Púť milosrdenstva


Život kresťana katolíka má byť žitý vierou, láskou a sebazdokonaľovaním v Kristovi. Aby sme dokázali vo svojej viere napredovať, Ježiš nám na to dáva milosti, dary a príležitosti, akou bola aj siedma rozhlasová púť rádia Lumen do Sanktuária Božieho milosrdenstva v Krakove.

Boh vidí a počuje aj to, čo je skryté v ľudskom srdci a keďže chce pre svoje dieťa len to najlepšie, vedel aj o mojej túžbe putovať na jedno z pútnických miest. Práve vtedy sa konala táto púť milosrdenstva, na ktorú ma pozvala moja známa, za čo jej ďakujem. U mňa náhody neexistujú a všetko je konanie Božie, vedela som, že takto Boh odpovedal na moju túžbu cestovať na omilostené miesta. Tak so sa celá šťastná pripravila na cestu a v sobotu 14. mája ráno o jednej hodine som sa pred bránou kostola nečakane zvítala s mojimi priateľmi a so strýkom i bratrancom, ktorý mi boli skvelými sprievodcami počas púte. Do krakovských Lagiewnik sme pricestovali po piatej ráno. Vedený davom sme zamierili k Sanktuáriu Božieho milosrdenstva, kde sme si chceli uctiť obraz milosrdného Krista, s ktorého pôvodom a históriou som sa podrobnejšie zoznámila asi dva týždne pred púťou, v časopise Apoštol, ktorý som „náhodne“ vzala do ruky. Obraz, ktorý je vystavený k úcte v tomto chráme, nie je prvým obrazom, ktorý namaľoval E. Kazimirowski v roku 1934 podľa videní a inštrukcií sestry Faustíny. Od roku 1937 je vystavený vo Vilniuse v kostole sv. Michala. Jeho tretia verzia je od maliara Adolfa Hylu, ktorý ho roku 1943 namaľoval podľa prvého obrazu pre kláštor ako dar za záchranu počas vojny. Medzitým bola dokončená druhá verzia obrazu od maliara S. Batowského. Vznikol problém, ktorý obraz sa má na tomto mieste uctievať a tak krakovský kardinál A. Sapieha rozhodol, aby sa uctieval darovaný obraz za záchranu od A. Hylu. Tento sa sestrám nielen páčil, na rozdiel od prvej verzie obrazu, ktorá sestru Faustínu zarmútila, lebo „obraz nebol taký krásny ako Ježiš“, ale tento druhý obraz sa osvedčil mnohými milosťami a zázrakmi. Zakrátko sa stal známym a v roku 1954 ho Poľská biskupská konferencia schválila ako obraz uctievania pre celý svet. Dôležité je uvedomiť si, že nie je podstatné, ktorá verzia obrazu je pravá, ale aký máme vnútorný postoj k osobe a posolstvu milosrdného Krista, ktorý obraz prináša.

Následnou milosťou pre mňa bola ranná svätá omša, na ktorej som bola prítomná a blízkosť milostivého obrazu, hneď pri oltári, pred ktorým som stála celú bohoslužbu. Môžem dosvedčiť, že sila milosti, prúdiaca z obrazu, je taká veľká, že ma na pár minút bytostne upútala a nebola som schopná ani premýšľať, či uhnúť pohľadom. Čakala som, že Ježiš každú chvíľu vykročí z obrazu a príde priamo ku mne. ,,Vždy ti budem, Bože, vďačná za túto chvíľu nesmierneho milosrdenstva, ktorú si mi dal.“

Po svätej omši sme sa presunuli na lúku pred baziliku, na terase ktorého sa mala slúžiť svätá omša, celebrovaná otcom kardinálom Jozefom Tomkom. Mnohí z pútnikov mali možnosť prijať sviatosť zmierenia, alebo si prezrieť interiér chrámu, na priečelí ktorého stojí impozantná socha Jána Pavla II. V priestoroch chrámu sme si po skupinkách prešli zastaveniami krížovej cesty s osobným úmyslom, ktorý sme zakončili litániami k blahoslavenému Jánovi Pavlovi II., ktoré som počula po prvýkrát, spolu s modlitbou za jeho skoré svätorečenie. Práve osobnosť Jána Pavla II., ako apoštola Božieho milosrdenstva a ctiteľa sv. Cyrila a Metoda, boli hlavným posolstvom tohtoročnej púte do Krakova, ktorej sa zúčastnilo asi 28 tisíc pútnikov, najmä zo Slovenska. Oficiálny program sa začal o 9. hodine otvorením púte a vystavením relikvií sv. Cyrila k úcte v slovenskej kaplnke.

