Čas letí, skončil aj mesiac zasvätený Kráľovnej presvätého ruženca. Panna Mária pri všetkých svojich zjaveniach a pri všetkých jej útrapách stále drží ruženec v rukách. My však berieme všetko na ľahkú váhu. Ale naša Matka stojí stále pri nás a prosí svojho Syna za nás. Pán Boh nám dal slobodnú vôľu; dnešný človek sa stále obracia na inú stranu. Teraz máme veľa možností z toho, čo si môžme vybrať. Sme veľmi pohodlní. Na sv. ruženec chodieva len malá skupinka ľudí, radšej si pohodlne posedieť pri televízore. Pán Boh nám dal desatoro Božích prikázaní a myslím si, že každý veriaci by ich mal vedieť. To je pre nás najväčšia ústava, ktorú Pán Boh vyhlásil na hore Sinai. Ale pýtajme sa, ktoré z nich zachovávame? Preto si spytujme svedomie, ako my žijeme? Hrnieme sa za pozemskými vecami, a to nie je dobré. Pán Ježiš povedal: „Zháňajte si poklady, ktoré hrdza ani moľ nezožerie.“
Je tu čas, keď navštevujeme naše cintoríny. Čo by nám tí naši, ktorí už odpočívajú v pokoji, povedali, aby sme si zobrali so sebou na druhý svet – peniaze alebo pozemky? Všetko necháme a pôjdeme s prázdnymi rukami. Najnovšie počúvame o samých nešťastiach – zemetrasenia, padajú lietadlá, potápajú sa lode, ale nás to netrápi, veď je to ďaleko. Ale Pán Boh je spravodlivý. On sa o všetko stará a riadi.
Ó, Bože, buď k nám dobrotivý, zmiluj sa nad nami a netrestaj nás.
H. Hudáková, Ovčie