Prvé slávenie a homília Svätého Otca Františka


Vatikán. O piatej hodine popoludní slávil nový Petrov nástupca v Sixtínskej kaplnke Apoštolského paláca svätú omšu so všetkými kardinálmi voličmi. V latinskej liturgii svätej omše za Cirkev zazneli čítania v taliančine. V tejto reči pápežových rodičov bola tiež prednesená homília v podaní Františka:
„V týchto troch čítaniach vidím niečo, čo majú spoločné: je to pohyb. V prvom čítaní je pohybom putovanie. V druhom čítaní sa pohyb nachádza v budovaní Cirkvi. V treťom, teda v evanjeliu, je pohybom vyznanie. Kráčať, budovať, vyznávať.

Kráčať. „Hor sa, dom Jakubov, kráčajme vo svetle Pánovom!“ Toto je prvá vec, ktorú povedal Boh Abrahámovi: „…chodievaj predo mnou a buď dokonalý“. Kráčať. Náš život je púťou a ak sa zastavíme, niečo nie je v poriadku. Kráčať vždy v prítomnosti Pána, v Pánovom svetle a hľadať spôsob ako žiť v dokonalosti, ktorú Boh žiada od Abraháma pri svojom prísľube.

Budovať. Budovať Cirkev. Hovorí sa o kameňoch: kamene majú svoju konzistenciu. Hovorí sa ale o živých kameňoch, o kameňoch pomazaných Duchom Svätým. Budovať Cirkev, Kristovu nevestu na uholnom kameni, ktorým je Pán a takto druhým spôsobom pohybu v našom živote – budovať.

Tretím pohybom je vyznávať. Môžeme kráčať koľko chceme, môžeme budovať veľa vecí, ale ak nevyznávame Ježiša Krista, je to niečo nedobré. Staneme sa súcitnou organizáciou, ale nie Cirkvou, Pánovou nevestou. Ak nekráčame, stojíme. Keď sa nebuduje na kameňoch, čo sa stane? Stane sa to, čo sa stáva deťom na pláži, keď budujú hrady z piesku. Všetko padá, a neostáva nič. Ak sa nevyznáva Kristus, prichádzajú mi na um slová Leona Bloya: „Kto sa nemodlí k Pánovi, modlí sa k diablovi“. Ak sa nehlásime k Ježišovi Kristovi, hlásime sa k svetáctvu diabla, k svetáctvu démona.

Kráčať, budovať – stavať, vyznávať. Avšak nie je to tak jednoduché, pretože pri kráčaní, budovaní a vyznávaní prichádzajú niekedy údery, prichádzajú hnutia, ktoré nepatria ku kráčaniu. Sú to hnutia, ktoré nás ťahajú naspäť. Evanjelium pokračuje poukázaním na zvláštnu situáciu. Ten istý Peter, ktorý vyznal Ježiša Krista mu hovorí: „Ty si Kristus, Syn živého Boha.“ Nasledujem ťa, ale nehovorme o kríži. Ten sa tu nehodí. Nasledujem ťa iným spôsobom, bez kríža. Keď kráčame bez kríža, nie sme Pánovými učeníkmi. Sme svetácki, sme biskupi, kňazi, kardináli, pápeži, ale nie sme Pánovi učeníci.

Prial by som si, aby sme všetci po týchto dňoch plných milostí mali odvahu – práve odvahu – kráčať v Pánovej prítomnosti, s Pánovým krížom. Budovať Cirkev na Pánovej krvi, ktorá steká z kríža a vyznávať jedinú slávu, Krista ukrižovaného. Takto bude Cirkev kráčať ďalej. Prajem všetkým nám, aby nám Duch Svätý a modlitba Panny Márie našej matky, udelí túto milosť: kráčať, budovať, vyznávať Ježiša Krista ukrižovaného. Nech sa tak stane.“

V závere dnešného dňa Svätý Otec odpečatil vstup do pápežského apartmánu v Apoštolskom paláci, aby umožnil vykonanie nutných úprav. Doteraz teda býva v pápežskom byte v Dome sv. Marty.

-re-

Svätý Otec začal deň modlitbou v Bazilike Santa Maria Maggiore


Vatikán 14. marca (RV) – Svätý Otec František začal dnešný deň v jednej zo štyroch pápežských bazilík – v Bazilike Santa Maria Maggiore, kde sa pomodlil k Panne Márii. Tento úmysel oznámil v stredu večer vo svojom prvom pozdrave veriacim vzápätí po voľbe.

