Čistota ako požehnanie

Takýmto heslom sa niesla Púť radosti, na ktorú sme sa vybrali do Vysokej nad Uhom. Zo všetkých birmovancov sa nahlásilo 18, no nakoniec sme išli len traja a náš duchovný otec, ktorý nás sprevádzal. Táto púť už bola XXVII., no my sme však boli iba prvýkrát.

V piatok o 17:00 h. sme odchádzali z domu a po dlhej a upršanej ceste sme tam dorazili niečo pred 20. hodinou. Stihli sme sa akurát zaregistrovať a hneď sme išli na sv. omšu, ktorú slúžili duchovní otcovia z okolitých farností, medzi ktorými bol aj náš rodák, duchovný otec Stahovec. Po sv. omši sme boli všetci traja zaradení každý do inej skupinky; nastalo zoznamovanie sa a spoločne sme šli na večeru. Spali sme v škole hneď vedľa kostola. Dievčatá boli ubytované v dedinke Pavlovce nad Uhom, dva kilometre od nás. Po raňajkách bola ranná modlitba a tak nasledovala práca v skupinkách.
Pred obedom sme mali prednášku o drogách. Najprv sa nám predstavil lekár, ktorý pôsobí ako chirurg, ale ako povedal: „Drogovo závislí sú jeho koníček.“ Druhý vystúpil mladý chalan, ktorý sa nedávno vrátil z komunity, kde sa liečil, a to iba prácou a modlitbou. Po prednáškach naše kroky smerovali ku hrobu Anky Kolesárovej, kde sme sa pomodlili a zamysleli sa nad jej veľkou vierou: volila radšej smrť ako upadnúť do hriechu nečistoty. Boli sme aj pri jej soche, ktorá je tu postavená.
Tak bol obed a po ňom trocha voľna. Kto chcel, mohol sa kedykoľvek vyspovedať, pokloniť sa pred sviatosťou a stále spoznávať nových ľudí. Asi o 16. hodine bola sv. omša, po ktorej sme sa pomaly vybrali domov. Toto bola taká malá skratka, čo sme za necelé dva dni prežili. Dúfam, že nabudúce už pôjdeme vo väčšom počte.

birmovanec Ignác Baloga, Víťaz

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.