Duchovný otec ohlásil, že v sobotu 8. októbra bude na Roháčke sv. omša. Povedali sme si so susedkami, že pôjdeme peši, aby sme urobili dobrý skutok, obetovali ho Panne Márii a jej drahému synovi Pánu Ježišovi.
Cesta bola namáhavá; modlili sme sa sv. ruženec a zaspievali pieseň Mária ochrana; tak sme necítili únavu. Za dve hodiny sme prišli na Roháčku. Od radosti sme ďakovali Nebeskému Otcovi, že sme šťastlivo na mieste. Pozdravili sme sa s naším duchovným otcom a s duchovnými otcami z Križovan aj z Margecian, s rodičmi nášho duchovného otca a s ostatnými ľuďmi. Bola hmla, ale hore pri soche Panny Márie a Pána Ježiša to bola nádhera.
Počas sv. omše nám svietilo slniečko. Bola to radosť pozerať sa na duchovných otcov, na pripravený obetný stôl v lese ako v kostole. Pocítili sme v kútiku srdca veľkú radosť. Vďaka patrí nášmu kostolníkovi pánovi Jenčovi Bednárikovi, je to jeho zásluha. Duchovný otec z Margecian nám v kázni povedal povzbudivé slová, na ktoré nezabudneme; ďakujeme za ne. Obohatili sme sa Eucharistiou. Po skončení sv. omše bola opekačka, všetci sme sa porozprávali: ľudia z Ovčia, z Hrabkova, z Víťaza, z Kluknavy a z Margecian.
Nebeský otec mal z nás určite radosť, ale keby nás bolo ešte viac. Veď robota bola aj bude, každý deň sa nechodí na Roháčku. Dúfam, že v budúcnosti nás bude v hojnejšom počte; tak sa majú kresťania stretávať. Bol tam aj pekný psík. Keď si každý pripravoval slaninku na opekanie, on si šikovne potiahol poriadny kus. Aj on sa chcel hostiť. Bola to úsmevne. Spomenuli sme si aj na našich najdrahších, radi chodili na Roháčku. Nech odpočívajú vo svätom pokoji.
Chceme sa poďakovať nášmu duchovnému otcovi aj duchovnému otcovi z Križovan za ich kamarátstvo i bratstvo aj s nami. Sme ako jedna rodina, tak Boh chce. Vďačíme Ti Bože za všetko, čo sme tam prežili. Rozlúčili sme sa piesňou Vysoko tam hore na Golgote a šťastlivo sme sa vrátili do svojich domovov.
Mária Tobiašová, Ovčie