Hneď v úvode chcem pozdraviť všetkých čitateľov Spektra a svojich rodákov.
Tak ako na mnohých miestach nad mestami a dedinami sa vypínajú kríže, tak aj nad Kokavou sa nám podarilo postaviť kríž. Na tomto mieste už stal jeden kríž, ale ten 3. júla 2006 spadol, lebo bol prehnitý. Na druhý deň som hneď vyzval chlapov k znovupostaveniu. To sa nám podarilo 13. septembra podvečer, práve, keď sa začal sláviť sviatok Povýšenia kríža. Len pre predstavu, hranoly kríža majú rozmery 35x35cm výška je 6,5 m a vodorovne rameno ma 3 m. Dostať kríž na kopec nám dalo zabrať, ale šťastne sme ho postavili. Tento kríž mi pripomína domov – Roháčku, kam sme pravidelne putovali ku krížu. Kríž, ktorý je nástrojom spásy v tomto misijnom kraji, kde je veľa neveriacich ľudí, ľudí, ktorý nepotrebujú Boha, je ozajstným majákom viery.
Ďalej sa chcem zmieniť aj o druhej udalosti v mojej farnosti – o posviacke erbu na filiálke Utekáč. Možno niekto povie niečo zvláštne, ale … Obec má 800 obyvateľov, ktorí boli zamestnaní v sklárni. Väčšina zamestnancov bolo v komunistickej strane a okrem práce nepotrebovali nič, ani Boha. Aj dnes chodí v nedeľu do kostola iba okolo 50 veriacich.
Na posviacku erbu sa však na prekvapenie zišlo viac ľudí, možno aj 200. Na sv. omši sme boli traja kňazi, znova nechýbal môj spolurodák Miško Jenča, ktorý v homílii povzbudil ľudí k pravidelnej modlitbe, ktorá ma vychádzať zo srdca. Po sv. omši sme s obecnými insígniami išli k Obecnému úradu. Mojim snom je opraviť kaplnku v tejto dedinke. Je veľmi dobré, že v tomto misijnom kraji sme s Michalom susedia a vzájomne si pomáhame a stretáme sa pri takýchto udalostiach. Už sa teším na posviacku opravenej kaplnky v jeho farnosti, ktorá bude 15. októbra 2006. V tomto misijnom mesiaci prosím o modlitby za veriacich našich farností.
Jožko Bednárik, duchovný otec, Kokava nad Rimavicou