Rakovina v našej farnosti

Nemôžem obísť fakt postávania ľudí pred kostolom. Na túto vec som zareagoval párkrát a s pokojným hlasom. Veľakrát som sa presvedčil, koľko vás stojí vonku. Pri peknom počasí je to až 100 ľudí.

Často mi na svadbe spievate „A náš farár dobrý človek, všetko dovolí …“. Snažím sa byť dobrým človekom a chcem byť dobrým, svätým kňazom. Ale dobrý kňaz je ako dobrý otec, ktorý pohladí, ale aj udrie, ktorý sa usmeje, ale je aj vážny, keď treba, ktorý však napomína svoje deti, ak niečo zlé robia. A ja vám môžem povedať, čo sa tu zlé robí. Šíri sa tu rakovina! A rakovina je hrozná choroba. Každý sa jej bojí. A preto bojte sa jej aj vy. Myslím tu na rakovinu postávania pred kostolom.
Kostol je veľký, mnohí z vás ho budovali, ba postavili ho ešte väčší ako bol naprojektovaný, ale pre koho, keď vaše už dospelé deti ako otcovia a mamy stoja pred kostolom a tak dávajú zlý príklad ostatným? Nie je to náznak nevery, pohŕdania Cirkvou, mystickým telom Kristovým, vysmievania sa Bohu? Aká je vaša viera? Ako a čím ju živíte? Postávaním pred kostolom? Nezakrpatie vám? Chcete mi povedať, že keď sa nemodlite na sv. omši, tak sa modlite doma? To vám neverím? Nemyslíte si, že stačí prísť do kostola na Vianoce, na Veľkú noc, na pohrebnú sv. omšu, na svadbu a na konci roka. Vaše postávanie pred kostolom je pohoršením aj pre biskupa Bobera, ktorý sa na ceste do Ovčia tu zastavil a videl mladých, ale aj otcov a mamy pred kostolom. Tak sa nechovajú zrelí kresťania.
Mnohých, ktorých vidím stáť vonku, poznám a na rôznych príležitostiach sa ku mne hlásite a prihovárate, ale tak kamarátmi nebudeme. S Bohom sa nedá kupčiť, pravá viera sa nedá zľahčovať, prikázanie „Spomni, aby si deň sviatočný svätil“ platí vždy. Ak si prispôsobujete vieru podľa svojho gusta, idete dole vodou a latku náročnosti si znižujete až po zem. A to je naša lenivosť, pohodlnosť, ľahkovážnosť, drzosť k Bohu a pohoršenie všetkých úprimných veriacich.
Okrem nepozornosti pri státí pred kostolom sa tam fajčí, odhadzujú sa ohorky a kto to uprace? Nie je to neslušnosť k verejnému priestranstvu a tobôž k posvätnému miestu? Aká je vaša viera, veď Mojžiš si musel vyzuť sandále, keď sa stretol s Pánom a vy pohŕdate Bohom, ktorý chce byť s vami a svoju drzosť prejavujete hrubým, vulgárnym správaním – nedôstojným postavaním pred kostolom? Potom sa vôbec nečudujem, že nepoznáte kostol zvnútra, bojíte sa prísť dopredu, neviete, ako vyzerajú jasličky. Prejdú Vianoce a vy ste nevideli 6,5 metrový vianočným strom, vôbec nemáte pravý vzťah ku kostolu a teda ani k Cirkvi a ku kňazovi.
Tu apelujem, vyzývam rodičov – porozprávajte sa so svojimi deťmi. Nemajte ružové okuliare, že nie vaše dieťa stojí pred kostolom a povedzte mu, že dobre urobí, ak zostane doma. A taktiež ženatí muži a mladé mamičky, buďte radšej doma a neučte stáť ostatných ľudí, nebuďte zatvrdliví a ťarbaví srdcom. Kedy chcete chodiť do kostola? Keď budete starí? Len aby ste pre svoje postávanie pred kostolom nestratili ani tú malú vieru.

Budujte pravú identitu kresťana a nebuďte schizofrenikmi – rozdvojení v správaní, chovaní, a to ani pred sebou samým a ani pred svojimi blízkymi.

správca farnosti

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.