Milan Balica (*6.6.1947+7.11.2012))


V stredu 7. novembra 2012 v skorých ranných hodinách si Pán života a večnosti povolal k sebe kňaza Milana Balicu.

+ Milan Balica sa narodil 6. júna 1947 v obci Slovenské Krivé. Za kňaza bol vysvätený 8. júna 1975 v Bratislave. Svoju kňazskú službu vykonával vo farnostiach 1975 Zbudské Dlhé, 1976 ZVS, 1978 Prešov, 1980 Široké, 1990 Tibava, 1991 Nižná Šebastová, 2006 Dlhé nad Cirochou.

Zádušnú svätú omšu a pohrebné obrady za zosnulého kňaza Milana Balicu slúžil arcibiskup Mons. Bernard Bober v Slovenskom Krivom (farnosť Zbudské Dlhé) v sobotu 10. novembra 2012.

Dušu zosnulého kňaza odporúčame do vašich modlitieb.

Poznámka redakcie: Zosnulý kňaz Milan Balica pôsobil desať rokov vo farnosti Široké, ktorej sme boli filiálkou. Mnohých z nás zosobášil a pokrstil naše deti. Pri predmanželských a predkrstných náukách vyžadoval, aby sme ako kresťania katolíci ovládali všetky základne modlitby. Na zádušnej sv. omši a na pohrebných obradoch sa zúčastnili aj veriaci z našej farnosti Víťaz a filiálky Ovčie.

-re-

Advent – očakávanie


Celý náš život sprevádzajú pocity očakávania. Niekedy čakáme na veľké veci a udalosti, napr. ukončenie školy, prijatie do zamestnania, manželstvo, ukončenie choroby; inokedy zasa čakáme na bežné veci, napr. čakáme, aké bude počasie, či budú deti v škole odpovedať, čakáme na autobus či na chutný obed. Celý advent charakterizuje očakávanie – narodenie Krista. Má ale adventné očakávanie nejaký zmysel? Na aký príchod Božieho Syna čakáme? Na historický? Nie, pretože historický Ježiš už na tejto zemi žil a znova sa tu nenarodí. Na sviatostný? Ani na ten nie, veď Ježiš je stále prítomný medzi nami v Eucharistii a vo sviatostiach. Teda aké narodenie Ježiša Krista očakávame? Je to narodenie Krista v našom živote, v našich skutkoch a slovách. Čo to vlastne znamená? Aby sme to lepšie pochopili, vysvetlime si to na obraze narodenia človeka.

Každá dobrá budúca matka prežije tri etapy: Prvou etapou je rozhodnutie, že matka chce dieťa, slobodne sa pre neho rozhodne a teší sa na jeho príchod. Veď aké by to bolo očakávanie, keby matka dieťa nechcela. Podobne je to s nami: ak chceme, aby sa Kristus narodil v našom živote, musíme sa pre neho rozhodnúť, musíme ho chcieť a uveriť, že on dáva zmysel nášmu životu. K tomu nás nikto nemôže donútiť.

Druhou etapou je pôrod. Je to bolestná etapa. Takisto aj narodenie Krista v našom živote predpokladá, že zanecháme svoje hriechy a to je často bolestné. Veď oveľa ľahšie je hrešiť ako žiť čnostným životom.

Posledná etapa v živote matky je znovu radostná, keď matka vidí svoje dieťa a môže sa ho dotýkať. V tej chvíli zabudne na bolesť a teší sa, že dieťa žije a že je zdravé.

A takáto situácia nasleduje v živote človeka, ktorý sa rozhodne zanechať hriech a začne sa starať o skvalitnenie vlastného života. Človek sa začína tešiť z toho, že môže stále viac milovať, viac odpúšťať a viac dávať. Stará sa o to, aby sa nezastavilo jeho zameranie na Boha a na blížneho. V tejto etape sa už človek nechce vrátiť, pretože zážitky z lásky k Bohu a blížnym sú silnejšie ako spomienky na hriechy minulosti.

Advent je časom milosti, aby sme zanechali život „starého“ hriešneho človeka a tak aby sme sa každým dňom približovali k osobným Vianociam. My ľudia v živote všeličo očakávame. Ale aj Kristus očakáva čosi od nás – chce sa narodiť v našom živote. Dovolíme mu to?

