Mesiac: október 2006

Dnes máme väčšie domy a menšie rodiny. Viac vymožeností, ale menej času. Máme viac titulov, ale menej zdravého rozumu. Viac vedomostí, ale menej súdnosti.Máme viac odborníkov, ale aj viac problémov. Viac zdravotníctva, ale menej starostlivosti.

Utrácame príliš bezstarostne. Smejeme sa primálo. Jazdíme prirýchlo. Pohneváme sa priskoro. Udobrujeme prineskoro. Čítame príliš málo. Televíziu sledujeme priveľa. A modlíme sa priveľmi zriedka.

Znásobili sme naše majetky, ale zredukovali naše hodnoty. Rozprávame priveľa, milujeme primálo a klameme príliš často. Učíme sa ako zarábať na živobytie, ale nie ako žiť. Pridali sme roky životu, ale nie život rokom. Máme vyššie budovy, ale nižšie charaktery. Širšie diaľnice, ale užšie obzory. Míňame viac, ale máme menej. Kupujeme viac, tešíme sa z toho menej.

Cestujeme na Mesiac a späť, ale máme problém prejsť cez ulicu navštíviť susedov. Dobýjame vonkajší vesmír, ale nie vnútorný.Rozbili sme atóm, ale nie naše predsudky.

Píšeme viac, učíme sa menej, plánujeme viac, dokončujeme menej. Naučili sme sa ponáhľať sa, ale nie čakať, máme vyššie platy, ale nižšiu morálku. Vytvorili sme viac počítačov pre viac informácií a aby sme vytvorili viac kópií, ale máme menej komunikácie.

Máme vyššiu kvantitu, ale nižšiu kvalitu. Toto je čas rýchleho stravovania a pomalého trávenia, vysokých mužov a nízkych charakterov. Viac voľného času a menej zábavy …, viac druhov jedla …, ale menej výživy. Dva platy …, ale viac rozvodov. Krajšie domy …, ale neúplné rodiny.

Preto navrhujem, že tak ako dnes, nenechávaj nič na zvláštnu príležitosť, pretože každý deň, ktorý žiješ, je zvláštna príležitosť. Vyhľadávaj vedomosti, čítaj viac, seď na verande a obdivuj výhľad bez toho, aby si venoval pozornosť svojim potrebám. Tráv viac času s rodinou a priateľmi, jedz obľúbené jedlá a navštevuj miesta, ktoré máš rád.

Život je reťaz radostných momentov, nie je len o prežití. Používaj svoje krištáľové poháre, nešetri najlepším parfémom a použi ho zakaždým, kedy cítiš, že chceš.Odstráň zo svojho slovníka frázy ako „niekedy inokedy“ a „nabudúce“.
Napíš list, ktorý si chcel napísať „niekedy inokedy“. Povedz svojej rodine a priateľom ako veľmi ich ľúbiš.

Neodkladaj nič, čo vnáša smiech a radosť do tvojho života. Každý deň, každá hodina, každá minúta je výnimočná a ty nevieš, či nebude tvoja posledná.

Ak si príliš zaneprázdnený nájsť si čas, podaj túto správu niekomu, koho máš rád a vravíš si, že ju podáš niekedy „nabudúce“. Ver mi, niekedy „nabudúce“ tu už nemusíš byť, aby si ju poslal.

preposlal M. Uličný, Víťaz

Blahoslavení tí, ktorí majú pochopenie pre moje nevládne nohy a trasľavé ruky.

Blahoslavení tí, ktorí chápu, že moje uši sa musia namáhať, aby zachytili hlas.

Blahoslavení tí, ktorí si uvedomujú, že moje oči sú zakalené a myšlienky ťarbavé.

Blahoslavení tí, ktorí sa pri mne zastavia, aby ma zvučným smiechom rozptýlili.

Blahoslavení tí, ktorí mi nikdy nepovedia: „To ste nám dnes už dvakrát rozprávali.“

Blahoslavení tí, ktorí mi vedia vyvolať v pamäti dávne časy.

Blahoslavení tí, ktorí mi dávajú pocítiť lásku, úctu a vedomie, že nie som ponechaný sám na seba.

Blahoslavení tí, ktorí mi svojou dobrotou uľahčujú dni, ktoré mi ešte zostávajú.

neznámy autor

Ďakujem ti, drahý Ježišu, že si nám dal človeka, ktorý ohlasuje Tvoje sväté meno v ďalekom svete – v Afrike, kde ľudia žijú a nepoznajú vieru v Ježiša Krista.

Tým človekom je náš misionár Jozef Humeňanský, ktorý už štvrtý rok hlása Božie slovo v Rwande. Práve teraz je na dovolenke a my môžeme byť na jeho sv. omšiach, počúvať jeho príhovory, v ktorých krásne vysvetľuje Starý a Nový zákon. Sme naňho hrdí, lebo vyrastal v našej obci, rástol medzi nami a s nami a odhodlal sa zasvätiť celý svoj život Pánu Bohu. Zanechal svojich rodičov, súrodencov, radosti tohto sveta a zasvätil sa Ježišovi, jeho láske, chudobe a službe blížnym v ďalekom svete.

Môžeme konštatovať, že aj naši kňazi sú misionármi v tomto kraji a vedú nás k láske Pánu Ježišovi a taktiež obetujú svoje životy. Každý otec sa stará o svoju domácnosť, o svoju rodinu – kňazi sa musia starať o nás všetkých, o naše duše. Kňaz vo farnosti zodpovedá za každého veriaceho, ktorý je pokrstený, aby žil, ako sa na kresťana patrí.

Nášmu duchovnému otcovi sa chcem poďakovať za „detské“ sväté omše, pri ktorých deti vo farnosti vedie k poznaniu dejín našej spásy, spoznávajú životopisy svätých a tajomstvá našej viery. Je treba pripomenúť aj duchovného otca z Krížovan, ktorý sa pustil v takej malej dedinke do stavby nového kostola. V dnešnej dobe je málo ľudí i málo peňazí. Ale chvála Božskému Srdcu kostol je už dokončený a posvätený. Je to veľká radosť.

Prosme Pána Boha, aby naši duchovní boli pri dobrom zdraví a aby im pomáhal na každom kroku. Pane Ježišu, ďakujeme ti za našich kňazov, ochraňuj ich, aby nás viedli v Tvojej pravde a láske. Ježišu, daj nám pastierov podľa svojho srdca.

H. Hudáková, Ovčie

Pred mesiacom sme mali duchovnú obnovu, ktorou nás dominikán páter Tyrol povzbudil k modlitbe sv. ruženca. V prvú októbrovú nedeľu sme mohli svoj Zdravas položiť k nohám Ružencovej Panny Márie v Obišovciach.

Tejto odpustovej slávnosti sa zúčastnili aj veriaci z našej farnosti. V Obišovciach nás privítal chlad jesenného rána, ale srdce ohriala prítomnosť Božej Matky v jej milostivom obraze už vonku pri kríži pred kostolom. O chvíľu vo vnútri chrámu sa nieslo Zdravas Mária s tajomstvami slávnostného ruženca.

Sv. omšu k úcte Ružencovej Panny Márie mali koncelebrovať novokňazi košickej arcidiecézy, ale pre povinnosti kaplánov vo farnostiach bol prítomný iba jeden, ktorý nás povzbudil za všetkých. Uviedol príklad „malého dieťaťa, ktoré keď sa zraní, hľadá matku, ktorá ho upokojí. V jej náručí nájde istotu. My sme dietky Nebeskej Matky, u ktorej nájdeme upokojenie v starostiach a ťažkostiach. Ona, jednoduché a chudobné dievča z Nazaretu, stála sa veľkou. Čo, resp. kto ju urobil veľkou? Boh, Jeho Slovo, ktoré ju zarazilo. Aj my sa máme usilovať byť ako Mária. Prijímať Božie slovo tak, aby nás zarazilo, aby padlo do úrodnej pôdy. Do úrodnej pôdy padne vtedy, ak naše srdce bude biť pre Boha. K tomu nám slúži modlitba sv. ruženca. V nej je obsiahnuté Slovo, ktoré nás vedie cez Máriu k Ježišovi.“

Hlavnú sv. omšu celebroval apoštolský nuncius Mons. J. H. Novacky spolu s pomocnými košickými biskupmi. Poukázal na silu modlitby sv. ruženca, vyzval rodičov, aby boli prvými svedkami viery pre svoje deti, prvými učiteľmi a ohlasovateľmi Božieho slova. Ruženec je modlitbou aj pre mladých ľudí. Aká je mládež, taká bude budúcnosť Cirkvi. Nemajú sa hanbiť za túto modlitbu, veď je to aj modlitba pápežov.

Netreba sa obávať nástrah a prekážok v našom živote, veď aj Mária bola Matkou bolesti. Betlehem musel byť, aby mohla byť Kalvária. Cez Máriu, cez všetky tajomstvá ruženca vysielame Ježišovi svoje prosby a On nám ich cez Ňu vracia späť v premenenej podobe. V tom je naša sila aj naša nádej. Radosť a vďaka Panne Márii za účasť na tejto púti sa prejavila aj cez slzy radosti. S Matkou Božskou obišovskou sme sa lúčili s túžbou v srdci vrátiť sa znova.

účastníčka púte B. Š.,Víťaz

„Ruženec je najlepším prostriedkom na dosiahnutie dvojakého cieľa: dobre sa modliť a správne žiť.“

Myšlienkou od pápeža sv. Pia V., dominikána sme 3. septembra 2006 začali duchovnú obnovu pre členov Ružencového bratstva (ďalej RB) v kostole sv. Jozefa, robotníka vo Víťaze. Naše RB má 47 ruží, t. j. 940 členov od 6 rokov veku až po najstarších. Vznik RB vo Víťaze sa traduje od roku 1890 – 1892 až podnes vďaka našim predkom, rodičom a najmä dôvere a úcte k Ružencovej Panne Márii, ktorá nám v mnohých ťažkých životných skúškach pomáha a vypočuje naše modlitby a prosby. Duchovnú obnovu viedol promótor pre RB na Slovensku páter Šimon Tyrol. Doobeda sme mali dve sv. omše, pred slávením ktorých bol rozjímavý ruženec slávnostný a ruženec svetla. Vo sv. omši bolo čítané Božie slovo z listu sv. Jakuba: „V tichosti prijmite zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše. A slovo aj uskutočňujte, nebuďte len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba.“ (Jak 1, 17-18.21b) Veríme, že toto Božie slovo ako „dvojsečný meč“ pomohlo všetkým prítomným otvoriť svoje srdcia aj počas homílie a prednášky, ktoré boli zamerané na úvodnú myšlienku – dobre sa modliť a správne žiť. Páter Šimon vyzval všetkých prítomných, aby často mysleli na svoje krstné sľuby, ako ich plnia, na to, prečo sa modlia sv. ruženec, že „cez stretnutie v ruženci s Máriou spoznávame život Ježiša“. Povzbudivé boli pre nás slová: „… každá sv. omša je predsieňou do neba a najhoršou modlitbou je tá, keď nie je žiadna“. Poobede sme sa opäť všetci stretli v kostole na adorácii, vešperách, výmene ružencových tajomstiev a požehnaní novej ružencovej zástavy, ktorá je akoby mariánskym majákom na poslednej ceste časného života člena RB na cintorín. Nám žijúcim pripomína, že cesta k Ježišovi vedie cez Máriu. Nakoniec sme si obnovili sľub člena RB. Za tento požehnaný deň, bohatý na milosti, patrí úprimná vďaka Pánu Bohu, ružencovej Panne Márii, ako aj pátrovi Šimonovi Tyrolovi, ktorému z celého srdca v modlitbách vyprosujeme stálu ochranu Matky Božej, hojnosť darov Ducha Svätého a pevné zdravie. Touto cestou sa chcem poďakovať aj nášmu duchovnému otcovi Oliverovi Székelymu, ktorý nás neustále povzbudzuje k takýmto duchovným akciám a k modlitbe sv. ruženca. Pán Boh vás odmeň dobrým zdravím, hojným požehnaním a Matka Božia nech vás ochraňuje a sprevádza na vašej kňazskej ceste.

Emília Uličná – hlavná horliteľka, Víťaz

Hneď v úvode chcem pozdraviť všetkých čitateľov Spektra a svojich rodákov.

Tak ako na mnohých miestach nad mestami a dedinami sa vypínajú kríže, tak aj nad Kokavou sa nám podarilo postaviť kríž. Na tomto mieste už stal jeden kríž, ale ten 3. júla 2006 spadol, lebo bol prehnitý. Na druhý deň som hneď vyzval chlapov k znovupostaveniu. To sa nám podarilo 13. septembra podvečer, práve, keď sa začal sláviť sviatok Povýšenia kríža. Len pre predstavu, hranoly kríža majú rozmery 35x35cm výška je 6,5 m a vodorovne rameno ma 3 m. Dostať kríž na kopec nám dalo zabrať, ale šťastne sme ho postavili. Tento kríž mi pripomína domov – Roháčku, kam sme pravidelne putovali ku krížu. Kríž, ktorý je nástrojom spásy v tomto misijnom kraji, kde je veľa neveriacich ľudí, ľudí, ktorý nepotrebujú Boha, je ozajstným majákom viery.

Ďalej sa chcem zmieniť aj o druhej udalosti v mojej farnosti – o posviacke erbu na filiálke Utekáč. Možno niekto povie niečo zvláštne, ale … Obec má 800 obyvateľov, ktorí boli zamestnaní v sklárni. Väčšina zamestnancov bolo v komunistickej strane a okrem práce nepotrebovali nič, ani Boha. Aj dnes chodí v nedeľu do kostola iba okolo 50 veriacich.

Na posviacku erbu sa však na prekvapenie zišlo viac ľudí, možno aj 200. Na sv. omši sme boli traja kňazi, znova nechýbal môj spolurodák Miško Jenča, ktorý v homílii povzbudil ľudí k pravidelnej modlitbe, ktorá ma vychádzať zo srdca. Po sv. omši sme s obecnými insígniami išli k Obecnému úradu. Mojim snom je opraviť kaplnku v tejto dedinke. Je veľmi dobré, že v tomto misijnom kraji sme s Michalom susedia a vzájomne si pomáhame a stretáme sa pri takýchto udalostiach. Už sa teším na posviacku opravenej kaplnky v jeho farnosti, ktorá bude 15. októbra 2006. V tomto misijnom mesiaci prosím o modlitby za veriacich našich farností.

Jožko Bednárik, duchovný otec, Kokava nad Rimavicou

Postrehy z Afriky v podobe niekoľkých otázok položených pre Dr. ThLic. Gerharda Weaga, prezidenta združenia Live AID.

1. Povedzte nám o združení Live Aid a tiež o tom, ako a kedy ste sa rozhodli pomáhať Afrike.

Moja cesta k tejto misii mala viacero zastávok. Pred viac ako 15 rokmi som bol prvýkrát v Afrike. Veľa vecí, ktoré som tam vtedy videl, sa ma natoľko dotklo – že zmenili celý môj pohľad na svet a na situáciu na Slovensku i v Európe. Prvýkrát som putoval po stopách bl. Charlesa de Foucauld (zakladateľa malých bratov Ježišových) a neskôr som objavil aj komunitu Jeruzalém, ktorá sa venuje modlitbe v tichu púšte a v tichu veľkomesta. Pretože len v tichu môže človek nájsť pretrhnutý kontakt s Bohom, vidím veľkú nádej v posolstve tejto komunity. Po návrate z horúcej Afriky (vtedy 52 stupňové teplo) som bol pozvaný francúzskym priateľom Pascalom pracovať na medzinárodnom misijnom projekte Asociácie Maximiliána Kolbeho pre africké a ázijské krajiny a potom aj na projekte pre Latinskú Ameriku. Nečakala nás však prechádzka letnou záhradou, ale skôr tŕnistá cesta každodenného koordinovania projektu s bojom o každú dobrú vec. Potom sme začali organizovať aj Projekty pomoci a Ekumenické modlitby za Afriku v Čechách a na Slovensku v spolupráci s organizáciou INDE Portugalsko a Centre Lebret Paríž. Zapojili sme do tejto misie aj základné a stredné školy a tiež univerzity, na ktorých som v Trnave a Bratislave učil antropológiu a kresťanskú spiritualitu. Je však zarážajúce, že v Čechách ľudia prispeli na Afriku oveľa viac ako na Slovensku a pritom sa Slovensko považuje za celkom kresťanské oproti ateistickej Českej republike. V sociálnom cítení sa kresťanstvo na Slovensku neprejavuje dostatočne. K Asociácii Live AID môžem povedať toľko, že keď sme boli na prezentácii nášho afrického projektu pre pitnú vodu a pre školy v Bruseli, stretli sme sa s problémami zo strany Európskej komisie ohľadom typu projektov. Povedali sme si, že je potrebné hájiť nielen politické záujmy európskych štátov v Afrike, ale aj obyčajných afrických ľudí a tak sme založili Asociáciu Live AID. Nebolo a nie je to ľahké pracovať akoby z druhej strany, pretože my máme odlišnú mentalitu a kultúru tu v Európe oproti ľuďom v Afrike, ale s Božou pomocou sa dejú aj také veci, že príklad z evanjelia – hora sa presunie z miesta na nové miesto – môžeme zakúšať v našej životnej praxi. Pri tom všetkom nám pomáhajú aj antropologické základy človeka, ktoré platia na celom svete rovnako; a samozrejme aj modlitba ľudí, ktorí o nás vedia a pomáhajú nám.

2. Aká je vaša pomoc a ako ju pripravujete?

Oblasti pomoci, v ktorých uskutočňujeme naše aktivity sú tieto: – etika a ľudské práva, – pomoc pre nemocnice a stáže lekárov, – školy a vzdelávanie – projekty pre deti – adopcia na diaľku, – pitná voda – studne a potrubia, – pokoj a zmierenie pre krajiny vo vojnovom konflikte, – evanjelizácia a medzináboženský dialóg, napr. Deti Abrahámove, – dialóg kresťanov, židov a moslimov, Ekumenické projekty modlitieb za Afriku na Slovensku, projekty pre médiá a regionálne rádiá (TV dokumenty, diskusie o Afrike, stáže novinárov), – ekológia a poľnohospodárstvo. Príprava projektov prebieha vo viacerých fázach. Máme stretnutia s ľuďmi z Afriky, ktorých sa pýtame na situáciu v ich krajine a potom hľadáme spôsob, ako priamo alebo sprostredkovane môžeme pomôcť. Projekty zahŕňajú ľudské zdroje, finančné zdroje a mediálnu prezentáciu, pričom netreba zabúdať na Božiu pomoc zhora, ktorá nás často aj prekvapuje.

3. Hovorili sme o histórii vašej cesty do Afriky. Bude zaujímavé povedať, kde všade projekty združenia robíte?

Krajinami nášho pôsobenia sú Togo, Senegal, Pobrežie Slonoviny, (frankofónne krajiny), Angola, Mozambik (portugalsky hovoriace krajiny), Keňa, Malawi a Juhoafrická republika (anglofónne krajiny), Maroko, Alžírsko, Egypt (arabsky hovoriace krajiny).

4. A aké projekty robíte na Slovensku?

Na Slovensku sú to hlavne workshopy, semináre, detská súťaž Deti deťom – školy školám, modlitbové akcie, finančné a materiálne zbierky, klubové premietanie filmov o Afrike. Robíme aj rozhovory v tlači a rádiách. Prípadne na Slovensku spolu s ďalšími organizáciami koordinujeme pre Afriku európske podporné aktivity za odstránenie hladu v krajinách ako Holandsko, Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Švédsko, Česko, Poľsko, Taliansko, Rumunsko, Írsko, Anglicko, Belgicko či Fínsko, ktoré sú spoluorganizované našimi partnermi v Európe.

5. S akými problémami sa pri vašej činnosti v Afrike stretávate? A čo môžeme my Európania pre Afriku urobiť?

V krajinách Afriky je veľká chudoba. To, čo máme v Európe bežne dostupné – voda, vzdelanie alebo nemocnice – je tam skôr drahým luxusom. Život človeka je skôr každodenným bojom o prežitie, napríklad keď matka rodiny ide 20 – 30 km pešo po vodu a jej deti (8 – 9 detí) ostávajú doma samé, pretože otec je aj dva týždne v teréne, aby niečo ulovil. Takýto život je pre nás Európanov nepredstaviteľný. Nehovoriac o tom, že dnes už aj auto, mobil, práčka či počítač sa v Európe stávajú bežne dostupné, pričom v niektorých regiónoch Afriky ľudia o takýchto veciach ani nevedia, že existujú. I na nás však leží historická záťaž kolonialistov, či už v oblasti biznisu alebo politických vojen. V oblasti kresťanstva je to inkulturácia a dnes aj dialóg kresťanov a moslimov. To je dnes aj celosvetovým problémom, pričom si neuvedomujeme, ako rýchlo sa svet viery mení a my na to musíme adekvátne reagovať. Môžem povedať, že slová tolerancia a zmierenie sú stále aktuálne. Ako to medzi ľudí priniesť je našou každodennou prácou. Na tom sa môžu podieľať ľudia v Afrike i v Európe. Je dobré hovoriť o problémoch Afriky s deťmi a detí s rodičmi. Každá firma, škola, nemocnica či rodina môže pomôcť modlitbou, skúsenosťami či finančne. Pomoc sa však týka všetkých ľudí. Aj blahoslavená Matka Tereza pomáhala všetkým umierajúcim na ulici, bez rozdielu ich rasy či náboženstva. A spomeniem v tomto kontexte aj slová pápeža Benedikta, ktoré adresoval všetkým kresťanom vo svojej encyklike Boh je láska: ,,Cirkev ako Božia rodina musí byť dnes tak ako včera miestom vzájomnej pomoci a zároveň miestom ochoty slúžiť všetkým, ktorí potrebujú pomoc v núdzi, aj keď nepatria do Cirkvi.“

6. Ako možno charakterizovať Afriku?

Afrika bez chudoby pre nás znamená bezpečný svet. Keď sa dnes porovnáva Afrika včera a Afrika dnes, bola Afrika pred 20 rokmi na lepšom stupni vývoja ako dnes. Aj keď má Afrika nerastné bohatstvo a krásne pláže i prírodu, nie je dostatočne rozvinutá. Možno povedať, že jednou z príčin tejto situácie je aj korupcia v Afrike. Ak sa vláda krajiny nestará o svojich ľudí, ale len o seba a o „svojich“, obyvateľstvo krajiny bude trpieť aj v nasledujúcom období. A napr. učitelia budú aj ďalej učiť vonku pod stromom pár dní do roku a žiť len z toho, čo im dajú rodičia detí, tak ako je tomu doteraz.

7. Togo je nový projekt, ktorý prebieha práve na jeseň 2006 v školách a farnostiach na Slovensku. Povedzte nám v stručnosti príbeh tejto krajiny.

Togo je prvá nemecká kolónia v Afrike, malý štát na západe afrického pobrežia. Má 5 miliónov obyvateľov, teda podobne ako Slovensko. Krajina je široká približne 80 km a dlhá asi 800 km, nachádzajúca sa medzi Ghanou a Beninom. Na severe hraničí s Burkina Faso. Hlavným mestom je Lomé, leží pri pobreží a má približne 800 000 obyvateľov. V krajine žijú 2 etnické skupiny ľudí, na severe sú to Kwa – skupina obyvateľov a na severe Volta – skupina obyvateľov, ku ktorým patria aj obyvatelia Kabyé. Hlavným hospodárskym faktorom, ktorý prevláda v krajine, je poľnohospodárstvo a ťažba fosfátov. V roku 1884 bola uzavretá zmluva medzi africkým bádateľom Gustavom Nachtigalom a kráľom Mlapa III. Bagida, v ktorej sa dohodli, že Togo bude patriť k chránenej oblasti Nemecka. V roku 1905 sa z tejto chránenej oblasti stala nemecká kolónia. Po porážke proti Alliierten v roku 1914 sa Togo dostalo pod nadvládu Francúzov a Angličanov. Neskôr bola spravovaním tejto oblasti poverená OSN. Časť tohto územia, ktorá bola spravovaná Angličanmi, sa spojila s Ghanou a zvyšné časti krajiny vytvorili v roku 1960 samostatnú republiku Togo, ktoré bolo nezávislé od Francúzska. Roku 1892 prišli do krajiny nemeckí katolícki misionári. V Roku 1914 ju museli opustiť. Ich miesta v krajine obsadili iní misionári, ktorí prišli po nich hlavne na juhu krajiny. Približne 1,2 mil. obyvateľstva tvoria katolíci. Vzťah medzi štátnou mocou a Cirkvou bol vždy plný problémov, pretože Cirkev nechcela, aby ju niekto kontroloval. Keď v roku 1976 biskup Atakpamé verejne kritizoval režim v štáte, musel štát neskôr aj opustiť. Žiadny z jeho následníkov nemohol byť zvolený do funkcie biskupa, pretože vláda už viac o obnove Cirkvi s Cirkvou nekomunikovala. Pobúrení občania však na protest podpálili viacero kostolov a katedrál. Neskôr, v čase vysviacky nového biskupa v Lomé, vnikli ozbrojení policajti do katedrály, kde ohrozovali 400 prítomných veriacich. Hoci mala katolícka cirkev veľký vplyv na pomerne veľkú časť ľudí v Togu, predsa len polovica z nich naďalej praktizuje a vyznáva náboženstvo Voodoo. Na severe krajiny vynaložili moslimovia spolu s arabskými investormi veľké úsilie na založenie a postavenie mešít. Väčšina ľudí v dnešnom Togu nikdy nezažila iných vládcov okrem Eydama Gnassingbé, ktorý sa roku 1963 dostal k moci. V poslednom období sa v Togu udiali veľké zmeny. Z iniciatívy Cirkvi sa vláda a opozícia dohodli na rokovaniach začiatkom roka 2005 v Ríme, na novom usporiadaní moci v štáte a žiadali aj návrat utečencov späť do krajiny. Chceme týmto ľuďom pomôcť a preto sme zorganizovali zbierku pre Togo a tiež projekt Deti kreslia Afriku. Do neho sa môžu zapojiť všetci prostredníctvom svojej školy, farnosti alebo aj cez web stránku www.liveaid.cz. Dnes je potrebné hovoriť o problémoch v Afrike a riešiť ich, pretože veľa Afričanov imigruje každý rok do Európy a veľakrát sa stáva, že v člnoch na mori nájdu vlastnú smrť a nie lepší život v Európe.

8. Aké sú ďalšie možnosti ako podporiť projekty v Afrike?

Podporiť misie môžete aj objednaním a zakúpením knihy Prorok za mestom na adrese Združenie Live AID, Lazaretská 29, 811 09 Bratislava alebo priamo finančným príspevkom do združenia LIVE AID na č. účtu 0523221793/0900 SLSP.

za rozhovor ďakuje M. T.