1. októbra sme si uctili sv. Teréziu z Lisieux, ktorá žila iba v kláštore, ale jej srdce obsiahlo celý svet. Chcela byť na misijných cestách a všetkým rozprávať, ako Boh nás má rád. Pochopila však, že jej poslaním je kráčať po ceste Lásky a konať obyčajné veci mimoriadnou láskou. Jej povolaním bola láska.
V končiacom roku Eucharistii, v dňoch biskupskej synody o Eucharistie v Ríme, sme prežívali misijnú nedeľu (23. 10.), ktorej duchovné posolstvo nám zanechal pápež, veľký misionár a rybár ľudí, Ján Pavol II.: „Misie – rozlámaný chlieb za život sveta.“
Ľudstvo potrebuje Krista – rozlámaný chlieb. On je chlebom z neba, ktorý dáva večný život. Ježiš neprestáva prejavovať svoj súcit s chudobným a trpiacim ľudstvom prostredníctvom misionárov a dobrovoľníkov, ktorí kráčajú po nepreskúmaných cestách, aby ľuďom priniesli chlieb spásy. Oni vedia, že iba Ježiš môže uhasiť ľudský hlad po láske, spravodlivosti a večnom živote. Oni sami sa stávajú rozlámaným chlebom, keď zanechávajú svojich najbližších, svoju rodnú zem a kráčajú k bratom a sestrám, ktorým horlivo ohlasujú evanjelium Ježiša Krista a mnohokrát až po obetu vlastného života.
Ak v nedeľu slávime Eucharistiu a sýtime sa Telom a Krvou ukrižovaného a zmŕtvychvstalého Pána, nemôžeme si tento dar nechať len pre seba. Ježiš, rozlámaný chlieb, je tu pre každého. Aj my sa máme lámať ako chlieb a dávať sa svojím najbližším. Sme misionármi vo svojom okolí.
Svetový deň misií je vhodnou príležitosťou uvedomiť si svoju úlohu misionára na poslaní evanjelizácie sveta tam, kde sme. Aké svedectvo vydávam o Kristovi vo svojej rodine? Nehanbím sa za vieru v práci? Viem niečo obetovať pre núdznych? Pomôžem nezištne? Modlím sa za ľudí, aby v Kristovi spoznali pravé šťastie?
Na príhovor sv. Terézie z Lisieux, pápeža Jána Pavla II., kráčajme tak ako oni po ceste Lásky a rozdávajme sa druhým. Buďme, a nebojme sa toho, ako Ježiš – rozlámaný chlieb za život sveta.
duchovný otec