Božské srdce, buď s nami!

Bože, ako len ten čas letí, aj mesiac jún je za nami. Je to mesiac zasvätený Božskému srdcu. Drahý Ježišu, či si my ľudia vôbec uvedomujeme, aký význam má tento mesiac? Je zasvätený Božskému Srdcu, ktoré bolo prebodnuté kópiou na kríži a ktoré je stále pre nás otvorené a milujúce. Len nech každý z nás popremýšľa, koľkokrát Pána Ježiša urazil; ale On nás stále miluje a priťahuje nás k sebe cez sviatosť zmierenia.

Akí sme šťastní, že Pán Ježiš ustanovil sviatosť zmierenia, akí sme vyrovnaní, keď ideme zo spovede. Pán Ježiš ustanovil aj sviatosť kňazstva. Je to veľká Božia milosť obetovať sa Pánu Bohu. Celú svoju mladosť, všetky svetské rozkoše a všetky pozemské radosti zanechať a dať sa na Božie cesty. Chcem poďakovať Pánu Bohu i za našich novokňazov, ktorí ešte v dnešnom čase obetujú svoje životy a svoje zdravie; tak ako keď Pán Ježiš hľadal svojich učeníkov – zanechali všetko a šli za ním. Drahý Ježišu, Ty si dal aj svoje srdce kópiou prebodnúť za nás hriešnikov. Som veľmi rada, že tu nablízku v Križovanoch bude zasvätený kostolík Božskému srdcu. Aby sme na to srdce nikdy nezabudli, ale nech kraľuje v našich rodinách. Srdce Ježišovo, ochraňuj našich kňazov!

Slávnosť Božského srdca v Krížovanoch

Bol piatok popoludnie 3. júna, popíjali sme s manželom kávu a len tak som prehodila, že dnes je sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a naši, teda rodičia, idú na sv. omšu, na taký malý odpust do Krížovan. Spomenula som, že aj ja by som rada išla, len nemám ako. „A išla by si na bicykli?“ spýtal sa ma. Vedela som, že je to signál, že pôjde aj on. S radosťou som súhlasila, hoci som vedela, že šľapať zo Širokého do Krížovan a späť je kus cesty. Tak sme sa vybrali. Keď sme došli do Ovčia, mamka povedala, že nemusíme ísť na bicykloch, lebo ide autobus a je dosť miesta.

O 17. hodine sme vyrazili v plne obsadenom autobuse. Hneď pri dverách kostola nás vítal duchovný otec z Križovan a ujo Michal, ktorý vypomáhal. Každý z nás prispel do krabice svojou finančnou troškou na pomoc pri dostavbe kostola, za čo sme dostali pekný zarámovaný obrázok. Aj keď je kostol nedokončený, všetko bolo pripravené na slávenie sv. omše. Ešte predtým sa nás zopár vyspovedalo na fare. Čakali sme na začiatok sv. omše, ujo Michal zapol magnetofón a keď zbor začal spievať „Jak ten chlieb, čo spojil zlaté klásky, nech nás spojí sila Jeho lásky …“, Božia láska nás naozaj spojila, pretože v tej chvíli túto pesničku spieval celý kostol. Sv. omša sa začala a celebroval ju váš – náš duchovný otec z Víťaza spolu s duchovným otcom z Krížovan. V príhovore vyzdvihol „Božské Srdce a jeho nekonečné milosti, ktoré sú nám hriešnym ľuďom také potrebné. Ak máme naozajstnú vieru, tak nás žiaden problém či neskôr kríž nemôže prekvapiť tak, aby sme ho spolu s Božským Srdcom neuniesli. Lebo Božské Srdce nielen pomáha niesť ťarchu a ísť ďalej, ale má tú milosť, kedy môžeme prosiť za odpustenie našich hriechov, hriechov našich blízkych, aj celého sveta. A Božské Srdce vo svojej nekonečnej láske nám odpustí, nech by bol hriech akýkoľvek, len musí byť odprosený úprimne a s vôľou, že už ho nezopakujeme. No Božské Srdce prijíma nielen naše odprosenia, ale aj poďakovania za všetko aj zlé, ktoré asi tak malo byť alebo muselo byť, aby sme si uvedomili, že Boh je s nami a že nás neopustí ani v ťažkých chvíľach.Ja osobne som mala a mám toho veľa, za čo som Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu vďačná, odprosila som Ho aj poprosila o silu ísť ďalej, o zdravie nielen pre moju rodinu a mojich blízkych, ale pre všetkých chorých a nevládnych, za pokoj a svornosť vo svete a v rodinách. Keď sme sa potom začali modliť pred Sviatosťou Oltárnou a vo chvíľke ticha mal každý predniesť svoju prosbu či žalosť, to ticho by sa dalo krájať; iba cvrčky obďaleč bolo počuť. Zaujali ma tiež aj litánie k Božskému Srdcu spievané v troch tóninách.Po slávnostnom požehnaní Sviatosťou Oltárnou celý chrám zaznel pozdravom pre Sv. Otca – hymnou „V Sedmobrežnom kruhu Ríma …“; v tej chvíli bolo mäkko pri srdci nielen nám, ale aj duchovnému otcovi z Krížovan. Bolo to určite z radosti, šťastia a vďaky Pánu Bohu za to, že hoci kostol ešte nie je dokončený, v ten deň bol tam s nami živý Ježiš Kristus v podobe chleba a vína, v požehnaní Sviatosťou Oltárnou, v našich prosbách a modlitbách, v myšlienkach na Sv. Otca.Pán farár potom ďakoval všetkým, nechcel vynechať nikoho, ani jeho počerných bratov a sestry z Chminianskych Jakubovian, ani nášho či vášho duchovného otca, ktorý bol zjavne hrdý na svojich veriacich. Okrem toho, že vzdali vďaku Bohu a potešili duchovného z Krížovan, ešte mu aj zaspievali ľudovú pesničku „Pred farára moscik …“. Ale to už bol každý z hostí pozvaný na malé – veľké pohostenie aj kalištek na zohriatie. Potom sme sa skoro všetci presunuli pred kostol, zoradili sa, urobili „sýr“ a fotoaparáty nás zvečnili na fotkách.Tak, ako pán farár ďakoval všetkým, aj ja sa chcem spolu s manželom poďakovať Ružencovému bratstvu, že sme nemuseli ísť na bicykloch do Krížovan, ale mohli sme sa odviezť autobusom. Ďakujeme. Slávka K., Široké
Božské srdce, buď s nami! Bože, ako len ten čas letí, aj mesiac jún je za nami. Je to mesiac zasvätený Božskému srdcu. Drahý Ježišu, či si my ľudia vôbec uvedomujeme, aký význam má tento mesiac? Je zasvätený Božskému Srdcu, ktoré bolo prebodnuté kópiou na kríži a ktoré je stále pre nás otvorené a milujúce. Len nech každý z nás popremýšľa, koľkokrát Pána Ježiša urazil; ale On nás stále miluje a priťahuje nás k sebe cez sviatosť zmierenia. Akí sme šťastní, že Pán Ježiš ustanovil sviatosť zmierenia, akí sme vyrovnaní, keď ideme zo spovede. Pán Ježiš ustanovil aj sviatosť kňazstva. Je to veľká Božia milosť obetovať sa Pánu Bohu. Celú svoju mladosť, všetky svetské rozkoše a všetky pozemské radosti zanechať a dať sa na Božie cesty. Chcem poďakovať Pánu Bohu i za našich novokňazov, ktorí ešte v dnešnom čase obetujú svoje životy a svoje zdravie; tak ako keď Pán Ježiš hľadal svojich učeníkov – zanechali všetko a šli za ním. Drahý Ježišu, Ty si dal aj svoje srdce kópiou prebodnúť za nás hriešnikov. Som veľmi rada, že tu nablízku v Križovanoch bude zasvätený kostolík Božskému srdcu. Aby sme na to srdce nikdy nezabudli, ale nech kraľuje v našich rodinách. Srdce Ježišovo, ochraňuj našich kňazov!

