilo. Počítače máme plné mp3-jok, ale nemáme prehľad, čo je to vlastne za hudbu. Množstvo televíznych kanálov, ktoré dávajú naraz veci, ktoré chceme vidieť a hneváme sa, že to nestíhame. Namiesto zábavy stres. Stále si kontrolujeme mobil, či nám niekto nevolal. Vypnúť mobil? Veď môžeme zmeškať dôležitý hovor! Prestávame si vážiť krásne veci, kvôli ktorým sa oplatí žiť.

Môj dedko má 83 rokov. V živote nebol v zahraničí, nemá mobil, pozerá len dva televízne kanály a počúva jednu stanicu na svojom starom tranzistore. A napriek tomu mi minule povedal, že prežil krásny život. Má množstvo spomienok, ktoré mu vyvolávajú úsmev na tvári. Vie sa tešiť z pekného dňa, z vône dreva, s ktorým celý život pracoval, zo svojich vnúčat, na ktoré je pyšný. Žil ťažký život, ale vážil si ho. To my dnes nevieme. A tak máme infarkty už v päťdesiatke, kopu rakoviny a depresií. A možno by stačilo spomaliť. Tvrdenie, že sa to nedá, neobstojí. Sú ľudia, ktorí to dokážu. Zamyslime sa, koľko času venujeme nepodstatným veciam. Skúsme si vypnúť mobil. Porozprávať sa a niečo si prečítať.

Snáď som si uvedomil môj rýchly život včas na to, aby som spomalil. Kamarát má chalupu v Henclovej. Je to malá banícka dedinka obkolesená horami. Nie je tam signál na mobil, v telke jeden kanál (žiadna dilema a pozriete si aj to, čo by ste nikdy doma nepozerali a začne sa vám to páčiť), obchod otvorený len v utorok a štvrtok a jedna krčma s rozmermi 5 x 5 m. Ideálne miesto na spomalenie. Asi tam zabehnem, aby som sa zbytočne nehneval na starých pomalých ľudí, ktorí si vážia zbytok života a zbytočne sa neponáhľajú za smrťou tak ako my!

-re-

– 8. 4. – oslávili sme Kristovo zmŕtvychvstanie – Veľkú noc

– 14. 4. – zúčastnili sme sa na Arcidiecéznom stretnutí mládeže v Sabinove

– 20. 4. – začiatok demontáže farebných skiel v kostole; očistenie, konzervovanie,
zasklievanie vitráží do dvojskla firmou Promont z Humenného.

– 28. 4. – putovali sme na 3. celoslovenskú púť Rádia Lumen do Svätyne Božieho milosrdenstva v Krakove

– 29. 4. – nedeľa Dobrého pastiera – modlili sme sa za duchovné povolania

– 1. 5. – slávili sme odpust k úcte sv. Jozefa, robotníka; prihovoril sa nám kancelár Arcibiskupského úradu v Košiciach Mons. Juraj Kamas, farár vo Valalikoch

-re-

Čo musia mať manželia?

– dobrú hlavu, pretože ju často stratia,

– dobré zuby, pretože musia často kadečo prehrýzť,

– dobrý chrbát, pretože toho musia často veľa uniesť,

– dobrý žalúdok, pretože musia často stráviť tvrdé sústa,

– dobré nohy, pretože ich často tlačia topánky hneď na mnohých miestach.

Jednoducho trpezlivosť patrí k hlavnej výzbroji, ktorú si manželia nesmú zabudnúť vziať so sebou na spoločnú životnú cestu.

Vaša myseľ je ako počítač. Každá myšlienka, ktorá cez ňu plynie a každý obraz, ktorý si vytvoríte, je nezmazateľne vpísaný do buniek vášho mozgu. Spomeňte si na niektoré svoje myšlienky a vytvorené obrazy. Potom si ich predstavte na filmovom plátne. Boli by ste ochotní a potešení, keby tento film ukazovali v každom kine krajiny? Nie? Prečo nie?

