Čo musia mať manželia?
– dobrú hlavu, pretože ju často stratia,
– dobré zuby, pretože musia často kadečo prehrýzť,
– dobrý chrbát, pretože toho musia často veľa uniesť,
– dobrý žalúdok, pretože musia často stráviť tvrdé sústa,
– dobré nohy, pretože ich často tlačia topánky hneď na mnohých miestach.
Jednoducho trpezlivosť patrí k hlavnej výzbroji, ktorú si manželia nesmú zabudnúť vziať so sebou na spoločnú životnú cestu.
Prečo si tak ideme na nervy?
„Pokoj vám!“, to sú prvé slová zmŕtvychvstalého Pána Ježiša jeho priateľom. A kde inde by mal byť Kristov pokoj doma viac než v našich kresťanských rodinách, u nás doma. Ale je to skutočne tak? Keby som vás teraz vyzval, aby zdvihol ruku ten, komu nikto nejde na nervy, som si istý, že by sa asi nikto neprihlásil. Ideme si na nervy skoro všetci – jeden druhému – a niekedy úplne príšerne. Všade sa nájdu ľudia, ktorí sú nám nielen tŕňom v oku, ale priamo tŕňom v našom živote.
Kde sa to všetko vzalo, keď to bolo na začiatku manželstva také krásne? Už na prvých stranách Starého zákona sa o tom hovorí. Obrazne, samozrejme, ako ináč. Hovorí sa tam, že Boh stvoril svet dobrý a plný harmónie. Prvý Adam nešiel na nervy svojej milovanej Eve, ani Boh obom nešiel na nervy. Ale potom sa stalo niečo hrozné. Katastrofa. Človek si začal voliť zlo, vzoprel sa Božím prikázaniam. Od tej doby svet už nie je rajom. Odvtedy ide človeku na nervy človek vedľa neho. Odvtedy ide človeku na nervy aj sám Boh Stvoriteľ: Prečo to a tamto tak zle stvoril? Prečo to a tamto dovolí a ono nezakáže? Prečo sa človeku nepredstaví osobne? A ktovie, či vôbec existuje?“ Ľudia nám idú na nervy, ale my s nimi musíme žiť aj napriek tomu. Boh nám ide na nervy, ale my iného Boha nemáme. Toto je náš svet, toto je naše manželstvo, v ktorom musíme spoločne žiť.
Pomôže tu dohováranie, aby ľudia boli k sebe lepší? Nepomôže. Ani napomínanie. Od onoho temného pádu ľudstva – od „prvotného hriechu“ – je priepasť medzi človekom a Bohom, medzi človekom a jeho blížnym. Koľko je tu múdrych rád v kázňach, koľko hesiel na všelijakých plagátoch, ale všetky tie výzvy ľudskú náturu v jadre nezmenia a ani nemenia.
Študent – bohoslovec prišiel na prázdniny po prvom ročníku. A čo počuje?! Celá jeho rodina je rozhádaná. Celé príbuzenstvo sa na seba hnevá. „Takto to teda nemôžeme nechať“, hovorí si a pozve všetkých príbuzných, aby sa zmierili. Tri hodiny ich srdcervúco presviedča – podarí sa mu dosiahnuť, že keď sa rozchádzajú, všetci si podávajú ruky. A študent si líha šťastný: „Budem asi dobrým kňazom, keď sa mi to tak hneď na prvýkrát podarilo.“ A na druhý deň pribehne sesternica: „Vieš, čo sa stalo? Keď sme sa včera rozchádzali, pohádali sa všetci znova a oveľa horšie ako predtým!“
Príde kňaz na návštevu do rodiny. Otec je vážený muž. Pribehne syn v džínsach s umelo natrhnutými dierami, zarastený ako divoch. „Pán farár, ako mi tento náš chlapec lezie na nervy!“ „Podobne, otec!“, zaškerí sa syn. A mamička sa pridáva: „Ja už mám toho ich večného hádania akurát dosť. Idú mi obidvaja na nervy, trebárs aj tým, ako sŕkajú polievku!“ Takto to medzi ľuďmi veľmi často dopadne. A to je zlé. Keď ti spadne žehlička na nohu, chvíľu to bolí, ale prestane. Ale keď ti ide niekto domáci na nervy, ono ťa to znervózňuje stále a nemožno sa toho zbaviť, len skúsiť s tým žiť.
Čo si s tým počať?
Akú-takú odpoveď vám môžem dať. A tá znie, že Boh sa na túto biedu, ktorú si ľudia robia, už nemohol pozerať. On sa snažil a snaží sa človeku pomôcť. Poslal svojho Syna a v ňom dal účinný návod a ukázal cestu, ako z tejto rozvrátenosti vyviaznuť. Kam vstúpi Ježiš, kde je prijaté jeho Evanjelium, tam sa dávna katastrofa dávneho ľudstva napráva a lieči.
Áno, Ježiš je ústrednou postavou tejto záchrany človeka, jeho vykúpením. Niekedy aj kňaz počuje: „Ježiš, čo ten môže pre mňa urobiť? Veď je to človek ako ja!“ Kňaz na to odpovedá: „Tak to teda hovoríte o inom Ježišovi, ako hovorím ja. Ja hovorím o Ježišovi Kristovi, Synovi živého Boha. Skrze neho vstúpil Boh do nášho rozhádaného a znepriateleného života a sveta. Ja hovorím o Ježišovi Kristovi, ktorému nejde na nervy Boh Otec, ktorému nejde na nervy žiadny človek, ktorému nešiel na nervy žiadny človek, ktorému nešiel na nervy ani jeho zradca Judáš. Ježiš Kristus je ten, ktorému nejde na nervy nikto.“ Ježiš je ten, kto ťa zmieri s Bohom, keď položíš pod Jeho kríž svoje pochybnosti a svoju biedu. Ježiš ťa uzdraví a uzmieri s ľuďmi, keď sa úprimne rozhodneš žiť v duchu Jeho Evanjelia. Hovoríme si, že sme kresťania, ale v Božom pokoji nežijeme. Ani v pokoji s Bohom, ani v pokoji s ľuďmi, pretože svoje kresťanstvo neberieme vážne a zodpovedne. Kadejakého politického „táraja“ vážne počúvame, ale načúvať vážne Ježiša Krista, to sa nám nechce. Ježiša do svojho života pozvať odmietame, a to práve toho, ktorého nám poslal Otec, aby nás On naučil v pokoji a v láske žiť.
To je odpoveď na našu otázku, čo s tým, že si ideme navzájom na nervy: je potrebné prijať do svojho života Ježiša Krista ako priateľa a Pána. Čo vy na to? Pôjdeme si v rodinách navzájom na nervy alebo sa v našich rodinách začne skutočne učiť žiť podľa zásad Ježišovho evanjelia? Uvedom si, brat, sestra, že Ježiš ťa má rád a to už hneď teraz. On už predsa za teba položil svoj život. A čo urobíš ty???
MUDr. Blažej Vaščák