Prichádza máj, mesiac nebeskej Matky Márie

Panna Mária, chceme sa Ti poďakovať, že si sa prihovorila u nebeského Otca za nás všetkých, aby nám doprial prežiť s radosťou veľkonočné sviatky zmŕtvychvstania Pána Ježiša Krista, hoci sme v našich srdciach cítili bolesť Sv. Otca. On nás vedel povzbudiť, i keď sa už pripravoval rozlúčiť sa s týmto svetom, a zvlášť s nami veriacimi i neveriacimi. Jeho posledné slová z Vatikánu: „Radujte sa, lebo aj ja sa radujem!“ Už sa tešil na stretnutie s nebeským Otcom v nebi.

Akú mám naňho spomienku? Keď navštívil Slovensko, najprv pozdravil levočskú Pannu Máriu. Z jeho milého srdca vrúcne zaznel hlas. Keď sme to počuli, naše srdcia museli plakať; videli sme v ňom nebeského Otca. Na jeho príhovor nikdy nezabudneme, na to, čo nám vštepil do našich sŕdc. Chceme kráčať tou cestou. Hovoril nám: „Milujte sa navzájom, lebo potrebujete jeden druhého. Majte lásku, lebo láska vás privedie k šťastnému a požehnanému životu. Podeľte sa jeden s druhým. Cítime sa bohatí, keď máme dobrých ľudí okolo seba. Boh žehná vaše kroky!“, to boli jeho slová.
V roku 1990 sa uskutočnil zájazd ku Sv. Otcovi. Boli sme celá rodinka. Nebohý manžel navrhol, aby sme zobrali kroje. Keď sme sa obliekli a prišli na Svätopeterské námestie v Ríme, prišiel pán biskup Hrušovský a povedal: „Kde sú Slováci? Chyťte sa ma, vy v tom peknom kroji.“ Kráčali sme v sprievode so spevom „Celá krásna si Mária“ do auly. Pri dverách nám ukázali, kde si máme sadnúť, aby nám Sv. Otec mohol podať ruku. Aj sa tak stalo, ruku nám podal. Nebyť tých krojov, nedostaneme sa tam. Prežili sme niečo nádherné, nedá sa to opísať. Keď prichádzal Sv. Otec na svoj stolec, začala hrať hudba. Cítili sme zimomriavky po celom tele. Keď pozdravoval Slovákov, levočskú púť k Panne Márii, my sme odpovedali: „Sv. Otče do Levoče!“; bola to nádhera. Vykonali sme si generálnu spoveď. Sv. omša bola v cyrilometodskej kaplnke; pán biskup Hrušovský hovoril v kázni, že Slováci tak dobre spievajú, že múry popukajú. Na koho sme sa pozreli, každý mal slzy v očiach. Boli to slzy radosti.
13. mája 1917 sa zjavila Panna Mária trom deťom vo Fatime, aj atentát na Sv. Otca bol spáchaný 13. mája 1981, o 64 rokov neskôr. Svoju záchranu pripisoval Sv. Otec Panne Márii, ona ho ochránila. O rok sa jej išiel poďakovať do Fatimy. Aj my máme pevne veriť v ochranu Panny Márie. Pohreb nebohého Sv. Otca sme prežívali, akoby nám zomrel otec v rodine. Máme veľký žiaľ v srdciach a v modlitbách stále naňho myslíme, aby nám vyprosil milosť u Pána Boha. Nech odpočíva vo svätom pokoji!
V závere chcem poďakovať za všetkých veriacich z Ovčieho nášmu duchovnému otcovi, za jeho povzbudivé slová na každej sv. omši. Odchádzame radostne do svojich domovov, že máme správneho kňaza – čo má na srdci, to nám aj povie. Prajeme mu veľa zdravia, Božieho požehnania a nech bude dlhé roky medzi nami. Sme šťastní, že ho máme.

Mária Tobiášová

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.