Pán Boh nás povolal k svätosti vo všetkých myšlienkach. Môže to vyzerať ako nedosiahnuteľná úloha, ale čokoľvek, čo je menej ako Jeho požiadavka, je nesplnením toho, o čo nás žiada. Zdá sa, že len málo kresťanov vie, čo nám Boh povedal vo svojom písanom slove o svätých myšlienkach.

Čo je predstavivosť? Je to „korenie“, ktorým vytvárame mentálne obrazy toho, čo sme nikdy v skutočnosti nezakúsili. No moc predstavivosti dostala ničivý úder vtedy, keď človek zhrešil proti svojmu Stvoriteľovi. V Božích očiach však naša predstavivosť je ešte stále posvätným darom. Aj keď my nie, On pozná jej moc. Boh nám chce pomôcť oslobodiť sa od každej myšlienky, ktorá prináša nepokoj alebo úzkosť. Je to jednoduchý dar Ducha Svätého pre hociktorého kresťana, ktorý ho dostane. Nemu­síte byť duchovným obrom alebo vynikajúcim študentom biblie. Potrebujete len úprimnú túžbu robiť Bohu radosť. Každá časť vášho života – duševná i telesná – sa posilní. Nezáleží na tom, akí ste teraz silní či slabí, vo svojich rukách máte nástroj, ktorý vám umožní urobiť obrovské kroky dopredu. Je potrebné zdôrazniť potrebu – udržať si svoju predstavivosť pod vedením Ducha Svätého. V Božích očiach je predstavivosť dôležitá!

Naša schopnosť predstavivosti je spojená s naším pôvodným stvorením, lebo Boh povedal: „Urobme človeka na svoj obraz.“ Boh použil svoju moc, aby vytvoril obraz – a my sme tým výsledkom. Od toho okamihu je naša schopnosť predstavivosti životným záujmom Boha. Časť Božej moci predstavivosti je v nás. Ak použijeme svoju moc predstavivosti, aby sme si predstavili zmyselné alebo nečisté veci, dostaneme sa do priameho konfliktu s Božou vôľou. Ľudia radi používajú moc predstavivosti na vytvá­ranie množstva obrazov, ktoré Boh zakázal a pritom o tom ani nevedia, napríklad, keď muž vidí ženu, ktorá je pre neho atraktívna, môže ju v mysli vyzliecť kus po kuse až kým nie je úplne nahá. Potom môže svoju predstavivosť použiť tak, aby pocítil, aké by to bolo dotýkať sa jej tela.

S touto mentálnou aktivitou môže pokračovať dovtedy, kým neprežije každý možný pohlavný akt. Vzal si Boží zvláštny, svätý dar, a strávil ho na oltári zmyselnosti. Vydaté i slobodné ženy sú tiež schopné nesprávnych myšlienok, ale zlý duch ich pokúša používať svoje predstavy odlišným spôsobom. Vidia alebo myslia na určitého muža a začnú si s ním predstavovať život ako so svojím manželom. Predstavujú si, že vypĺňa všetky ich citové i telesné potreby. „On by ma počúval, on by sa so mnou zhováral, on by ma chápal“. Muž, či ženatý alebo slobodný, je žiadostivý, mentálne posadnutý inou ženou. Na niekoľko chvíľ patrí jej a vzácny Boží dar predstavivosti opäť použil a priamo porušil Jeho vôľu.

Sám Pán Ježiš nás učil, že jestvujú také atraktívne a návykové znaky, že aj keby nejaký človek vstal z mŕtvych, nevzdali by sme sa ich!!! Nijaký hriech nezapadá do tejto kategórie jasnejšie ako hriech nemorál­neho uvažovania. Pán Ježiš novým spôsobom vysvetlil posolstvo prítomné v celej Starej zmluve. Povedal: „Každý, kto hľadí na ženu žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci“ (Mt 5, 28). Toto nie sú slová radi­kála s blčiacim pohľadom. Treba, aby o nich veľmi vážne uvažoval každý kresťan. Napriek tomu si myslím, že sa celkom prehliadajú.