Slávka K., Širké

Naša púť v Gaboltove

Možno viete, že v prebiehajúcom roku Eucharistie aj v našej Košickej arcidiecéze prebieha ustavičná (nepretržitá) poklona eucharistickému Kristovi. Vybraté bolo mariánske pútnické miesto Gaboltov pri Bardejove.

O organizáciu sa starajú pátri redemptoristi. V nepretržitej poklone sa striedajú farnosti celej arcidiecézy. Našej farnosti pripadla 2. májová nedeľa – Deň matiek od 8. do 11. hodiny. Hlavná horliteľka pani Milka vyzvala najmä členov Ružencového bratstva na hojnú účasť na tejto adorácii. Ráno sa nás z Víťaza a Ovčia zišlo do 30 ľudí, zväčša žien. Chlapi akoby sa boli hanbili. Boli sme šiesti. Adoráciu sme začali v hlavnom pútnickom kostole, ale keďže mali slávnosť prvého sv. prijímania, presunuli sme sa do dolného kostolíka. Viedol ju páter Milan a jedna z gaboltovských žien. Počas modlitieb sv. ruženca sme sa striedali a o 11. hodine bola sv. omša. Po sv. omši sme pokračovali v modlitbách. Bol tu priestor na sviatosť zmierenia a aj na tiché rozjímanie počas tajomstiev sv. ruženca. Pán Ježiš povedal: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate … U mňa nájdete odpočinok a posilu.“ Vyznávam, že je to tak, aj na príhovor Jeho Matky. Verte, ak zložíme svoje problémy a starosti Jemu, On náš Pán vždy nájde dobré riešenie. A tak nám, ani neviem ako, ten milostivý čas ubehol a prišli adorovať ďalší. Po skončení adorácie som pozoroval na tvárach účastníkov pokoj a radosť z prežitých hodín. Nech Pán Ježiš udelí všetkým, čo sa zúčastňujú na poklone, svoje hojné požehnanie a milosť.

účastník

„A čo je pravda?“

Táto Pilátova otázka Ježišovi pri jeho odsúdení na smrť je stále aktuálna aj po dvetisícich rokoch, ba teraz na prahu 21. storočia či tretieho tisícročia, keď žijeme doslova v chaose, v strachu o svoju budúcnosť, v strachu o svojich blízkych, o svoju identitu. Pýtam sa sám seba: A čo je pravda? Kde mám tú pravdu nájsť?