Marek Hnat, duchovný otec

Kostol sv.Ondreja apoštola, História


Vo Víťaze (okr. Prešov) sa nachádza kostol, ktorý je všade v literatúre (Súpis pamiatok na Slovensku, Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, alebo prípadné príspevky o obci) považovaný za barokovo-klasicistický z konca 18.stor. Posledná renovácia v roku 2000 však odhalila gotické okná, či maľby, ktoré zásadne menia donedávna platné informácie o kostole. Pritom aj pred opravou všetko nasvedčovalo tomu, že pochádza zo stredoveku. Totiž orientácia V-Z, presbytérium na východe, absencia okien v severnej stene, vstup z juhu alebo západu, umiestnenie na výraznom mieste v strede obce, či hrubé kamenné múry stien, sú jasné znaky stredovekej sakrálnej stavby.Kostol stojí na vyvýšenine (504 m n. m.) súčasného východného okraja obce, no v stredoveku v centre Víťaza. Okolo neho bol cintorín, na ktorom sa pochovávalo ešte v novoveku a šľachta aj v 20. storočí.

Pokračovať v čítaní „Kostol sv.Ondreja apoštola, História“

Stalo sa:


– 7. 10. – celebroval ďakovnú sv. omšu pomocný biskup Stanislav Stolárik v kaplnke Narodenia Panny Márie na Doline spolu s poľovníckym združením a veriacimi.

– 28. 10. – mala v kostole sv. Jozefa vo Víťaze koncert Hanka Servická.

-re-

Ohlášky:


– sobáš 17. novembra v Ovčí o 15:00
Jozef Hovančák, syn + Jozefa a + Heleny rod. Harničárovej, narodený v Prešove, bývajúci v Hrabkove a Agáta Uličná, dcéra Jána a Heleny rod. Bednárikovej, narodená v Košiciach, bývajúca v Ovčí.

– sobáš 24. novembra v Ovčí o 16:00 bez omše
Ondrej Kandráč, syn Rudolfa a Márie rod. Mizerákovej, narodený v Prešove, bývajúci v Šarišských Dravciach a Andrea Bednárová, dcéra Jozefa a Žofie rod. Baranovej, narodená v Prešove, bývajúca v Ovčí.

-re-

Trampoty v manželstve


Každý manželský pár potrebuje pravidelne tráviť spolu čas. Ale pre niektorých je tento kvalitný čas prvoradým jazykom lásky. Ak je to tak, vtedy túžba byť spolu znamená viac než len túžbu po fyzickej blízkosti, je to potreba, ba priam hlad po úplnej sústredenej pozornosti. Je to čas, keď sa môžeme spolu rozprávať, počúvať jeden druhého, diskutovať o rôznych nápadoch a zdieľať naše očakávania, či obavy. Takýto pravidelný spoločný čas umožňuje čeliť tlakom v živote, pretože sme si istí našou manželskou láskou.

Ak svojmu partnerovi pravidelne obetujem svoj čas, tým dokazujem svoju lásku k nemu. To môže znamenať sadnúť si spolu po práci na pol hodiny a počúvať, ako prebiehal deň. Môže to vyzerať aj tak, že si privstaneme a môžeme spolu stráviť ranný čas. Môže to tiež znamenať uvoľniť sa z našich obvyklých povinností a ísť spolu na obed. Môže to znamenať pripraviť program pre deti tak, aby sme mohli stráviť náš manželský čas osamote. Láska „v akcii” vyžaduje úsilie a obetu, ale odmena ich niekoľkonásobne prevyšuje.

Dômyselné pozornosti a obdarovanie sú základným vyjadrením lásky, ktoré prekračuje hranice všetkých kultúr. Darček je viditeľným symbolom so silnou citovou hodnotou. Pre niektorých z nás sú tieto symboly také dôležité, že si bez nich budú klásť otázku, či sú vôbec milovaní. Človek, ktorý rád darček dáva, pravdepodobne ich rád aj prijíma. Ak to platí o našom manželovi alebo manželke, budeme sa musieť v tomto umení pocvičiť.