Muži i ženy si myslia, že zo svojich sŕdc nemôžu vyhnaťzmyselnosť, preto musel Ježiš povedať, že v každom je zmyselnosť! A že práve preto nemôže nikto nikoho obviňovať. Túto teóriu som prijímal i ja, lebo to bol vynikajúci spôsob, ako sa vysporiadať s vlastnou morálnou dilemou. Ale teraz viem, že Pán Ježiš nás volá vykoreniť cudzoložstvo z našich vlastných sŕdc. Toto hovorí a presne toto aj myslí. Cela biblia nás volá k čistote srdca a mysle, dotýka sa to každého kresťana.

Odkiaľ pochádzajú myšlienky?

Satan sa nesnažil nútiť Evu, aby neposlúchala Boha. Jednoducho ju vmanévroval do toho, aby o tom premýšľala. Navrhol jej výhody, ktoré by mala uvážiť. Eva o nich uvažovala a potom sa pozrela na zakázané ovocie s novým záujmom. Vyzeralo dobre. Lenže ono vždy vyzeralo dobre. Ovocie sa nezmenilo. Len Evine myšlienky sa zmenili. Satanová stratégia fungo­vala vtedy a funguje stále! Zlé sily zručne a opatrne formovali ľudskú rasu, aby verila, že nie je zodpovedná za svoje myšlienky.

Naše myšlienky na smilstvo prichádzajú len z nášho srdca. Nemôžeme viniť opačné pohlavie, obrázky, filmy alebo okolnosti. Nemysli si, že ak hovieš v hriechu amorálneho uvažovania, že Boh ti dá znamenie, že ho zarmucuješ. Veď proroci Starej i Novej zmluvy už prehovorili. Povedali nám, že Boh chce, aby naše srdcia, mysle i predstavy boli čisté. Nemôžme očakávať nijaké ďalšie posolstvá alebo zázraky, aby nás presvedčili. Boh jasne prehovoril a my sme to počuli! Boh vyžaduje čisté, sväté myš­lienky a naším cieľom musí byť – stať sa tým, čím On chce, aby sme sa stali a nezávisle od toho, ako tvrdo bude naša slabá prirodzenosť odpo­rovať. A buďme si istí, že bude odporovať! Je nesprávne mať zlé myšlienky a potom nad nimi meditovať. Čím viac na to myslíme, tým horšia a väčšia bude naša vina. Ježiš nás bude brať na zodpovednosť za všetky naše myš­lienky. Zmýšľať podľa tela = smrť! „Podľa Ducha je život a pokoj“ (Rim 8, 6).

MUDr. Vaščák Blažej, Široké

Lebo takto vraví Hospodin: Nehojiteľný je tvoj úraz, boľavá je tvoja rana.
Lebo ťa uzdravím a vyliečim ťa z tvojich rán – znie výrok Hospodinov. (Jeremiáš 30:12.17)
Priblížte sa Bohu a priblíži sa vám. Očistite si ruky, hriešnici, a vy,
duševne rozpoltení, posväťte si srdcia. (List Jakubov 4:8)

Drahí priatelia!

Keď otvárate dvere kostola a chcete vojsť, čo očakávate, že tam uvidíte a nájdete? Mierne prítmie a mihotavé sviece na oltári, ticho, možno pár ľudí sklonených v modlitbe, kostolníka, čo prejde po špičkách a len letmým pohybom hlavy pozdraví, aby vyjadril, že vás víta, niekto sa tíško usmeje. Doslova vás zahalí pokoj, tak nevysvetliteľný a blažený.