Verte, žijem tu na tejto nádhernej modrej planéte už dosť dlho, ale doposiaľ som to tu na zemi takpovediac nenašiel. Alebo našiel? Medzi ľuďmi iste nie! Márna bola moja snaha, ale predstavte si, našiel som ju. A viete kde? V kostole, v bohostánku. Je to nádhera, ak si viete rozumieť s pravdou – tou našou pravdou je náš všemohúci a milosrdný Boh, náš Stvoriteľ, Vykupiteľ. Stačí len tak málo – v prvom rade zanechať pýchu, odstrániť si „šedý zákal z očí“, netváriť sa, že ja som urobil to alebo tamto pre cirkev, pre vieru. To všetko je málo. Robiť pre vieru je potrebné celý život, lebo viera bez skutkov je mŕtva. Po druhé: krčmy obísť na sto míľ, lebo tam je najviac klamstva, tam pravdy niet! Tam platí pravda len vtedy, ak máte peniaze; potom máte aj pravdu aj kamarátov, ale falošných, tam má diabol svoju pravdu, tam sa nemusí príliš namáhať. Ďalej by som poradil nájsť dobrých priateľov, ktorých nájdete mimo krčmy. Už sm pár rokov na dôchodku, ale pokiaľ som bol zamestnaný, hľadal som pravdu aj tam, ale márne, nenašiel som ju; klamalo sa jedna radosť. A kto na to najviac doplácal? Predsa robotníci. Museli ťažko drieť na tú „pánsku pliagu“. A v totalite tej pravdy absolútne nebolo, ľudia sa naučili nerozprávať na verejných priestranstvách o pravde. A ak ste sa náhodou o pravde rozprávali veľa alebo až príliš, mohli ste sa dostať do väzenia, ba mnohí za pravdu položili aj vlastné životy. Aj Jánošík bojoval za pravdu a spravodlivosť a ako skončil …, a mnoho ďalších ľudí. Kde môžeme počuť pravdu alebo naučiť sa pravde, ak už malé deti klamú. Od koho sa to učia? Medzi súrodencami niet pravdy, medzisusedské vzťahy sú narušené; pravdu nenájdete ani v politike, ani medzi štátmi či veľmocami. Keby bolo pravdy len troška, len ako horčičného zrnka, nebolo by vojen. Prečítal som veľa novín, ale len veľmi málo pravdy som tam našiel, ešte tak v športe, ale už aj tam sa klame. V hre sú peniaze, pravda je zase vyhodená na „smetisko dejín“. A v dnešnej dobe? Žijeme v demokracii, môžeme všetko, čo nie je zakázané; je dovolené aj klamať či podvádzať. Len sa trocha rozhliadnime po našom malom Slovensku, ako sa pomaly a isto odvraciame od pravdy. Myslím, že za totality sme boli ako kresťania zomknutejší, viac sme si verili, boli sme jednotní a skromnejší. Aj v obchodoch sa tiež podvádzalo a podplácalo pre nedostatok tovaru, vznikal podpultový tovar a obchodníci klamali jedna radosť. Teraz žijeme v dobe veľkých vymožeností, všetkého je dosť: „Tu máš, človeče a užívaj si aj cez nedele a sviatky, nakupuj a do kostola nemusíš ísť, lebo tam sa hovorí o pravde a to diablovi nie je po vôli. Poďte, vážení kresťania, za mnou, nasledujte ma do supermarketov, tam nájdete moju pravdu, potom oslavujte, užívajte si tohto skúseného sveta, najedzte sa tej pýchy a jedla do sýtosti, koľko vám bude hrdlo stačiť. Tam ste všetci moji, pripravení dokonale pre moju vlasť v pekle, to vám nahováram ja, váš milovaný zlý duch, tam si budete užívať len moju pravdu a nemusíte sa ani pýtať, čo je pravda.“ A kto nás na to navádza v dnešnej dobe? Kto nás na zlo inšpiruje a my mu tak dokonale veríme? Povedal by som, viac ako Bohu, ktorý je dokonalá pravda? Inej pravdy na tomto svete niet! V politikoch či v dávnych časoch, v kráľovstvách a iných spoločenstvách sme pravdu nenašli a tu zrazu akoby sa pravda narodila – ponúkajú nám ju liberáli – slobodomurári či ľavičiari. Tu máte všetko – plné obchody, plné peňaženky, máme veľkú radosť, ak sa budete navzájom vraždiť, udávať, klamať, nenávidieť; sex vám podávame na prvom mieste. Deti? Načo by vám boli, tie treba zabíjať ešte v zárodku, v lone matky. Toto všetko nám ponúka dnešná tak vychválená doba, ktorá sa už dá porovnať podľa apokalypsy s veľkým odpadom od viery. A my všetci bez rozdielu sme tomu napomáhačmi!!!Ó, drahý Ježišu, pýtame sa všetci: „A čo je pravda?“, ak Ťa tak nenávidíme a posielame znova trpieť. Pouvažujme spolu, najmä mladí. Nie „hurá, veď sú prázdniny“, načo by nám bol kostol a pravda v ňom. Pravda sa dá nájsť aj v prírode. Sv. František z Assisi ju našiel a našiel som ju aj ja. Skúste aj vy.

Adolf Salanci

Slovensko sexom nadšené

V tomto článku Vám chcem poukázať na miesta a oblasti nášho života, kde všade je nám podsúvané čosi erotické, zmyselné, telesné, zbavené hanblivosti, cudnosti a prirodzeného prístupu. Veľká časť nasledujúcej analýzy je prevzatá z kresťanského časopisu Nahlas č.1-2/2004, ktorý sa už dlhší čas venuje tejto problematike.