Z piatich jazykov vyjadrenia lásky sa toto dá naučiť najľahšie. Môže sa však stať, že bude treba, aby sme zmenili náš postoj k peniazom. Ak sme prirodzení míňači, nebude to pre nás ťažké. Ale ak sme od narodenia sporiví, môžeme mať s predstavou míňania peňazí ako spôsobu vyjadrenia lásky určité ťažkosti. Nemám tu na mysli rozdiel medzi štedrosťou a lakomstvom.
Niekoľko návrhov ohľadom kupovania pozornosti, ktoré stoja za úvahu:

1. pozornosti nemusia byť drahé – ale majú vysokú hodnotu, napr. kvet odtrhnutý zo záhrady môže vyjadriť lásku rovnako ako drahá kytica z obchodu.

2. nečakajme na špeciálne príležitosti – spontánne a neočakávané darčeky prinášajú obrovskú radosť a silný pocit výnimočnosti a lásky u obdarovaného. Darček môže povzbudiť niekoho, kto prechádza ťažkým odbodbím, keď je v nepohode, pod tlakom, alebo má ťažkosti v práci. A naopak, ak manžel alebo manželka urobí pre nás niečo mimoriadne, vtedy darček môže ukázať, že to nepovažujeme za samozrejmosť.

3. objavme, čo náš partner najradšej dostáva – oplatí sa všímať si, aké darčeky radi prijímajú od nás alebo od iných. Mali by sme si dobre všimnúť, keď nás na niečo upozornia (napr. vo výklade).
Je veľa možností, ale kľúčom k tomu, aby sme sa naučili správne obdarúvať, je toto: pozornosťou musí byť niečo, čo poteší toho druhého, nie to, čo by sme mali radi my! Toto vyjadrenie lásky môžu mnohí podceňovať ako materialistické alebo povrchné. Každý sme však iný.

Darčeky nemajú byť ani náhradou za spolu strávený čas, alebo rozhovor o problémoch. Čas a starostlivosť venovaná výberu pozornosti robí z nej ozajstný dar. Ak ju aj správne odovzdáme, jej hodnota niekoľkonásobne prekročí vynaložené náklady.
Prejavovanie lásky prostredníctvom dotykov patrí k základným potrebám každého človeka. Zvlášť deťom treba venovať telesné prejavy (dotyky), aby sa zdravo vyvíjali. Dotyk často komunikuje lásku oveľa účinnejšie ako slová. Telesný dotyk je v manželskej láske silný komunikátor, nie iba predohra k milovaniu. Tým, ktorí sa cítia milovaní prostredníctvom dotykov, objatia pomáhajú zabudnúť na všetky strasti. Je dôležité pochopiť, že ak jednému z nás boli telesné dotyky odopierané, zatiaľ čo druhému nie, môžu na začiatku spôsobiť určitú nešikovnosť, ale vydržte!

Dotyky lásky v manželstve môže mať rôzne formy: držanie sa za ruky, ruka okolo ramien, alebo pása, bozk, objatie, letmý dotyk pri stretnutí, masáž chrbta, ako aj pestrosť a bohatstvo dotykov, ktorými partneri vzrušujú jeden druhého počas predohry pred milovaním.

Sexuálne aj nesexuálne dotyky majú svoje miesto, ale musíme vedieť, že v tejto oblasti muž a žena vo všeobecnosti fungujú odlišne. Pre väčšinu žien ich túžba po telesnom dotyku pochádza skôr z túžby po náklonnosti než po sexe. Naopak, muži často vnímajú telesný dotyk ako súčasť sexuálnej predohry a dotyk ich rýchlo vzruší. Tieto odlišné reakcie sa môžu stať začarovaným kruhom. Ak sa manželke nedostáva dosť prejavov náklonnosti, často odmieta manžela sexuálne. A ak manžel nemá dostatok sexu, vtedy posledná vec, na ktorú má chuť, je prejavovanie náklonnosti. Príliš často je potom výsledkom patová situácia. Tu sa obvykle začína vytrácať sexuálny vzťah. Musíme si uvedomiť, čo sa deje, hovoriť o tom a potom sa dohodnúť, ako jeden druhému pomôcť prelomiť tento nebezpečný model.