Sprevádzal ho prefekt Pápežského domu Mons. Georg Gänswein a jeho zástupca, vice-prefekt Leonardo Sapienza. V bazilike ho prijal jej arcikňaz kard. Santos Abril y Castelló, rímsky vikár a celá kapitula. Nechýbal medzi nimi slovenský dominikán a spovedník v bazilike Ľudovít Mello.
„Išiel do kaplnky, ktorá uchováva mariánsku ikonu Salus populi Romani, položil na oltár malú kyticu a potom sa asi desať minút v tichosti modlil. Pozdravil všetkých prítomných – členov kapituly a spovedníkov, prešiel k hlavnému oltáru, kde sa uchováva relikvia jasličiek a zastavil sa v bočnej kaplnke, zvanej Sixtínska. „Pri jej oltári slúžil vo vianočnú noc svoju prvú svätú omšu sv. Ignác z Loyoly. Zakladateľ Spoločnosti Ježišovej mal vo veľkej úcte relikviu jasličiek a čakal niekoľko mesiacov po svojom vysvätení na vianočné primície. Pre jezuitov je to teda veľmi významné miesto. Pápež František sa potom zastavil pred hrobom sv. Pia V. tiež v Sixtínskej kaplnke baziliky. Svätý Otec nešiel v sprievode áut, ale jedným z vozidiel vatikánskej stráže. Cestou sa zastavil v centre mesta, aby zaplatil účet v kňazskom dome, kde býval pred začiatkom konkláve. Vzal si batožinu, pozdravil personál a potom sa vrátil do Domu sv. Marty,“ informoval riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice P. Federico Lombardi, ktorý sa tiež vrátil k niektorým momentom stredajšieho večera.

V Sixtínskej kaplnke, kde kardináli vzdávajú hold a poslušnosť novému Svätému Otcovi, si František nesadol na vyvýšené sedadlo, ktoré je k tomu vyhradené. Stál pred oltárom vo svojej jednoduchej klerike bez plášťa, ponechal si kríž, ktorý nosil ako biskup. V lodžii Baziliky sv. Petra potom vedľa seba chcel mať rímskeho vikára, čo je novinka, ktorá dokazuje pastoračnú starostlivosť o veľké rímske cirkevné spoločenstvo. Každého, samozrejme, ohromila žiadosť o požehnanie. Ďalší malý detail: po návrate z balkónu nenastúpil do pristavenej limuzíny s pápežskou poznávacou značkou SCV 1, ale do autobusu, ktorým prišiel s ostatnými kardinálmi. Na záver slávnostnej večere kardinálov voličom poďakoval iba niekoľkými slovami: „Nech vám Pán odpustí, čo ste urobili.“

Ešte večer Svätý Otec František telefonoval emeritnému pápežovi Benediktovi XVI. do Castel Gandolfo, potvrdil hovorca Lombardi. Zároveň uviedol, že sa v krátkom čase spolu i stretnú. Zatiaľ nie je jasné kedy, „nie je to to najdôležitejšie; kontakt, rozhovor, pozdrav, poďakovanie tu už boli“.

Hovorca Svätej stolice zároveň upozornil na bohatú agendu ďalších dní: „Zajtra dopoludnia príjme pápež celé kardinálske kolégium na súkromnom rodinnom stretnutí. Na sobotné dopoludnie je plánované stretnutie s pracovníkmi médií v Aule Pavla VI., vstup je na akreditáciu. V nedeľu pôjde Svätý Otec do pracovne pápežského apartmánu, aby z jeho okien prehovoril pred poludňajšou modlitbou Anjel Pána. V utorok o 9:30 h sú všetci pozvaní na inauguráciu pontifikátu na Svätopeterskom námestí. Nebudú na ňu zvláštne vstupenky. V stredu sa nekoná generálna audiencia, ale pápež príjme delegáciu bratských kresťanských cirkví a možno i ďalšie delegácie, ktoré prišli na inauguračnú svätú omšu.“

-re-

HABEMUS PAPAM!