1. Médiá nám predstavujú moderátorov erotických relácií (Polónyiová, Belohorcová). Píše a hovorí sa o ich živote, práci, názoroch a intímnom živote. Taktiež sú nám podsúvané mnohé hudobné, herecké a moderátorské hviezdy, ktorých morálny život je často pochybný. Médiá z nich robia hviezdy a idoly a tak tvoria deťom a mládeži vzory.
2. Príklady politikov. Dnes bežne čítame o milenkách našich ústavných či vládnych činiteľov a oni sa tým ani netaja. Starí páni sa rozvádzajú, ničia svoje pôvodné rodiny a vzťahy, berú sa s mladicami a majú deti. Rozvody a aféry spevákov a hercov máme na mediálnej scéne často. To sú príklady, že? {Príklady sú z článku, len interpretujem.)
3. Bilbordové veľkoplošné reklamy stále častejšie vystavujú nahé telá na určitý produkt. Niekedy sú silne dvojzmyselné, inokedy len nezmyselné alebo len zmyselné. A tak chodíme okolo rôznych spodných nohavičiek a slipov, firma Avon vystaví verejnosti nahé prsia na celý bilbord pod pláštikom predchádzania rakovine, VÚB Wűstenrot ponúkala tehly, ktoré zahaľujú nahé ženy, Quattro nás častovali nápaditými reklamami s nahotou o nákupoch „úplne bez“ potvrdení, Globtelnet nám „vtipným“ nápisom vysvetľoval, že „nezáleží na tom, akého máš veľkého“ a v iných letáčikoch ponúkal, že „to“ môžeš robiť 60 dní v kuse. Firma Adlo tvrdí, že poklady treba dobre zamknúť a preto má autá pomaľované poloodenými slečinkami s obrovským poprsím za pevnými dverami. Firma LG nám predviedla nahého chlapa zozadu, kým spredu sa mu od pása dole pozerala a smiala žena v nočnej košeli a nápis tvrdil, že ich klimatizácia príliš chladí … Firma Sisley ku svojim reklamám ani nič nehovorí – nakoniec čo dodať k reklame na zimnú čapicu, čo má na sebe nahá žena do pása a brmbolce z nej siahajú akurát na bradavky. Eurotel nám ponúkol rôzne zábery na ženy v noci pri ceste a slogan znel, že ponúka o polovicu lacnejšie čísla. Ich ponukou sú tiež telefónne čísla s rôznymi erotickými ponukami. (Uvedomujú si tam vôbec, že mobily dnes majú aj 11 aj 8 ročné deti …?).
4. Pouličné plagátové plochy a reklamy na parfémy – takmer vždy ponúkajú výrobky cez odhalené telá žien a mužov.
5. Noviny Nový čas ponúkajú každý deň obrázok slečny hore bez + týždenne ďalšiu vo farebnej prílohe. A navyše rôzne erotické inzeráty s vulgárnymi výzvami.
6. Denník Šport nám od istého času ponúka na zadnej strane polonahú slečnu a vulgárne inzeráty. (Vie mi niekto prezradiť, čo to má so športom spoločné?)
7. Plus 7 dní s istou pravidelnosťou uverejní čosi pikantné, dráždivé a neváhajú dať na obálku nahú porno hviezdu. Kedysi slušný časopis sa zmenil na bulvár ohováraní a klebiet. Hoci sem-tam čosi dobré vydajú.
8. Časopisy COSMOPOLITAN, BRAVO, STORY, ESQUAIRE a iné sa v článkoch veľa zameriavajú na popis sexuálnych zážitkov, dávajú rady na zvádzanie, lepší sex, lepšie polohy v posteli, atď. Veľa nehanebnosti sa snažia zmeniť na normálnu spoločenskú konverzáciu.
9. Stánky periodickej tlače bežne vystavujú erotické a porno časopisy bez akejkoľvek zábrany voči deťom a mládeži. (Táto vec je dokonca podľa našich zákonov trestná, máme žiadať, aby to zvesili.)
10. Reklamy v televízii, vrátane STV nám neraz núkajú dvojzmyselnosti a odhalené telá bez zjavnej súvislosti s produktom či dejom.
11. Logo na mobil si môžete objednať aj v tých najintímnejších vyobrazeniach. Čiže v ponuke uverejnenej v bežných periodikách si môžete zaplatiť, že vám na mobil príde akýkoľvek obrázok a okrem všetkých možných nápadov aj vulgarizmy a obscénnosti, zobrazenia pohlavných orgánov, pohlavného styku ľudí či zvierat, atď.
12. Filmy sú prešpikované posteľovými scénami, a to aj v mládežníckej produkcii (!), ba aj vo vysielaní popoludňajšom (!), aj v skorý večer – do 20:00. V obyčajnej telenovele je mnoho dráždivých pohľadov na protagonistky, zábery z diskoték, kde je predvádzaný striptíz a pod. Témou seriálov sú nevery, rozvody, sex.