Pre niektorých ľudí existuje veľmi jemná deliaca čiara medzi ich túžbou po sexe a túžbou po telesnom dotyku. Tieto dve veci sa nedajú tak ľahko oddeliť. Voči nášmu manželovi a manželke máme preukazovať lásku spôsobom, ktorý ich ubezpečí, že nám na nich záleží a sú pre nás jedineční.

Viete, aká je “rodná reč” lásky vášho manželského partnera? A viete aká je vaša? Štartovacím bodom je hovoriť spolu o tom, čo ktorému z nás dáva alebo nedáva pocit, že sme najviac milovaní, alebo najviac zanedbávaní. Neodkladajte to! Môže to viesť k prekvapujúcim odhaleniam o vašom manželovi, či manželke. A na koniec, skúmajte, kedy sa váš partner cíti milovaný.

MUDr. B. Vaščák

Prečo by kresťania nemali oslavovať Halloween

Prežili sme Sviatok všetkých svätých a aj jemu predchádzajúci sviatok Halloween. Mnoho ľudí považuje účasť na Haloween party za úplne nevinnú zábavu. A keď nie party, tak aspoň tekvica na priedomí, alebo v okne! Avšak história a význam tohto sviatku svedčia o opaku.


Význam

Haloween je slovo prevzaté z anglického výrazu Hallows Eve Day, čo doslova znamená predvečer všetkých svätých.

Výročie

Halloween je ezoterickým výročím (ezoterizmus je realizovanie moci na niekom inom okultným spôsobom). A ezoterický svet ho definuje takto: „najmagickejší deň roka, je novým rokom celého ezoterického sveta.“ A tiež: „ je to najdôležitejší sviatok roka pre všetkých nasledovateľov Satana.“

Legenda

Stará írska legenda rozpráva o istom Jackovi, zlom kováčovi, prevrátenom a skúpom, ktorý jednej noci na všetkých svätých po enormnom pití vína dostal smrteľný zásah na pečeň. Diabol bol prinútený splniť mu niektoré jeho želania, medzi ktorými je aj to, aby ho nechal pri živote, a došlo až k zmluve, že sa zriekne svojej duše v prospech hriechu. Jack, neuvedomujúc si dôsledky svojej choroby, zomrel o rok neskôr. Odmietnutý v raji Jack nenachádza miesto ani v pekle, z dôvodu zmluvy uzatvorenej s diablom. Na spôsob nejakého rítu úbožiak poreže repu a do jej vnútra vloží jeden žeravý uhlík z tohto miesta večného zatratenia. S týmto lampášom sa Jack, prízrak, vráti do sveta živých.

Tradícia

Íri postihnutí morom migrovali okolo r. 1950 do Ameriky. Pristáli v novej zemi a našli obrovské množstvo tekvíc, ktoré boli, na rozdiel od malej a úbohej repy, oveľa väčšie a dostatočne veľké na to, aby boli vyrezávané a zbavené dužiny. A tak tekvice nahradili repu a stali sa lampášom Jacka. Používajú sa v noci na Všetkých svätých, pretože sa predpokladá, že nepokojné duše mŕtvych, ktoré sa pokúšajú, tak ako Jack, vrátiť domov, sa budú držať ďaleko.

Deti dnes sa preobliekajú za nekľudných duchov, ktorí nenachádzajú “pokoj“ ani v pekle ani v nebi a navštevujú rodiny vedení tekvicovým lampášom a dostávajú sladkosti výmenou za ich “náklonnosť“. Trick-or-treat, je používané pre “sladkosť alebo žartík“. “Trick-or-treat“ doslovne znamená “biliard alebo zábava“, “úskok, alebo pôžitok“, ale má to svoj pôvod v “prekliatie alebo obeta“.

