„A čo je pravda?“

Táto Pilátova otázka Ježišovi pri jeho odsúdení na smrť je stále aktuálna aj po dvetisícich rokoch, ba teraz na prahu 21. storočia či tretieho tisícročia, keď žijeme doslova v chaose, v strachu o svoju budúcnosť, v strachu o svojich blízkych, o svoju identitu. Pýtam sa sám seba: A čo je pravda? Kde mám tú pravdu nájsť?

Verte, žijem tu na tejto nádhernej modrej planéte už dosť dlho, ale doposiaľ som to tu na zemi takpovediac nenašiel. Alebo našiel? Medzi ľuďmi iste nie! Márna bola moja snaha, ale predstavte si, našiel som ju. A viete kde? V kostole, v bohostánku. Je to nádhera, ak si viete rozumieť s pravdou – tou našou pravdou je náš všemohúci a milosrdný Boh, náš Stvoriteľ, Vykupiteľ. Stačí len tak málo – v prvom rade zanechať pýchu, odstrániť si „šedý zákal z očí“, netváriť sa, že ja som urobil to alebo tamto pre cirkev, pre vieru. To všetko je málo. Robiť pre vieru je potrebné celý život, lebo viera bez skutkov je mŕtva. Po druhé: krčmy obísť na sto míľ, lebo tam je najviac klamstva, tam pravdy niet! Tam platí pravda len vtedy, ak máte peniaze; potom máte aj pravdu aj kamarátov, ale falošných, tam má diabol svoju pravdu, tam sa nemusí príliš namáhať. Ďalej by som poradil nájsť dobrých priateľov, ktorých nájdete mimo krčmy. Už sm pár rokov na dôchodku, ale pokiaľ som bol zamestnaný, hľadal som pravdu aj tam, ale márne, nenašiel som ju; klamalo sa jedna radosť. A kto na to najviac doplácal? Predsa robotníci. Museli ťažko drieť na tú „pánsku pliagu“. A v totalite tej pravdy absolútne nebolo, ľudia sa naučili nerozprávať na verejných priestranstvách o pravde. A ak ste sa náhodou o pravde rozprávali veľa alebo až príliš, mohli ste sa dostať do väzenia, ba mnohí za pravdu položili aj vlastné životy. Aj Jánošík bojoval za pravdu a spravodlivosť a ako skončil …, a mnoho ďalších ľudí. Kde môžeme počuť pravdu alebo naučiť sa pravde, ak už malé deti klamú. Od koho sa to učia? Medzi súrodencami niet pravdy, medzisusedské vzťahy sú narušené; pravdu nenájdete ani v politike, ani medzi štátmi či veľmocami. Keby bolo pravdy len troška, len ako horčičného zrnka, nebolo by vojen. Prečítal som veľa novín, ale len veľmi málo pravdy som tam našiel, ešte tak v športe, ale už aj tam sa klame. V hre sú peniaze, pravda je zase vyhodená na „smetisko dejín“. A v dnešnej dobe? Žijeme v demokracii, môžeme všetko, čo nie je zakázané; je dovolené aj klamať či podvádzať. Len sa trocha rozhliadnime po našom malom Slovensku, ako sa pomaly a isto odvraciame od pravdy. Myslím, že za totality sme boli ako kresťania zomknutejší, viac sme si verili, boli sme jednotní a skromnejší. Aj v obchodoch sa tiež podvádzalo a podplácalo pre nedostatok tovaru, vznikal podpultový tovar a obchodníci klamali jedna radosť. Teraz žijeme v dobe veľkých vymožeností, všetkého je dosť: „Tu máš, človeče a užívaj si aj cez nedele a sviatky, nakupuj a do kostola nemusíš ísť, lebo tam sa hovorí o pravde a to diablovi nie je po vôli. Poďte, vážení kresťania, za mnou, nasledujte ma do supermarketov, tam nájdete moju pravdu, potom oslavujte, užívajte si tohto skúseného sveta, najedzte sa tej pýchy a jedla do sýtosti, koľko vám bude hrdlo stačiť. Tam ste všetci moji, pripravení dokonale pre moju vlasť v pekle, to vám nahováram ja, váš milovaný zlý duch, tam si budete užívať len moju pravdu a nemusíte sa ani pýtať, čo je pravda.“ A kto nás na to navádza v dnešnej dobe? Kto nás na zlo inšpiruje a my mu tak dokonale veríme? Povedal by som, viac ako Bohu, ktorý je dokonalá pravda? Inej pravdy na tomto svete niet! V politikoch či v dávnych časoch, v kráľovstvách a iných spoločenstvách sme pravdu nenašli a tu zrazu akoby sa pravda narodila – ponúkajú nám ju liberáli – slobodomurári či ľavičiari. Tu máte všetko – plné obchody, plné peňaženky, máme veľkú radosť, ak sa budete navzájom vraždiť, udávať, klamať, nenávidieť; sex vám podávame na prvom mieste. Deti? Načo by vám boli, tie treba zabíjať ešte v zárodku, v lone matky. Toto všetko nám ponúka dnešná tak vychválená doba, ktorá sa už dá porovnať podľa apokalypsy s veľkým odpadom od viery. A my všetci bez rozdielu sme tomu napomáhačmi!!!Ó, drahý Ježišu, pýtame sa všetci: „A čo je pravda?“, ak Ťa tak nenávidíme a posielame znova trpieť. Pouvažujme spolu, najmä mladí. Nie „hurá, veď sú prázdniny“, načo by nám bol kostol a pravda v ňom. Pravda sa dá nájsť aj v prírode. Sv. František z Assisi ju našiel a našiel som ju aj ja. Skúste aj vy.

Adolf Salanci

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.