13. Hudobné videoklipy – často obsahujú erotické scény alebo len ukazujú sporo oblečených mladých ľudí v sexuálne vyzývavých postojoch. Samozrejme na známom kanále MTV je toho veľmi veľa, ale aj naše klipy sa dobre zapojili do súťaže.
14. Hudba. Texty mnohých kapiel majú sexuálny podtón. Koľkí mladí ľudia sú práve pod vplyvom týchto textov povzbudení k neviazanému sexuálnemu životu pred manželstvom!
15. Lekárne používajú množstvo reklám s nahotou úplne zbytočne!
16. Výklady obchodov zvlášť knižné sú častým miestom predvádzania nahoty.
17. Benzínové čerpadlá – ponúkajú široký sortiment erotických a porno periodík a video kaziet. Obrazy na obaloch tohto typu majú byť zakryté a nie ľahko prístupné, ale v praxi sa to nedodržiava. Priviesť tam deti je naozaj povážlivé. Mládež je priamo konfrontovaná so silným pokušením.
18. Zápalkové škatuľky ponúkajú obrázky nahých žien alebo priamo erotické služby.
19. Zapaľovače – predávané s fotkami nahých žien.
20. Visačky do áut – celá plejáda nahých dám – od plaviek po obscénnosti.
21. Prezentácie firiem ponúkajú okrem programu o svojej činnosti aj striptíz …
22. Verejná súťaž, program Zlatý Bažant (a iné podobné) usporadúvajú súťaž „Miss mokré tričko“, kedy publikum oceňuje dievčatá pooblievané vodou, ktorým presvitajú spod tričiek telá a najnovšie už ponúkajú aj „Boy mokré slipy“.
23. Beánie vysokoškolákov majú v programe aj striptíz.
24. Sex shopy v Bratislave pribúdajú pomerne rýchlo, momentálne ich je tak 7 s veľkými erotickými výkladmi do ulíc, plus sa v meste objavujú ich dráždivé bilbordy.
25. Internet. Viete o tom, že na každých 20 Slovákov pripadá jedna pornografická webová stránka? Uvádza to americká spoločnosť Secure Computing, ktorá výsledky svojho prieskumu poskytla redakcii SME. Slovensko sa tak v rozvoji internetovej pornografie zaraďuje medzi „najpokročilejšie“ európske krajiny, hoci celkovo vo využití internetu zaostáva. Podľa štatistiky je pod slovenskou intemetovou doménou .sk zaregistrovaných 262 400 pornografických webových stránok, čo Slovensko v absolútnom porovnaní radí na 15. miesto spomedzi 42 európskych krajín. Pri zohľadnení počtu obyvateľov sme na siedmom mieste. Keby sa porovnávalo vzhľadom na počet ľudí používajúcich internet v tej-ktorej krajine, boli by sme pravdepodobne úplne na špičke, pretože krajiny na porovnateľných miestach v rebríčku sú celkovo vo využití internetu oveľa ďalej.Na internete sa bežne dostanete k pornu, detskému pornu a pornu so zvieratami. Ba nielenže dostanete, majitelia pornostránok sú takí vynaliezaví, že ich obrazové ponuky sa aj bez vášho podnetu začnú otvárať na vašom počítači a nedajú sa ani vymazať (!). Predstavte si, že to sa začne diať pred vašimi očami, zrakmi vašich malých, – násťročných či dospievajúcich a neviete to ani vypnúť!
26. Kiná. Sledujete ponuky kín? Niekedy si stačí prečítať obsah filmu a nemáte ani najmenšiu chuť zaplatiť svoje ťažko vyrobené peniaze za film plný posteľových scén, dvojzmyselnosti, intríg … Ako sa vám páči tento zoznam?! Tvrdím, že je tu cielene vytváraný spoločenský nátlak, ktosi nám chce meniť myslenie. Musíme sa tomu brániť a ja vás pozývam, aby ste reagovali. Ide len o jedinú vec: aby sa vo verejnosti prejavila reakcia, odpor, ukázal názor. Treba napísať, sťažovať sa, odmietať, polemizovať! Rozlúčte sa s názorom, že to nemá význam! Má! To nás naučil socializmus – mlčať a kyvkať hlavami, poprípade sa rozčúliť a zasa nič! Maximálne si v naivite povieš, že sa za to pomodlíš. Áno, modlitba je nevyhnutná! Musíme žehnať tým, čo spôsobujú zlo, ale aj zakročiť proti nemu!
Pozn. redaktora: Mnohé citácie, príklady a myšlienky sú z časopisu Nahlas č. 1-2/04 i Prílohy časopisu Nahlas 7-8/2004 Dá Sa zmeniť Slovensko? Časopis Nahlas vydáva Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina a dovoľuje všetky príspevky z neho ľubovoľne preberať s uvedením zdroja.