Historické fakty

Pochmúrna legenda o Jackovi ukrytá v historických faktoch je pripomínanie si pamätného dátumu. Niekoľko storočí pred Ježišom Kristom mala jedna tajná sekta pod svojou vládou keltský svet. Každý rok 31. októbra slávila na pamiatku svojich pohanských božstiev festival smrti. Starší sekty chodili z domu do domu pýtať obety pre ich boha a stávalo sa aj to, že požadovali ľudské obete. V prípade odmietnutia prorokovali smrť nad tým-ktorým domom. Odtiaľto sa zrodil trick or treat.
Úvahy o …

… legende: táto je založená na klamstve, že skazený človek môže byť prešibanejší ako diabol a že brány pekla sa pred niekým uzavrú. Okrem toho sa dej rozvíja podľa satanských praktík: žiadať od Satana vyplnenie požiadaviek, uzavrieť zmluvu s diablom, satanské poslanie zjaviť sa ľuďom, ezoterický rítus.
… dejinách: dejiny nám ukazujú, že pod Halloweenom sa skrývali satanské rituály a obete. Vieme, že v našich dňoch satanisti praktizujú počas tejto noci ľudské obety.

Pozor: Halloween je ezoterimus

Myslím si, že slová ktoré vyhlasujeme, gestá ktoré robíme, pohľady, ktoré “hádžeme“, nie sú neutrálne, ale znamenajú istú duchovnú realitu. Preto si dajme pozor, aké je pozadie a pôvod toho, čo hovoríme a konáme. Zbadajme sa a nepriľnime k ezoterickému svetu skrze masové rituály, ktoré sú nám ponúkané. Niektoré skupinové tance sú počiatkami satanistických rituálov.

Ak máte deti, dávajte pozor na to, aby si neprivykli, alebo ešte horšie, nenaučili sa na okultizmus. Isté veršovačky, ktoré sa musia deti naučiť, sú vzývanie ducha smrti.

Ak ste obchodníci a predavači, majte odvahu povedať nie podporovaniu tovarov, ktoré pod rúškom karnevalu napĺňajú a utvárajú ezoterickú mentalitu. Mnohé produkty predávané ako spotrebný tovar sú amulety, alebo ich reprodukcia, používané pri čarodejníckych praktikách.

Kresťania, nenechajme sa vyviesť z pravdy zdanlivými tradíciami a spôsobmi, ale držme sa víťazstva, ktoré premohlo svet, držme sa našej viery (porov. 1 Jn 5,4). Nezabudnime, že otrasné následky ezoterickej nákazy nie sú okamžité, bezprostredné, ale prejavia sa s odstupom rokov ako depresie, krízy, násilia. Písmo svedčí jasne: „Hovorím vám ako rozumným. Posúďte sami, čo hovorím: Nie je kalich dobrorečenia, ktorému dobrorečíme, účasťou na Kristovej krvi? A chlieb, ktorý lámeme, nie je účasťou na Kristovom tele? Keďže je jeden chlieb, my mnohí sme jedno telo, lebo všetci máme podiel na jednom chlebe.

Pozrite na Izrael podľa tela: nemajú azda tí, čo jedia obety, účasť na oltári? Čo tým chcem povedať? Že mäso obetované modlám je niečo? Alebo že modla je niečo? Ale to, čo obetujú, obetujú zlým duchom, nie Bohu. A ja nechcem, aby ste boli spoločníkmi zlých duchov. Nemôžete piť Pánov kalich aj kalich zlých duchov; nemôžete mať podiel na Pánovom stole aj na stole zlých duchov. Alebo chceme dráždiť Pána? Sme azda silnejší ako on? „Slobodno všetko.“ Ale nie všetko osoží. „Slobodno všetko.“ Ale nie všetko buduje“ (1 Kor 10, 15 – 23).

Namiesto návštevy Halloween party odporúčam účasť na vigílnej sv. omši zo Sviatku všetkých svätých.

prevzaté: Vietor – mesačník Koinónie Ján Krstiteľ č. 11/2004

Ahoj deti!


Zdravím vás, naši najmenší Spektráči 🙂

Ani sme sa nenazdali a máme tu nový mesiac november. Nedávno sme sa v septembri vrátili do školských lavíc a už máme za sebou aj jesenné prázdniny. Verím, že ste si oddýchli a načerpali nových síl, no a popritom aj doma pomohli svojim rodičom s domácimi prácami. Teraz už môžete odpočítavať čas do ďalších, už vianočných prázdnin. Ale nepredbiehajme udalosti, teraz je potrebné sa snažiť o čo najlepšie výsledky v škole, aby sme mohli byť so svojím polročným vysvedčením naozaj spokojní 🙂

Dnes by som vám chcel ponúknuť pekný príbeh o namyslenom liste, ktorý sa určite dotkne vašej duše a donúti vás rozmýšľať. Možno prostredníctvom tohto príbehu zistíte, že byť namyslený naozaj nie je peknou vlastnosťou človeka. Boh nás veľmi ľúbi a preto nikdy nebuďme namyslení a pyšní.

