Sedím v čakárni u zubára. Predo mnou je hora ošúchaných časopisov. A okolo mňa čakajúci ako ja. Každý sa uzavrel do seba. Nepadne ani slovo. Nepokojné dieťa mrnká pri svojej matke.
Zrazu začne jeden starý muž šmátrať v taške, vytiahne vreckovku, urobí na nej uzlík a strčí do nej prsty, vreckovka sa premení na bábiku. Začína žiť, ide k dieťaťu a prihovára sa mu. Najprv sa usmeje dieťa, potom jeho matka. Prehodí sa prvé slovo. Ľudia vychádzajú zo seba, poznávajú jeden druhého. Prejavujú sa stopy zmŕtvychvstania skrze starého človeka a jeho vreckovku, skrze jeho úsmev a vynaliezavosť.
Stopy zmŕtvychvstania môžeme objaviť a prebudiť v čakárni, v autobuse, v škole, na ihrisku, i pri bohoslužbe. Všade, kde si všímame blížneho, prichádza k slovu Ježišova dobrota.
Mária P.