Levoča – nádej Slovenska

Rozpad a zánik Veľkomoravskej ríše roku 906 nepriniesol pád kresťanskej viery, ktorá sa u nás udomácnila a úplne vytlačila pohanských bôžikov. Lenže diabol nespí. Nebezpečenstvá, ktoré ľuďom na Slovensku hrozia, nie je možné prežiť bez Panny Márie. Vedeli to naši dávni predkovia, ktorí sa po stáročia utiekali k Panne Márii ako k svojej ochrane.

Nedá sa presne určiť, kedy bol postavený prvý kostol na Mariánskej hore, jedno je však isté, že počiatok mariánskej úcty na Slovensku spadá do najstarších dejín našej vlasti. Stopy vedú až k sv. vierozvestcom. V 12. storočí je na Spiši už viacero kostolov, veľký úder zaznamenal vpád Tatárov. Obyvateľstvo uteká do hôr, obce a mestečká sú vyplienené. Takýto osud postihol aj osadu v blízkosti dnešných Levočských lúk. Húževnatí obyvatelia sa však nevzdali a spolu s nemeckými kolonistami zakladajú v roku 1245 Levoču. Kronikár Lányi píše: Hneď po dvoch rokoch postavili Levočania kostolík na dnešnej Mariánskej hore. Je dosť možné, že aj skôr tu bola kaplnka, ktorá mala pre miestne obyvateľstvo veľký význam. Neveľký kostolík na kopci bol stavaný dosť narýchlo a tak po niekoľkých desaťročiach sa na ňom objavili trhliny, takže v roku 1311 ho museli opravovať. V tom čase sa v ňom už nachádza socha Panny Márie, ktorú okolité obyvateľstvo ctí a zahŕňa svojou úctou a dôverou. To značí, že slovenský národ si už 700 rokov ctí na tomto mieste našu Nebeskú Matku. V 15. storočí farár Servácius kostolík prestaval a postavil pri ňom obytný strážny dom. Bola to akási pustovňa, do ktorej uviedol mníchov. V období, keď k nám z Nemecka prichádza odlišné učenie, nastávajú pre kostol Navštívenia Panny Márie ťažké časy. Levočania, z ktorých sú mnohí Nemci, odpadávajú od katolíckej viery a kostol začína chátrať. Pukajú múry, púte rednú, ale neprestávajú. V Uhorsku sú povstania, vzbury, mor a od juhu útočia Turci. Pospolitý ľud preto opäť hľadá oporu u Panny Márie a v procesiách putuje na Mariánsku horu. Magistrát Levoče púte zakazuje a ich účastníkom zakazuje prechod Levočou. Keď sa na úsvite jedného dňa okolo roku 1670 údajne zjavila sv. Panna na hore pastierikom a povedala, žeby jej bolo príjemné, keby veriaci obnovili svoju predošlú zbožnosť a zasa putovali na toto presväté miesto, ľud tak začal putovať okľukami na horu, čo sa zachovalo až dodnes. Spišský prepošt biskup Juraj Bársony (1663-75) dal prípad zjavenia prísne vyšetriť, vyhlásil sochu Panny Márie za zázračnú a púte na horu obnovil. Kanonik Martin Szolcsány viedol 2. júla 1671 procesiu na Levočskú horu, prvú po reformácii. Hneď nato sa začína s prestavbou kostolíka. Hladina spoločenského života sa znovu rozhýbala za Jozefa II. (1780-90), ktorý spôsobil katolíckej cirkvi niekoľko nešetrných rán. Obmedzil púte, zatvoril vyše 700 kláštorov a kostolov. Tieto nariadenia postihli aj Mariánsku horu. V roku 1787 sú brány kostola na hore zatvorené. Veriaci sú znepokojení, so sochou Panny Márie sa nevedia rozlúčiť, preto ju prenesú do farského kostola v Levoči. Zakrátko zomiera cisár Jozef II. a pred svojou smrťou odvoláva temer všetky proticirkevné nariadenia, ale socha Panny Márie zostáva ešte devätnásť rokov v meste, pretože kostol na hore je vo veľmi zlom stave. Starý a schátralý už nevyhovuje a tak sa prikročilo v roku 1819 k jeho prebudovaniu, doslova od základov. Kostol stál až do roku 1906.2. júl 1903 sa stal medzníkom v dejinách Mariánskej hory. Za odriekania loretánskych litánií bol položený základný kameň úplne nového kostola. Obrady viedol spišský kanonik Zimmermann a levočský farár Kopánik. No viac než tri roky čakal základný kameň v zemi, pretože nebolo staviteľa, ktorý by náročnú stavbu kostola, podľa vzoru Lurdskej baziliky, uskutočnil. Stavby sa nakoniec ujal staviteľ Ján Balogh z Košíc. Úplne posledný odpust v starom kostole sa konal 2. júna 1906. Nato sochu Panny Márie preniesli do farského kostola v Levoči a začalo sa so stavbou. Problematický dovoz materiálu, nedostatok vody. No stavba aj napriek ťažkostiam pokračovala a 14. októbra 1908 boli múry veže už vytiahnuté. Obrovská radosť, ale o dva dni okolo tretej hodiny ráno sa novopostavená veža zrútila a strhla aj súvislé múry. Celá práca aj materiál vyšli nazmar. Príčinou tohto nešťastia bol nekvalitný materiál. Peňazí bolo málo a tak sa šetrilo na čom sa len dalo, k tomu náhlivá práca. Bolo treba začať stavať odznova a kvalitnejšie.Vďaka podpore celého národa i amerických Slovákov bol kostol v roku 1914 dokončený do dnešnej neogotickej podoby. Jeho celková dĺžka je 46,5 metra, výška veže je 50 metrov. Radosť veriacich bola neopísateľná, lenže vojna nedovolila dokončiť vnútorné zariadenie. Až po vojne sa tieto dokončovacie práce mohli uskutočniť, takže slávnostná posviacka chrámu mohla byť už 2. júla 1922. Vykonal ju spišský biskup Ján Vojtaššák za prítomnosti dovtedy nevídaného množstva ľudí. Mariánska hora bola často navštevovaná pútnikmi, v roku 1947 tu bolo okolo 130 000 pútnikov. Biskup Ján Vojtaššák slávnostne zasvätil Spišskú diecézu Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie na znak vďaky, že Slovensko bolo v 2. svetovej vojne vcelku zachránené od zničenia a hrôz.Svätý Otec Ján Pavol II. vedel, aká nám je Levočská hora drahá a preto 26. januára 1984 poctil celý slovenský národ tým, že chrám na Levočskej hore povýšil na baziliku minor. spracoval Ján Jenča
S Máriou za krajší život
Mária, nauč ma zbožne žiť,nauč ma dobrým byť,nauč ma modliť sa,nauč ma kajať sa.Mária,nauč ma milovať,nauč ma bojovať,nauč ma poslúchať,nauč ma odpúšťať.Matka Božia Mária,nauč ma verným byť,nauč ma čistým byť,nauč ma trpieť,nauč ma zomrieť.Keď príde smrtný boj, Mária, pri mne stoj. Na mňa nezabudni, do neba ma vezmi. Amen.