Začalo sa to celkom obyčajne. Na konári starej jablone uprostred krásneho jarného dňa vyrástol z puku list. Bol ešte trochu pokrčený ako sa tisol z malej temnej komôrky. Avšak bol svieži, krásne zelený a jemnučký ako zamat. Slniečko až zhíklo od radosti, keď naň pozrelo! Hneď ho aj objalo zlatými lúčmi. Lístok mocnel a krásnel. Jabloň sa ním hrdila. Šepkala mu: „Si prvý. Prvý!“

Lístok sa kolísal vo vánku, hrial na slniečku, počúval nežné slová jablone, až sa mu z toho zatočila hlava a … spyšnel. Ako na svet prichádzali ďalšie lístky, kričal: „Netlačte sa tak! Čo ma zakrývate svojimi krajkami?! Som prvý a mám nárok na najteplejšie a najlepšie miesto! Uhnite! Rýchlo!“ Listy začudovane zaševelili a stiahli sa. Namyslený list zostal na halúzke sám. Darmo mu jabloň dohovárala, že nerobí dobre. Len odvrkol. Tak to išlo deň po dni. Ako náhle vykukol nový lístok, náš list sa s ním hádal, vyháňal ho a pýšil sa svojou krásou. Jabloň len mlčala. Veď lístok počúval len seba samého!

Prišla jeseň a všetko sa zmenilo. Slniečko slablo. Nemalo síl hriať. Aj vánok odišiel a vystriedal ho roztopašný, bláznivý vietor. V noci prišiel i zlomyseľný mrazík. Namyslený list sa triasol od zimy. Vietor ním lomcoval, až to bolelo. Mráz ho pálil natoľko, že strácal dych. „Pomôžte, pomôžte..,“ zašepkal na listy druhých konárikov, ktoré sa ku sebe túlili. Bolo však neskoro. Vyhnal ich tak ďaleko, že naň nedosiahli.

Jedného dňa sa listu podlomila nôžka a spadol na zem. Škaredý, opustený, nechcený. Z blata dovidel na listy stromu: žlté a pekne pospolu. Pochopil, že urobil veľkú chybu. Pozrel na jabloň: „Odpusť, prosím,“ šepol. Boli to jeho najkrajšie slová. O nejaký čas naň spadli i ostatné žlté listy. Zakryli ho, veď patril k nim.
Lúčim sa s vami, kamaráti a teším sa nabudúce!



Tajnička

Slávnostnou svätou omšou na Námestí sv. Petra vo Vatikáne otvoril vo štvrtok 11. októbra Benedikt XVI. Rok …
Deti, vyriešte malú tajničku a dozviete sa, aký nový rok sa nám v Cirkvi začal!

1. Pálime ich na hroboch.
2. Zašívame ňou dierky.
3. Ukladá sa na zimný spánok.
4. Váh je…
5. Mačka chytá…

stránku pripravil: Tomáš Magda ml.

MÁŠ PROBLÉM…………..? (9)

ÚVODNÉ MOTTO:
Múdri ľudia vedia, že pravá láska dokáže čakať.
Najlepšia a najkrajšia Božia cesta je nechať si sex až do manželstva.
Je potrebné pomáhať mladým, aby žili v čistote, pokiaľ prijmú naše rady.
Ale verím, že modlitbou za nich nič nepokazíme.


Naučte sa prežívať a hlavne užívať si obdobie čakania. Keď sa ti zacnie po “tom pravom”, môžeš si vytvoriť romantickú náladu – snívať o prostých veciach – mať sa pre koho obliekať, kto by mi dal kvetiny, komu sa môžem zveriť so všetkým, čo mám na srdci. Vďaka takému snívaniu “za bieleho dňa” je potom čakanie zábavné.

