Dokončenie rozhovoru s Mons. M. Gavendom – III. časť

Náš farský časopis vydávame šiesty rok. Cítime určitý útlm našich prispievateľov. Možnože málo oslovujeme našich čitateľov. Poradíte nám niečo?
Buď dať anketu, niekedy sa „vyplaví“ veľa vecí, rozdať lístky čitateľom, čo by čakali, čo navrhujú.

Mali sme anketu a nezabralo to. Z 500 anketových lístkov sa vrátilo 7.
Skúste vypátrať, čo by ľudia chceli; tá ponuka by mala rezonovať na to, čo potrebujú. No vždy musí byť niekto, kto je tým animátorom, ktorý to ťahá. Aj na sebe vidím, že neraz aj mám nejaký nápad, no keby to zo mňa „nevydolovali“, tak to nenapíšem. Pomerne veľa článkov mi vychádza, no väčšina sa rodí krvopotne, až keď čas veľmi tlačí a vtedy človek zmobilizuje svoje sily.

Keď sa môžem vrátiť k vášmu stretnutiu v Ljubljane: ako jedna z priorít bola označená potreba osobného kontaktu a ústretovosti voči pracovníkom v tlači, rozhlase, televízii. Môžete to konkretizovať?
My už inštitucionálne do svetských médií neprenikneme, napr. žeby sa arcibiskup Sokol, ktorý má na starosti médiá v rámci biskupskej konferencie, dohodol so šéfredaktorom Markízy na tom, že zaradí jednu náboženskú rubriku. To nejde a nepôjde nikde v Európe. A tu je dôležité mať osobné kontakty, napr. v SITE alebo TASR a povedať: „Je sobota, viem, že nemáte čo dať a my tu máme zaujímavú tému“ a pustiť to do spravodajstva. Alebo brnknúť programovému riaditeľovi TA3, povedať: „Máme tu kardinála Tomka, je ochotný ísť do štúdia, beriete ho za hosťa?“ To je ten osobný kontakt. Alebo pár hodín dopredu viem, že o 12:00 h bude pápež menovať nového biskupa pre Slovensko. Na menovanie biskupa máme už pripravený celý systém – pripravíme krátky životopis, naskenujeme fotografie a 12:02 h už to je v Rádiožurnále a agentúrach. Tým, že je to trhák a mám tam známeho, tak to ide v hlavnom žurnále. Toto sa tam chcelo povedať – je nevyhnutné vytvárať si osobné kontakty, vďaka ktorým sa dá v svetských médiách cirkevná tematika ako-tak prezentovať.

V novembri minulého roka v Košiciach vyhlásil otec arcibiskup Tkáč diecéznu synodu Košickej arcidiecézy. V Banskej Bystrici už beží a podľa jedných záverov bolo aj v KN uvedené, že sa pracuje na pastorácii prostredia: je potrebné ísť na miesto, kde človek žije, ktoré ho ovplyvňuje, kde zažíva úspech a sklamanie. Máte aj vy také skúsenosti?
Osobne áno. Málo sa pohybujem v klasických cirkevných štruktúrach, v škole, v spovednici … Som stále medzi ľuďmi. Na vládnej recepcii vo vládnom hoteli Bôrik jeden človek potreboval spoveď, nuž som ho vyspovedal rovno tam, vonku na terase. Taktiež som spovedal v rýchliku, kde ma jeden človek spoznal a poprosil o spoveď počas jazdy. Nemám s tým problém. Verím, že aj synoda tomu pomôže – dostať sa viac medzi ľudí. V košickej je viac než polovica synodálnej komisie laikov, nielen kňazi. To prinúti zaoberať sa témami, ktoré rezonujú v  každodennom živote, že tam donesú niečo zo života. Je to experiment, my nemáme so synodami dlhé skúsenosti. Košickí sa poradia s bystrickými, nastúpia na ich skúsenosť a posunie sa to ďalej. Je to niečo, čo sa momentálne „varí.“ Výsledky ešte nevieme.

Prišli ste k nám v prvú adventnú nedeľu. Ako vy prežívate nedeľu?
Nedeľu sa vždy snažím prežiť pastoračne, väčšinou v nejakej farnosti medzi veriacimi. Páči sa mi v Petržalke, kde je kostol uprostred blokov; z tých domov sa ako riečky stekajú ľudia na omšu a podobne sa zase rozídu. Cez advent si vždy dám nejaké predsavzatie z 3 oblastí: vzťah k Bohu, k sebe, k druhým. Vianoce trávim väčšinou v službe. Komentoval som v televízii polnočné, dvakrát som bol na vianočnú noc v rozhlase, v nočnej pyramíde s tými, čo sú v službách, v nemocnici, opustení … Urobili sme takú „éterickú rodinu“, kde sme sa rozprávali cez rozhlas; navodilo to úžasnú atmosféru. Veď moja mediálna farnosť sú práve poslucháči.

Čo vás v poslednej dobe potešilo, povzbudilo?
Hovorí sa, že pesimista – to je len dobre informovaný optimista. Napriek tomu, že mne sa tie informácie sypú z každej strany, cítim sa skôr optimista. Veľmi často vidím, že Boh si poslúži zlým na dobré, napr. niekto ma ako hovorcu „zhodí“, ale nechtiac mi spraví veľkú reklamu. Nie mne, ale Cirkvi alebo tej myšlienke. To sú víťazstvá Prozreteľnosti obyčajne tam, kde by to človek najmenej čakal. „Veľký režisér“ dokáže aj to, čo sa zdá ako prehra premeniť na dobré.

Vaše záverečné slovo pre našich čitateľov?
Ste vo farnosti Víťaz, tak vám všetkým prajem, aby ste víťazili nad zlým v sebe a pri konaní dobra, aby ste robili rekordy. Aby víťazil aj Váš časopis a nachádzal si čoraz viac čitateľov vo farnosti Víťaz.

za rozhovor ďakuje A. Blizmanová

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.