Ján Pavol II

Mračiť sa zakázané! alebo deväťnásť pravidiel dobrej nálady

1. Tvárte sa veselo, radostne; ste kresťania, vykúpení ľudia. Keď vás niečo vo vnútri rozladí, pozrite sa do zrkadla skôr, než pôjdete medzi ľudí. Utrite si čelo a usmejte sa!
2. Majte vždy poruke dobré slovo. Nič vás to nestojí. Nedovoľte, aby vaše srdce bolo tak kŕčovito stiahnuté, že by zo seba nevydalo vľúdneho slova. Také prívetivé prianie: „Želám vám dobrú noc!“ alebo „Dobré ráno!“ pôsobí ako slnečný lúč.
3. O každom zmýšľajte dobre! Väčšina ľudí to nemyslí zle. Diablov nie je medzi nami tak mnoho. Trochu veľkodušnosti, trochu dobrého zmýšľania, pohľad do malého srdca nášho protivníka – a …
4. Čo vás pohoršuje, o tom nevykladajte iným. Je toho už dosť v malom i veľkom svete. Čo ďalej nepoviete, pre iných akoby neexistovalo.
5. Vystúpme peši na vrch alebo aspoň v myšlienkach. Zhora je všetko malé – ľudia, domy, dediny, mestá … a zlo už vôbec nie je vidieť.
6. Zájdite si do prírody. Vaše srdce bude ako pohár zvírenej, kalnej vody. Všetok kal sa usadí na dne a voda bude znovu čistá. Ako sa vták vznáša k nebu a spieva, tak sa vaše srdce povznesie a rozveselí.
7. Pozorujte oči detí, kvety, hviezdy. To vám pomôže, aby ste zabudli na všetko, čo je škaredé. Zaženiete tieseň, potešíte a rozohrejete srdce a osviežite myseľ.
8. Pozor! Nezakopávajte o kamienky! Je smiešne, keď veľký človek kľaje a padne, pretože zakopol o kamienok. Rezko ho odkopnite alebo ho prekročte!
9. Spievajte a nechajte aj iných spievať. Hrajte a nechajte aj iných hrať. Kde sa spieva a hrá, tam sa prebúdzajú dobrí duchovia a zlí odtiaľ utekajú. Povesť o kúzelnej piesni nie je výmysel.
10. Kúpte sa v studenej i teplej vode. V kúpeli sa očistí a osvieži nielen telo; i duša mimovoľne nadobudne pokoj a radosť.
11. Dbajte o dobré trávenie! Pokazený žalúdok a zápcha prinášajú zádumčivosť. Striedmosť a bylinkový čaj sú dobré pre správnu náladu.
12. Zachovajte poriadok. Neporiadok vedie k náhleniu, náhlenie k rozčuľovaniu, rozčuľovanie k zlosti. Majte poriadok vo veľkých a malých veciach, v stolíku, v skrini, v gombíkoch na košeli. To všetko dodá túžobný pokoj a miernosť.
13. Dobre spite. Vyspatý človek je väčšinou veselý, človek unavený je len zriedka veselý, vľúdny. Ľudia, ktorí nemajú čas na spánok, nemajú preto ani silu usmiať sa.
14. Dávajte, len dávajte! Je jedno, čo a komu. Tak na seba dohliadnete. Lakomec bol vždy neradostný človek. Kto sa naučil dávať, je vždy v dobrej nálade a veselý.
15. Nezabudnite sláviť sviatky!
16. Choďte na spoveď!
17. Milujte! Na toto slovo isto mnohí čakajú. To je predsa správny recept na dobrú náladu.
18. Schovajte sa pod ochranný plášť Božej Matky.
19. Verte v Boha!

prevzaté

Modlitba za Svetové dni mládeže

Pane Ježišu Kriste, Spasiteľ sveta,
Ty si sa stal človekom,
aby si nám daroval život v plnosti.
Ty zostávaš s nami vo svojej Cirkvi
až do konca časov.
Vtedy bude zavŕšené
tvoje kráľovstvo,
nové Nebo a nová Zem,
plné lásky, spravodlivosti a pokoja.
To veríme, na tom budujeme,
za to ti ďakujeme.

Prosíme ťa:
žehnaj mladých ľudí na celom svete.
Daj sa poznať tým, ktorí ťa hľadajú.
Zachvej tými, ktorí v teba neveria.
Posilni vieru tých, ktorí ťa vyznávajú.
Dovoľ im, aby sa k tebe stále znovu
vydávali na cestu
ako traja mudrci z východu.
Urob z nich budovateľov
novej civilizácie lásky
a svedkov nádeje pre celý svet.
Priblíž sa cez nich aj k tým,
ktorí trpia hladom, vojnou a násilím.

Naplň svojím Duchom Svätým všetkých,
ktorí sa podieľajú na príprave
Svetových dní mládeže 2005.
Dovoľ im vložiť silu ich viery a lásky
do služby tvojho kráľovstva,
aby prijali s otvoreným srdcom
bratov a sestry z celého sveta.