Ale niekedy, žiaľ, môžete byť dosť šokovaní, čo sa za tými dverami v spoločenstve Krista vyznávajúcich odohráva. Apoštol Jakub to v 4. kap. vo veršoch 1 – 3 výstižne vyjadril: „Odkiaľ sú medzi vami boje a odkiaľ zrážky? Či nie odtiaľ – z vašich žiadostí, ktoré bojujú vo vašich údoch? Túžobne žiadate, – ale nemáte; vraždíte a horlite, – ale nemôžete dosiahnuť; máte zrážky a boje medzi sebou, – ale nič nemáte, lebo neprosíte; prosíte a nedostávate, lebo zle prosíte, – aby ste to premárnili na svoje žiadosti!“ A vo veršoch 11 – 12: „Bratia, neohovárajte sa navzájom! Kto ohovára brata alebo posudzuje brata, ohovára zákon a posudzuje zákon. Ak posudzuješ zákon, nie si činiteľom zákona, ale sudcom. Jeden je zákonodarca a sudca, ktorý má moc zachovať i zatratiť. Ale ktože si ty, čo posudzuješ blížneho?“

Čo na taký stav kresťanského spoločenstva povedať? Napomenúť po vzore Jána Krstiteľa: „Priblížte sa Bohu, očistite si ruky, posväťte si srdcia?“ Alebo už len rezignovane a smutne mávnuť rukou: Nezhojiteľný je tvoj úraz? Naše rany sú často príliš boľavé a schopnosť čí ochota priblížiť sa Bohu nemožná, keďže to k blížnemu človeku z mäsa a kostí nedokážeme.

Čo na to Svätý Pán Boh? „Uzdravím ťa a vyliečim ťa z tvojich rán.“ Nelogické, nepochopiteľné, nie v zmysle spravodlivej odplaty, ale m i l o s t i v o nám odpúšťa a naše viny kladie na svojho Syna, ktorý namiesto nás zomiera. A v Jeho vzkriesení nám demonštruje aj nádej na nový začiatok nového života v Kristu už tu na zemi. Na Veľkú noc sme si to pripomínali. Či sme to už po dvoch týždňoch zabudli? Priblížte sa Bohu a priblíži sa vám.

Modlitba: Milostivý, láskavý Bože! Pokorne sa skláňame pred Tebou, my, sveta skúsení, v nepochopiteľnom úžase, že nám veľkonočným ránom i dnešným novým dňom dávaš nádej a možnosť začať inak, začať s Tebou. Ďakujeme! Amen.

Alenka Bodnárová, novinár Network Slovakia, Prešov

Arcidiecézne stretnutie mládeže sa konalo 14. apríla za účasti mladých z celej Košickej arcidiecézy. Bolo nás tam vyše 1000 veriacich. Celá táto akcia prebiehala v mestskej športovej hale v Sabinove. Každá farnosť či mesto prišli so svojimi kňazmi. Stretli sme sa tam aj s duch. otcom Jurajom Riškom, ktorý dal všetkých pozdraviť. Tak vám prostredníctvom časopisu Spektrum odovzdávam pozdrav od otca Juraja.

Všetko to oficiálne začalo sv. omšou, ktorú celebroval Mons. Alojz Tkáč. Omša bola skrášlená aj hudobným zborom Južania z Košíc. Po skončení sv. omše nasledoval program ďalej. Príhovoril sa nám aj otec arcibiskup – rozprával zážitky z Bruselu, lebo tesne pred týmto stretnutím mládeže pricestoval na Slovensko z Belgicka. Po príhovore boli rôzne prednášky, príbehy zo života pozvaných hostí. Vystupoval tam zbor z Umeleckej školy zo Sabinova, previedli sa nám aj hip-hopové kreácie a tak troška sa to nieslo aj v duchu ľudovej nôty. Vrcholom celého stretnutia bolo vystúpenie skupiny Rieka života z Podolínca, ktorá veľmi dobre rozprúdila atmosféru v hale. V polovičke koncertu bola aj tombola a po nej opäť pokračovala Rieka života. Všetci sme sa s nimi zároveň modlili, spievali a aj tancovali.

