K jarným smútkom, ktoré ma kvária patrí aj všeobecná strata citlivosti pre posvätné. Je pre nás ešte niečo posvätné, drahé, za čo by sme dali ruku do ohňa?
Spomínam si, ako sme kedysi po celý Veľký týždeň a potom každý prvý piatok v mesiaci bozkávali kríž a odprosovali Ježišovo srdce za urážky od nevďačných hriešnikov. Tak sa to deje až podnes, lebo Ježiš je hlásateľom, zosobnením aj obeťou nenásilia.
Keď sa slepí žurnalisti bez citu pre posvätné vo vlastnom dome surovo dotkli posvätného symbolu inej kultúry, milióny mladých mužov povstali ako jeden muž. So zbraňou v ruke. Vo svojej nedospelosti pália, ničia a idú umierať. Prorok tiež viedol „sväté vojny“, ktoré oni oslavujú. Pre nás je to veľká lekcia. Čo bude s nami, ak nám už nebude nič sväté? Rúfus napísal: Ak v tej Sodome nebude ani len päť spravodlivých? Na Veľkú Noc si mapujeme miesto. Ako ďaleko alebo blízko máme k Ježišovi?
K môjmu názorovému a duchovnému pokladu patrí aj poznanie, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych. Prvý z nás slobodne išiel v ústrety tejto budúcnosti. Podobne aj ja raz odídem z tohto sveta. Verím, že Boh aj mňa vzkriesi do novej formy môjho ľudského údelu. Netrápim sa s tým, ako to bude. Má to byť úžasné. Ak dokážeme venovať toľko energie, lásky a námahy za maturitné vysvedčenie, za diplom, za postavenie v spoločnosti, za teplý domov, tá budúcnosť, čo nám je prisľúbená, nemôže byť zadarmo. Inakšie ani neviem. Dám ruku do ohňa za toho človeka, ktorý aj dnes je sklamaný, urážaný a tlačený za mesto. S úctou sa dotýkam jeho rán. Každý deň beriem svoj kríž, aby bolo viac spravodlivosti, ľudskosti, tepla a dobra ako On o tom sníval. Vzkriesenie je aj o tom, že sa tu rodí nová nádej a ja mám šťastie byť pri tom.
Želám Vám radostný vstup do novej, dlho očakávanej jari.
A. Srholec v. r.