Rybky v Bijacovciach

Počas dvoch marcových víkendov 17. – 19. 3 a 24. – 26. 3. 2006 sme sa s deťmi a animátorkami z Víťaza zúčastnili výletu v Bijacovciach. Tam nás milo prijali a ubytovali v seminári sv. Vincenta. Pretože v tomto čase v okolí Víťaza zúrila silná epidémia chrípky (našťastie nie vtáčej), asi polovica tých, ktorí tam chceli ísť, možno aj so slzami v očiach ostali doma. Ale zdravé rybky šťastne „doplávali“ – docestovali do Bijacoviec a prežili tam krásne tri dni. Prvý víkend menšie rybky a ten druhý skužobne staršie rybyčky.
Jednej z nich som sa opýtala:
Tak ako si sa mala v Bijacovciach, Julka?
Dobre.
Čo bolo zo všetkého najlepšie?
MISS (pozn. súťaž o najkrajšiu a najkrajšieho z nás, podotýkam, že všetci superstaristi sa na našich súťažiacich zďaleka nechytali).
Ktoré jedlo ti najviac chutilo?
Africké placky.
Koľko hodín alebo minút si spala počas noci na výlete?
Veľa.
(To je obdivuhodné, lebo zaspať počas takého kriku je umenie.)
Čo by si chcela Julka všetkým deťom odkázať?
Aby sa nabudúce prihlásili aj ostatné deti.
A čo na to všetko naša anonymná animátorka – smieško výletu?
Keď sme prišli po druhýkrát do Bijacoviec, veľmi sme sa tešili. Najprv sme si rozdelili izby a šli sme sa zoznámiť s pátrami. Jeden sa volal páter Kristián a druhý páter Pavol. S pátrom Kristiánom sme sa dobre zabávali. Napríklad hneď v piatok sme mali omšu, ale len v kaplnke. Mali sme tam aj miništrantov. Jeden z nich, ktorý mal prezývku Moskva, sa cez omšu pretvaroval, že má kolaps srdca. Všetci sme sa z neho smiali. V noci sme mali krížovú cestu za nenarodené deti. Každé dievča malo prečítať jedno zastavenie. Michaela bola práve na rade a mala prečítať slovo interrupcia, ale ona namiesto toho prečítala „interpunkcia“. Páter Kristián nám ukázal svoje krásne veľké ryby.
Na ďalší deň v sobotu sme mali taktiež veľkú zábavu. Každý deň sme mali sv. omšu. Večer sme piekli koláč, ktorý sa nám všetkým vydaril. Sobotu sme mali za sebou a nasledovala nedeľa. Ráno o deviatej sme išli do kostola. Sv. omša sa skončila o desiatej a my sme sa museli rýchle naobedovať a utekať na zastávku. Ale tento raz sa to zmenilo preto, lebo jeden mladý chalan nás zviezol až do Víťaza, ale šli sme aj s Jankou. Vo Víťaze sme sa rozišli a odkráčali sme domov. A to je asi všetko z môjho rozprávania.
Ostatné zážitky z výletu, spoločnej modlitby, sv. omší, spoločných hier a aktivít zostali v našich mysliach a srdciach. Ďakujem aj tým, ktorí sa s nami o svoje prežívanie výletu aj napriek tréme ochotne podelili. Chcem sa poďakovať nebeskému Otcovi za všetky Jeho dary, aj Panne Márii za pomoc a ochranu. Ďakujem tým, ktorí nás sprevádzali svojimi modlitbami a obetami. Vďaka deťom a animátorkam, s ktorými sme vytvorili spoločenstvo radostnej viery. Ďakujem Obecnému úradu vo Víťaze za finančnú podporu pre náš výlet a ochotným rodičom, ktorí nám pomohli so svojimi autami.
Prajem vám všetkým pokoj a radosť v srdci od zmŕtvychvstalého Pána.

Za všetkých napísala Eva Balogová.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.