No a to bol zároveň aj koniec celého stretnutia. A čo dodať na záver? Stretnutie bolo fajn a myslím si, že to nie je len pre mladých birmovancov, ale aj pre ostatných a aj rodiny. Odišli sme naplnení Duchom radosti a mladosti.

birmovankyňa Paťa, Víťaz

Každý deň, skoro ráno, prichádzal do podniku Mravček, ktorý bol výkonný a šťastný. Tu trávil celé dni pracujúc a pospevujúc si staré pesničky o láske.

Bol výkonný a šťastný, ale beda!, nikto ho nekontroloval. Sršeň, hlavný vedúci, to považoval za nemožné a tak vytvoril miesto supervízora, na ktoré prijal Švába s veľkými skúsenosťami. Prvou starosťou Švába bolo štandardizovať hodinu príchodu a odchodu a pripravovať o tom detailné správy. Z tohto dôvodu potreboval sekretárku, ktorá by mu ich pomáhala pripravovať a preto prijal Pavúčku, ktorá organizovala archív a vybavovala telefonáty. A Mravček bol stále produktívny a šťastný a pracoval a pracoval.

Sršeň, hlavný vedúci, bol reportami nadšený, ale ešte by chcel aj porovnávacie tabuľky a grafy, ukazovatele riadenia a analýzy vývoja. Z tohto dôvodu bolo nevyhnutné prijať Muchu, ktorá by pomáhala supervízorovi a bola vybavená novým počítačom a farebnou tlačiarňou.

Po tomto všetkom Mravček výkonný prestal spievať svoje melódie a začal sa sťažovať na to množstvo papiera, čo musí vypracovať. Sršeň, hlavný vedúci, rozhodol, že je potrebné prijať opatrenie a vytvoril pozíciu vedúceho oddelenia, kde pracoval Mravček, výkonný a šťastný. Funkciu dostala Cikáda, ktorá si dala do kancelárie kúpiť špeciálne kreslo. A samozrejme, nová vedúca oddelenia potrebovala nový počítač a keď počítač, tak aj internet.

Nová vedúca čoskoro potrebovala novú asistentku, (Parazitku, ktorá bola jej pomocníkom v predchádzajúcom zamestnaní), ktorá jej pomáhala pripravovať strategické plány a rozpočet pre oddelenie, v ktorom pracoval Mravček, výkonný a šťastný. Mravček už viac nespieval a každým dňom sa stával viac nahnevaným.

„Musíme si teraz zriadiť pracovisko, ktoré sa bude zaoberať pracovnou atmosférou,“ povedala Cikáda. Ale jedného dňa, hlavný vedúci, po tom, ako obdŕžal čísla a pozrel sa na výsledky oddelenia, kde pracoval Mravček – výkonný a šťastný, zistil, že neprináša výnosy. A preto skontaktoval Sovu, prestížnu konzultantku, aby urobila analýzu tejto situácie. Sova bola tri mesiace v podniku a vypracovala podrobnú správu veľkého objemu a za veľa miliónov euro, ktorej záver znel: „V podniku pracuje priveľa ľudí.“ A preto hlavný vedúci poslúchol radu konzultantky a prepustil stále nahnevaného Mravčeka, ktorý predtým býval šťastný.

Ponaučenie:
Aby ťa ani nenapadlo byť Mravčekom, výkonným a šťastným. Radšej buď neužitočný a neschopný. Neschopní nepotrebujú supervízora, všetci to vedia. A to nie je všetko, ak si výkonný, neukazuj, že si šťastný, nebude sa ti to tolerovať. Naopak, každý deň si vymysli nejaké nešťastie a budeš vyvolávať súcit. A ak aj napriek tomuto varovaniu sa rozhodneš byť mravčekom – výkonným a šťastným – maj za vlastné, že budeš na svojich ramenách živiť sršňov, švábov, pavúkov, muchy, cikády, parazitov a sovy.

– internet –