Čakanie na nejaký zážitok tvorí veľkú časť radosti z prežitku samého. Samotné manželstvo bude niečo fantastické! Ale k tomu, aby ste sa tešili z manželstva potom, patrí i to, že o ňom teraz budete snívať a čakanie si užívajte. Čo môžete robiť teraz v čase čakania, aby ste sa pripravili na budúcnosť?

a/ Naozaj, nebojte sa snívať: Veľmi vám to pomôže. Skúste sa o tom presvedčiť.

b/ Cvičte sa v nesebeckosti: Je to veľmi dôležitá skúsenosť. Sebectvo je najväčší a najťažší problém, ktorý je potrebné prekonať a je veľkou prekážkou pre dobré manželstvo. “Žiť spolu šťastne” – k tomu patrí každodenný zápas o dobro, viac dávať ako brať, učiť sa slúžiť, ospravedlňovať sa a robiť veci, aj keď človek nemá chuť.

Výhodou je, že nesebeckosť a dávanie sa môžete nacvičovať už teraz, a to na rodinných príslušníkoch a na priateľoch. Ponúkam niekoľko praktických spôsobov, ako už teraz môžete cvičiť sa v nesebeckosti a dávaní sa:

– ako prekvapenie pre rodičov – upratať kuchyňu alebo aj celý byt;
– pohrať sa s mladšími súrodencami, aj keď sa mi momentálne nechce;
– urobiť bez vyzvania kávu pre rodičov a súrodencom teplý voňavý čaj;
– pokoste trávnik a to bez požiadania rodičmi;
– všimnite si potreby druhých ľudí a ponúknite im svoju pomoc;
– dávajte prednosť druhým a netlačte sa bezhlavo pred nimi;
– cvičte sa v udržiavaní poriadku a upratujte aj za druhých;
– učte sa pri dialógu načúvať a nehovorte stále iba svoj názor;
– a zároveň učte sa brať za svoje slová a skutky aj osobnú zodpovednosť!

c/ Budujte pevné priateľstvo: Pokiaľ čakáte na toho svojho “pravého”, či “pravú” – investujte do vzťahu s priateľmi opačného pohlavia. Nielenže vám to pomôže si uvedomiť, že nečelíte svetu sami, ale tiež sa z tohto priateľstva veľa naučíte. Verím, že už len tým, že sa priatelíte s príslušníkmi opačného pohlavia, môžete zistiť, čo u svojho budúceho manželského partnera chcete a čo nie. Keď budete sledovať, aké hodnoty a priority majú rôzni ľudia okolo vás, urobíte si obrázok o tom, čo hľadáte u človeka, ktorého si chcete vziať. O to viac pochopíte, ako jednať s druhým pohlavím a naučíte sa oceňovať odlišnosti druhých ľudí.

d/ Pracujte na vzťahoch vo svojej rodine: Ak máte skvelý vzťah so súrodencami a s rodičmi, je to niečo úžasné! Pravdepodobne je to preto, že ste venovali čas tomu, aby ste členov svojej rodiny poznali a spriatelili sa s nimi. Úprimne dúfam, že ste sa toho z umenia dávať svojej rodine naučili čo najviac, pretože je to skvelá príprava na manželstvo.

Ale ak cítite, že na vzťahoch v rodine musíte ešte veľa popracovať, tak je možné aj potrebné začať niečo meniť.

Venujte čas každému jednotlivému členovi svojej rodiny a so skutočným záujmom sa pýtajte na to, čo sa v jeho živote deje. To, ako sa teraz chováte k členom svojej rodiny, dosť spoľahlivo ukazuje, ako sa budete raz chovať k svojmu partnerovi a k deťom. Je to skvelá príležitosť, ako už teraz „vychytať muchy“ a bojovať so zlozvykmi!

Máme si obliecť „milosrdný súcit, dobrotu, skromnosť, pokoru a trpezlivosť. Znášajme sa navzájom a odpúšťajme si! Predovšetkým majme lásku, ktorá všetko spojuje k dokonalosti“ (Kol 3,12-14).

MUDr. Blažej Vaščák, Široké