„Nechajte deti prichádzať ku mne, lebo ich je nebeské kráľovstvo.“
Z podnetu chlapcov a dievčat z Vaniškoviec začali veriaci tejto filiálnej obce z farnosti Osikov pomýšľať na rekonštrukciu kostola sv. Imricha. Začiatky boli veľmi ťažké, pretože realizácia tohto programu nenašla u mnohých pochopenie. Na podnet režisérky M. B. začalo sa to divadelnou hrou „Keď prišiel Spasiteľ na svet“. Po vystúpení detí v Osikove v rámci popoludňajšej pobožnosti nazbierali na tento úmysel 17 000 Sk. Sám pán farár vdp. Ladislav Franc obetoval 30 000 Sk a to bol sľubný začiatok pre zbierky v iných farnostiach. Medzi prvými bola aj farnosť Víťaz s veľmi peknou sumou 26 100 Sk a filiálka v Ovčí 12 690 Sk. Všetci spomíname na pohostinnosť a štedrosť i lásku, s akou nás prijali v tejto farnosti vo svojich domovoch.
V rekordnom čase jedného roka bol kostol takmer dokončený. Veriaci z Vaniškoviec so svojím terajším duchovným otcom Jurajom Takačom pozvali svojho bývalého farára vdp. Ladislava Franca, aby slúžil prvú sv. omšu v ich obnovenom chráme na slávnosť patróna sv. Imricha. Za spevu detského zboru a všetkých veriacich duchovný otec Ladislav preniesol Eucharistiu do nového kostola. Celý rok sme totiž s povolením Arcibiskupského úradu v Košiciach slávili bohoslužby v kultúrnom dome.
Svoju homíliu začal duchovný otec textom žalmu 43: “„Súď ma, Bože a rozhodni môj spor s neverným ľudom …“. Vo svojej bohato teologicky fundovanej homílii celebrant vyzval prítomných na správnu cestu k svätosti podľa príkladu sv. Imricha, patróna tohto, teraz už prekrásneho Božieho stánku. Poukázal na svetlý vzor rodiny, i keď kráľovskej, ale svätej, v ktorej vyrastal a bol vychovaný sv. Imrich, ktorého si naši praotcovia vyvolili za svojho nebeského patróna. Po homílii nás duchovný otec Franc prekvapil, keď nám odovzdal dar od veriacich z Víťaza 11 750 Sk, ako aj svoj dar 18 750 Sk na dokončenie liturgických vybavení kostola.
Veľmi nás zahanbuje a mrzí, že duchovný otec Franc za svoju 40-ročnú prácu vo vinici Pánovej dostal ako jeho predchodca Andrej Haršághy len nevďačnosť a potupenie (podľa farskej kroniky Osikovskej). Duchovný otec povedal, že sa cíti ako vyhnanec podľa básne ruského spisovateľa Lermontova, ktorý sa túla „z milého severa v storonu južnuju“. Aj napriek všetkej nevďačnosti, ktorú má svet vo svojom arzenáli nevšímavosti, nás potešujú slová Božského Spasiteľa, ktoré povedal v reči na hore: „Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť, keď vás vylúčia spomedzi seba, potupia a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka. Radujte sa v ten deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v nebi! Veď to isté robili ich otcovia prorokom.“ (Lk 6, 22-23)
Drahý duchovný otče, my vaniškovskí veriaci sľubujeme, že chceme všetky utrpenia, ktoré ste prežili aj pre našu nevďačnosť, odovzdať v tomto chráme Najvyššiemu za vás. Za všetko vyslovujeme srdečné Pán Boh zaplať!
vďační veriaci z Vaniškoviec