Chlieb a víno

Chlieb a víno sa oddávna pokladali, najmä v biblických krajinách, za osobitné Božie dary blízke človekovi. Človek má tieto dary v osobitnej úcte, pretože sú výsledkom nielen jeho úsilia a práce, ale i výsledkom Božieho požehnania, ktorým prešla do nich sila zeme a slnka.

Človek potrebuje pre život chlieb. Ale chlieb mu nestačí. Keby mal aj plný stôl jedla, ale bol by sám, chradol by. Človek potrebuje aj iný pokrm – potrebuje lásku, dôveru, istotu, oporu, potrebuje Niekoho, kto ho sýti ako človeka aj chlebom ducha. Človek nežije len chlebom tejto zeme. Potrebuje aj chlieb, ktorým je Božie slovo, aj chlieb, ktorým je sám Boh. Dostal ho v Ježišovi Kristovi. Odpoveďou na tieto potreby človeka je Eucharistia.
Čo všetko sústreďuje a vyjadruje v sebe chlieb na našom stole, chlieb, ktorý vzal do rúk Kristus. To nie je náhodný pokrm. Aká slávna bola chvíľa, keď Boh, mysliac na nás, nechal vyrásť zo zeme prvý pšeničný klas. Koľko lásky sa sústreďovalo okolo chleba, keď človek v priebehu dejín preorával zem, sial a žal pšeničné zrno, aby jeho deti mali na stole každodenný chlieb. Koľkou láskou a obetavosťou bolo obklopené pšeničné zrno cez celé ľudské dejiny, aby sa mohlo objaviť vo večeradle a dnes na našom oltári tento chlieb – chlieb Božej štedrosti.
Kým ľudia žili prirodzenejším životom, skyva chleba v rukách bola pre nich nielen pokladom, bol to pre nich kus života, príbeh dejín, rodná zem, rozorané pole, rozsievač na obzore, žatva, mlyn, múka a pec, voňavý peceň na stole, matka a otec, rodinné jedlo – a nad tým všetkým modlitba za Božie požehnanie.
Ježiš vedel, čo bral pri Poslednej večeri do ruky, keď bral chlieb. Držal v rukách zem a ľudstvo, žehnal oráča, matku a rodinný stôl, držal v rukách Božie požehnanie a silu života. A pozdvihol to všetko do novej výšky a roztvoril nové zdroje Božieho života.
Eucharistia je najúplnejší dar, skrytá perla v tajomstve Písma, poklad v poli Božieho slova, Ježišovo tajomstvo. Eucharistia je Boh, Boh, ktorý je so mnou na mojej životnej ceste, ktorý je chlebom, čo nosím so sebou, je priateľom, ktorý je blízko pri mojom ľudskom srdci.
Ježiš chcel prísť ku mne ako chlieb, aby ma nevystrašil. Dal mi ako silu života chlieb, nie zbraň, chlieb, nie kameň, chlieb, nie prepych, chlieb, nie trest, chlieb, nie zlato … Tento chlieb mi hovorí o pokore, o živote v Bohu, o darovaní seba v láske po kríž, o Božom živote vo vzkriesenom Pánovi.
Chlieb tejto zeme … Chlieb večného života … Zdá sa vám to nepochopiteľné? Ale pochopili ste už aspoň zázrak chleba – zázrak pšeničného zrna, zeme, vlahy, slnka – zázrak chleba, ktorým sa živíme, chleba, ktorý sa premieňa na naše telo, zázrak chleba, ktorým sa živíme, aby sme mohli myslieť, tvoriť a milovať? Prečo by Kristus nebol smel zveriť chlebu nové tajomné poslanie, siahajúce až do večnosti?
Vzal kalich s vínom …
U Grékov i v Palestíne bolo víno prostriedkom výživy a zdravia. V krajinách Orientu patrilo víno, tak ako chlieb, ku každodennému pokrmu. Miešalo sa s vodou. Užívané s mierou víno udržovalo a stupňovalo život. Bolo súčasťou slávnostnej hostiny. Víno bolo oddávna znamením života v plnosti.
Vinný kmeň sa stal symbolom plného a nepominuteľného života. Starostlivo obrábaná a strážená vinica bola symbolom vyvoleného národa. Z tohto národa ako vínneho kmeňa mal vyjsť Mesiáš. A Ježiš skutočne pri Poslednej večeri povedal: „Ja som vinič a vy ste ratolesti …“ A od tej chvíle zostal medzi nimi pod spôsobom vína skutočne ako duchovný vinič, z ktorého máme rásť Božím životom.

spracoval duchovný otec

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.