Keď zazneli prvé správy v médiách, bolo to neuveriteľné. Či je vôbec pravda to, čo sa stalo s našimi vojakmi, že havarovalo lietadlo s tými, ktorí sa vracali z Kosova?
Vojaci mali nesmiernu radosť, že už im skončila doba, že už idú domov. Šesť mesiacov zachraňovali životy iných a keď prichádzali domov, prišiel jeden krátky moment a bolo po ich životoch. Nedá sa ani pomyslieť na takýto strašný úder a smútok, ktoré zachvátili celé Slovensko a zvlášť ich rodiny, ktoré ich túžobne a s radosťou očakávali. Na túto udalosť budú spomínať celý svoj život.
Len sám Pán Boh vie, prečo sa to stalo a toto prečo my ľudia nikdy nepochopíme. Lebo aj Pán Ježiš, keď zomieral na kríži, povedal sám tieto slová: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil.“ V dnešnej dobe, keď si človek zapne rádio, so strachom počúva len tie najhroznejšie správy: tu sa vykoľají vlak, tam je toľko mŕtvych. zrúca sa dom, na cestách ľudia zomierajú, bezdomovci mrznú. Pán Boh nás napomína a ukazuje nám spravodlivú ruku. V tomto čase svet žije v blude a klamstve. Boh nám chce ukázať, že je Pánom života a smrti. Či nie On ukázal, že v lietadle bolo 43 vojakov a jeden ostal živý? Či to nie je zázrak? Ten zachránený videl toto veľké nešťastie a počul volanie vojakov o pomoc. Zostal nažive, aby dokázal, že Pán Boh existuje.
Za našu farnosť chcem všetkým tým rodinám, ktorým zahynuli mladí a pekní chlapci, popriať úprimnú sústrasť a pevnú vieru v Ježiša Krista, aby vládali uniesť svoj kríž, lebo len v kríži môžeme hľadať útechu. Nebohý Sv. Otec Ján Pavol II. povedal: „Z kríža sa neschádza.“ Preto všetci starí, chorí a nešťastní, odovzdajme sa do Božej vôle, lebo Pán Boh je veľmi dobrý a láskavý nebeský Otec, ktorý sa o všetko postará. Zverme svoje útrapy do rúk aj Sedembolestnej Panny Márie, ktorá je patrónkou nášho Slovenska.
Helena Hudáková, Ovčie