Touto prosbou privítala všetkých pútnikov preblahoslavená ružencová Panna Mária z jej milostivého obrazu v Obišovciach. Obišovce ležia v severnom výbežku Košickej kotliny v malebnom údolí nad vtokom rieky Svinky do Hornádu.
V súčasnosti je to druhé najvýznamnejšie pútnické miesto v Košickej arcidiecéze, kde pútnici každoročne prichádzajú k milostivému obrazu ružencovej Panny Márie. Traduje sa historka o obraze, v ktorej sa hovorí, že sa dostal do Obišoviec zvláštnym spôsobom z poľského Tarnova. Jedného dňa tam zmizol a zjavoval sa na lipe, ktorá rástla na kopci menom Putnok. Z lipy údajne vyžarovalo prenikavé svetlo, ktoré bolo viditeľné zo širokého okolia. Keď sa to obyvatelia Tarnova dozvedeli, rozhodli sa obraz vziať si späť. Uložili ho na voz a chceli odísť, ale voz sa z miesta nepohol. Preto do voza zapriahli tri páry koní. Keďže ani to nepomohlo, pohonič v snahe popohnať kone šľahol bičom a zasiahol obraz Panny Márie po tvári. Na obraze sa objavili krvavé slzy a jazva na líci. Ľudia pochopili, že Panna Mária si svoje miesto vyvolila práve v Obišovciach. Na tomto mieste bol postavený gotický pútnický kostol, kde umiestnili milostivý obraz Panny Márie a ľudia si začali to miesto uctievať každoročne púťou.
Aj my veriaci z farnosti Víťaz a filiálky Ovčie sme sa v tomto roku vybrali na púť k ružencovej Panne Márii. Môžeme smelo povedať, že bola pre nás požehnaním. Privítalo nás pekné slnečné počasie a cestou ku kostolíku sme si mohli zakúpiť misionárske ružence, ktoré nám po sv. omši diakon požehnal. Niektorí pristúpili k sviatosti zmierenia a ostatní sa pripojili k modlitbe slávnostného ruženca. Po ruženci nasledovala sv. omša za živých členov ružencového bratstva, ktorú celebroval nám dobre známy kňaz, vdp. Jozef Leščinský, rodák z Chmiňan. V homílii vyzdvihol tajomstvá Máriinho radostného ruženca, prijatie Božej vôle svojím Fiat a jej spoločný život s Ježišom až na Golgotu a očakávanie Ducha Svätého vo večeradle s apoštolmi.
Slávnostnú sv. omšu celebroval arcibiskup Alojz Tkáč s viacerými kňazmi. V homílii nám priblížil Kristovu cirkev na Slovensku. S ľútosťou musíme konštatovať, že v minulosti sme jej nevenovali veľkú pozornosť, no iní jej venovali až príliš veľa pozornosti, ako boli komunisti, ktorí likvidovali v Cirkvi, čo len mohli, počnúc biskupmi, kňazmi, rehoľníkmi až po rodiny, ktoré šikanovali pri prihlasovaní detí na náboženstvo. Ďalej zdôrazňoval, že celá naša spoločnosť ma zúžený, obmedzený a nesprávny pohľad na Cirkev. Vnímajú ju ako nejakú inštitúciu, ktorá túži iba po moci a bohatstve a snažia sa zbaviť Cirkev vplyvu vo verejnom živote: treba ju zastrčiť do sakristie. Ďalej hovoril, že Cirkev je ktosi, má svoje meno „Božia rodina“ a tvoria ju malé deti už v lone matky až po najstarších. Sú to ľudia, ktorí pracujú na rôznych pracoviskách, postoch a čestne odvádzajú dane do štátnej pokladnice. A preto nedovoľme špiniť meno Cirkev, majme zdravé sebavedomie, pestujme si ho sami, nebojme sa a majme odvahu.
Chcem tým povedať, že to boli slova nášho drahého arcibiskupa Alojza Tkáča a dotýkali sa nás na tele aj na duši. Za túto prekrásnu mariánsku slávnosť sa nakoniec poďakoval správca farnosti slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka, lebo moje oči uvideli veľký zástup mariánskych ctiteľov, lebo toľko pútnikov ešte na púti v Obišovciach nebolo.“ Zaiste to bolo vďaka Roku eucharistie a vďaka našej nebeskej eucharistickej Matke.
pútnička Milka, Víťaz