Ty si nám dal Máriu za matku.
Dovoľ, aby na jej príhovor
Svetové dni mládeže
boli sviatkom viery.
Daruj svojej Cirkvi
počas týchto dní novú silu,
aby svetu vydávala
vierohodné svedectvo o tebe.

O to ťa prosíme,
lebo ty si náš Pán a Boh.
Ty žiješ a kraľuješ s Bohom Otcom
a Duchom Svätým
naveky. Amen.

Logo X. Svetového dňa mládeže

Najdôležitejším momentom Svetových dní mládeže je stretnutie s Ježišom, preto logu dominuje kríž, ktorý symbolizuje Ježišovu prítomnosť na tomto podujatí.

Červená farba znamená lásku, nadšenie a bolesť. Vyjadruje Božiu lásku a Ježišovu smrť na kríži, ale pripomína aj bolesť, ktorá je prítomná v našich životoch a v celom svete. Kríž je hlavným symbolom kresťanskej nádeje a vykúpenia Ježiša Krista, ktorý premohol každú bolesť. Hviezda symbolizuje Božie vedenie a ukazuje smer. Svieti ako Božie znamenie označujúce miesto, kde sa narodil Ježiš. Podľa biblie hviezda ukázala trom mudrcom z východu cestu, ktorou majú ísť, aby našli Ježiša. Po dlhom putovaní mudrci našli a spoznali Ježiša a zasiahnutí touto skúsenosťou sa vrátili domov zmenení. Presne tak ako hviezda vtedy svietila nad maštaľou v Betleheme, dnes svieti na Boží dom v Kolíne. Táto hviezda chce viesť mladých z celého sveta do Kolína na Svetové dni mládeže. Príďte sem! Chvost kométy vyjadruje dráhu hviezdy: prichádza zhora – od Boha. Preto pretína obmedzený horizont nášho pozemského sveta. Zlatá farba pripomína nebeskú žiaru Boha, ktorá osvetľuje temnotu tohto sveta. Kométa je v celom svete symbolom sviatku narodenia Ježiša Krista. Kolínska katedrála reprezentuje miesta, kde sa bude konať 20. Svetový deň mládeže. Po stáročia boli v tejto katedrále uctievané relikvie troch mudrcov. Červená farba katedrály v logu symbolicky spája Cirkev s krížom: Kristus a Cirkev sú neoddeliteľne spojení. Práve prostredníctvom Cirkvi je Ježiš, ukrižovaný a zmŕtvychvstalý Kristus, prítomný v dejinách sveta. Štylizovaný tvar katedrály v logu je tiež symbolom všetkých ostatných kostolov v Nemecku, v ktorých sa budú konať mnohé podujatia Svetových dní mládeže. Elipsa, ktorá rámuje logo, má niekoľko významov. Predstavuje písmeno C – začiatočné písmeno Ježišovho mena (Christ), ale aj univerzálneho spoločenstva Cirkvi (Communio). Vyjadruje tiež objatie Boha, ktorým nás ochraňuje. Oblúk ďalej symbolizuje oblohu, ktorá je obrazom Božieho milosrdenstva, obklopuje a zachraňuje celý svet, má preto modrú farbu. Oblúk elipsy je otočený ku krížu, zároveň sa smerom k nemu otvára. Celkové posolstvo loga poukazuje na kríž: kresťania sa musia obrátiť ku krížu, k Ježišovi, ktorý bol ukrižovaný a vstal z mŕtvych, k adorácii, ako hovorí motto 20. Svetového dňa mládeže: „Prišli sme sa mu pokloniť“ (Mt 2,2). Dolná časť oblúka pripomína rieku Rýn a loď, ktorou je Cirkev podobná Noemovej arche záchrany. Modrá farba tohto oblúka zároveň predstavuje vodu krstu.

-re-

Čo to je Svetový deň mládeže?

Svetový deň mládeže je púťou mladých, je to festival stretnutí a jednoty. Pozvanie je adresované mladým celého sveta. Zmyslom Svetového dňa mládeže je naplniť výzvu Svätého Otca Jána Pavla II. – výzvu na novú evanjelizáciu, ktorá sa má dotknúť aj mladých. Svetový deň mládeže dáva mladým príležitosť objaviť v skúsenosti spoločného putovania, modlitieb a chvál „mladé a moderné tajomstvo Cirkvi.“

Svetové dni mládeže sa rodili postupne a spontánne. Rok 1983 bol vyhlásený za Svätý rok. Na 11. – 15. apríla 1984 pápež Ján Pavol II. pozval mladých z celého sveta do Ríma. Mladí ľudia spolu s pápežom uvažovali o radosti, slobode a láske; dni plné povzbudení a rozhovorov. Pri tejto príležitosti daroval 22. apríla 1984 Svätý Otec mladým veľký drevený kríž. Chcel, aby sa kríž Svätého roka stal znamením lásky Boha k mladým ľuďom na celom svete. Na kríži sa nachádza nápis: „Neste ho po zemi ako znamenie lásky Pána Ježiša k celému ľudstvu a ohlasujete všetkým, že vykúpenie a spása je len v Kristovi zomrelom a zmŕtvychvstalom.“ Odvtedy tento kríž obišiel takmer celý svet, bol prítomný na všetkých ďalších svetových stretnutiach mládeže. 20. decembra 1985 Sv. Otec spolu s kolégiom kardinálov rozhodol, že Kvetná nedeľa sa bude každoročne sláviť ako Deň mládeže. Od roku 1985 do roku 2004 sa slávilo 19 Svetových dní mládeže.

-re-