Pred modlitbou svätého ruženca sa konal rozhovor s košickým arcibiskupom Mons. Bernardom Boberom, po ktorom sa konala svätá omša, spojená s eucharistickou adoráciou, celebrovaná J. E. kardinálom Jozefom Tomkom. Počas kázne, v ktorej otec kardinál vyzdvihol nielen nesmierny dar Božieho milosrdenstva, ale aj osobu a poslanie Jána Pavla II., ma veľmi zaujal krakovský arcibiskup Stanislav Dziwisz a jeho spomienky na osobné stretnutia s blahoslaveným Jánom Pavlom, či na vrelý a vrúcny vzťah Jána Pavla k Slovensku a Slovákom, ako k národu ctiteľov Panny Márie, jeho druhej matky, ktorú si ctil a miloval už ako dieťa po smrti svojej pozemskej mamy.

Po obedňajšej prestávke sa s pozvanými hosťami a rehoľnými sestrami z Kongregácie sestier Matky Božieho milosrdenstva konalo pásmo a prednáška o Jánovi Pavlovi II. a jeho vzťahu k Božiemu milosrdenstvu. Program sa zakončil hodinou Božieho milosrdenstva, požehnaním devocionálií a uctením relikvií blahoslaveného Jána Pavla II., kde nám bola rozpovedaná história relikvie, konkrétne skúmavky so vzorkou krvi blahoslaveného pápeža, uctenie relikvie sv. Cyrila a sestry Faustíny.

Pre mňa osobne to bola veľká udalosť aj preto, že Božie milosrdenstvo som hlbšie pochopila aj prostredníctvom osoby Jána Pavla II., v ktorého dobe som mohla nielen žiť, ale sa s ním aj osobne stretnúť a vidieť, čo to vlastne tá svätosť a milosrdenstvo je a čo mi ním Ježiš ponúka, ale aj čo odo mňa Ježiš očakáva.

Jeho dar milosrdenstva a úcta k jeho obrazu spočíva v dôvere k nemu v každej chvíli života skrze prameň milostí, ktorý On sám dáva a ktoré Jeho obraz sprostredkúva. Byť darcom milosrdnej lásky, preukazovať milosrdenstvo každej ľudskej bytosti, s ktorou sa v živote stretnem, to je zmysel života každého kresťana – aby bol pripravený a ochotný plniť Božiu vôľu svojim životom ako prirodzenú súčasť svojej existencie a nielen ako povinnosť či ojedinelú príležitosť vyhradenú len pre blízkych či priateľov. Nájsť v slovách ,,Ježišu, verím ti!“ záštitu a pokoj vo chvíľach slabosti či strachu.

Posolstvo obrazu milosrdného Krista spočíva v našej ústretovosti k nemu, aby sme sa nebáli byť s ním, lebo On je stále s nami, robí pre nás všetko a vychádza nám stále v ústrety, o čom svedčí jeho postoj na obraze. Aby sme boli vo svojej láske k nemu úprimní a čestní, lebo On nás v jednoduchosti a poníženosti prosí o naše prijatie jeho lásky. On k nám prichádza ako prvý, ako ten, čo ponúka svoju pomoc a ochranu v temnote prítomnosti, ktorú zaháňa svojím svetlom nádeje, radosti a vrúcnosti lásky.
Pozerá sa na každého z nás, lebo každý zvlášť mu je nesmierne drahý, upiera na nás zrak a hľadá nás trpezlivým a láskyplným pohľadom čakajúc a dúfajúc, či mu opätujeme pohľad. Prijíma nás takých, akí sme, nič nevyčíta, nič nežiada, len čaká a stále žehná, dáva a odpúšťa. Chce, aby si aj ty bol stále s ním, lebo On je stále s tebou a nikdy ťa neopúšťa, chce, aby si bol Jeho súčasťou, lebo on dal za teba úplne všetko – svoj život, krv, bolesť, božskosť – chce ťa objať, osušiť slzy a zahnať strach. Chce ti dať seba samého, milosti, ktoré žiadaš, ale aj tie, ktoré potrebuješ, aj keď o nich ani nevieš. Dáva ti viac, ako si hoden a chce len tvoju dôveru. On chce, aby slová Dôverujem ti, Ježišu, boli tvojím záchranným prístavom pokoja a istoty v búrkach života – stačí len dôverovať a otvoriť srdce Bohu dokorán.

L. Galdunová, Víťaz

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *