Bez viery v Boha niet nádeje, niet trvalej skutočnej nádeje. Prestať veriť v Boha znamená vydať sa chodníkom vedúcim do prázdnoty a bez nádeje.
Veľkonočné sviatky sú pre všetkých ľudí, ktorí sú veriaci, najväčším sviatkom toho, čo pre nás urobil Pán Boh, že svojho jednorodeného syna obetoval, aby nás všetkých vykúpil, aby aj my sme mohli spievať slávnostné Aleluja. Preto aj my sme sa pripravovali na slávenie zmŕtvychvstalého Pána Ježiša. Neviem si predstaviť veriaceho človeka, ktorý by si nedal svoju dušu do poriadku a nepristúpil k sviatosti zmierenia – k svätej spovedi, aby mohol oslavovať zmŕtvychvstalého Pána Ježiša. Nie sme asi tí, ktorí pochybujú o jeho zmŕtvychvstaní. Vieme veľmi dobre aj to, keď sa modlíme, že tretieho dňa vstal z mŕtvych, vystúpil na nebesia a ktorý nás bude súdiť.
V tomto období prežívame aj veľké udalosti. Bol tomu rok, čo nás opustil náš drahý Sv. Otec Ján Pavol II.. Bol to údel pre celý svet, lebo sme ho mali všetci radi. Bol to človek s veľkým srdcom. Naše očakávania sú, aby Pán Boh dal, aby bol čoskoro zaradený medzi svätých. Lenže Pán Boh nás neopúšťa. O dva týždne neskôr nám posiela veľmi dobrého pastiera, na ktorého čakal celý svet. Benedikt XVI. kráča po tej istej ceste ako Ján Pavol II.. Keď som sledovala sv. omšu vo veľkonočnú nedeľu, tak som si aj poplakala, že človek, ktorý je už v dosť vysokom veku s usmiatou tvárou a s láskou pozdravoval celý kresťanský svet a každému prial pokoj a lásku. Preto sa zaňho modlíme, aby dlho viedol Petrovu loďku, lebo dnešný svet je rozbitý a satan číha na každom kroku.
Zmŕtvychvstalý Pane Ježišu, zhliadni na nás a nedopusť, aby sa šírila zloba, nevera, ale daj, aby sme boli tvoje stádo, aby bol jeden ovčinec a jeden pastier. Nech nám k tomu pomáha tvoja presvätá Matka, ktorá prežívala všetky tvoje bolesti.
Helena Hudáková, Ovčie