Veľké prekvapenie pre celú Cirkev a svet. 13. marca 2013 sa začal pontifikát prvého pápeža s menom František. 76-ročný jezuita Jorge Mario Bergoglio sa na loggii Baziliky sv. Petra pomodlil za svojho predchodcu a v tichosti požiadal o modlitbu za seba.

„A ten, čo sedel na tróne, povedal: „Hľa, všetko robím nové“ (Zjv 21,5). Pápež František už výberom svojho mena urobil čosi nové. Prvé úvahy o tomto mene môžu smerovať k sv. Františkovi z Assisi, ktorý sa svojho času na priamy Boží zásah podujal „podoprieť“ chátrajúcu budovu Cirkvi.

Druhou z inovácií začiatku pontifikátu bola modlitba. Nový pontifik viackrát zopakoval, že to hlavné, čo je potrebné, je modlitba. Za svojho predchodcu, Benedikta XVI., sa spolu so všetkými veriacimi po celom svete pomodlil Otče náš, Zdravas a Sláva. Následne požiadal všetkých veriacich o modlitbu za seba samého a celé Námestie sv. Petra stíchlo. Pápež František I. sa sklonil a otvoril sa vanutiu Ducha Svätého. Týmito krokmi jednoznačne už teraz predznamenal svoj program.

Ku svetu prehovoril po prvý raz až dvakrát. Prvýkrát hneď po svojom príchode na loggiu, druhýkrát po požehnaní Urbi et Orbi, ktoré udelil prostým recitovaním. Vytvoril si okamžite veľmi silné puto s veriacimi. Ako syn talianskych rodičov, narodený v Argentíne ukázal, že dokáže účinne prepojiť európsku racionalitu s latinskoamerickou emocionalitou.

Každý nový pontifikát predstavuje pre Cirkev kontinuitu i prelom zároveň. Pontifikát Františka I. bude veľkou výzvou pre každého katolíka, aby sa zamyslel nad svojou vierou, rozmýšľal o svojom poslaní vo svete, uvažoval o tom, ako môže prakticky slúžiť svojím bratom a sestrám. Pápež František od prvých minút svojho pontifikátu pozýva na cestu obnovy. Uprostred pôstneho obdobia, v očakávaní Veľkej noci.

Marián Sekerák Marián Sekerák
Študuje politológiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Popri štúdiu sa venuje problematike politickej filozofie, politických teórií a vybraným otázkam teológie. Sleduje dianie vo Vatikáne, osobitne sa zaujíma o osobu a dielo pápeža Benedikta XVI.

Marián Sekerák Marián Sekerák

Prajem vám nepokoj!


Svätý nepokoj…
Lebo to,

čo Kristus pre nás vykonal,

„čoho sme svedkami,

čoho sa vlastnoručne

môžeme dotýkať“,

nás nemôže nechať na pokoji…

Svätý nepokoj lásky

nech pohýna všetkých nás,

aby sme „láskou zničili svet“.

Požehnané veľkonočné obdobie!

Paľo Ondrík z Kluknavy

Naša nádej


Na hroboch tých, ktorí nás predišli do večnosti, môžeme vidieť nápisy: Tu odpočíva XY. Každý hrob teda identifikuje toho, kto v ňom leží. V Panteóne v Paríži možno čítať: To je hrob Napoleona Veľkého. Na Červenom námestí je mauzóleum Lenina. Na cintoríne v Arlingtone je miesto, kde je pochovaný J. F. Kennedy.

V bazilike Božieho hrobu v Jeruzaleme je však úplne iný nápis. Stojí tam napísané: „Odtiaľ vstal z mŕtvych Ježiš Kristus.“ Aký to úžasný rozdiel. Kým ostatné hroby označujú menom príslušného človeka a hovoria, že ten hrob nie je prázdny, Ježišov hrob zíva prázdnotou a hlása do celého sveta, že ten, čo tam ležal, už tam nie je, že vstal z mŕtvych.

Ježiš teda skutočne vstal. Je zbytočné hľadať živého medzi mŕtvymi, veď zvesť anjela od prázdneho hrobu je jasná: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?“ Ježiš vstal, ako povedal.

Veľa sviatkov sme si sami vymysleli: Deň matiek, Deň detí, Deň študentstva, Deň učiteľov, Deň boja proti rakovine… Sviatok Veľkej noci založil sám Boh – Ježiš svojím zmŕtvychvstaním.

Marek Hnat, farár