Kríž a symbolika v Krížovanoch

Aj my veriaci zo Širokého sme sa na sviatok sv. Lukáša, evanjelistu, zúčastnili sv. omše v novopostavenom kostole v Krížovanoch. Kostol zasvätený úcte Božského Srdca nás očaril. Hoci je to malý kostol, veľa zo seba vypovedá a je v ňom toľko symbolík, koľko nie je ani vo väčších kostoloch.


Pravá strana kostola začína krížovou cestou, zobrazením dvanástich apoštolov, ôsmimi blahoslavenstvami, teda prostriedkami na ceste do Božieho kráľovstva. Krížová cesta, ktorá je pre nás stále živým odkazom, že len cez kríž a s krížom môže byť človek spasený. Len človek, ktorý dokáže prijať kríž, niesť ho, je hodný Kristovej lásky a je podobný Pánu Ježišovi.

Mňa osobne najviac zaujal kríž v strede, ktorý je zároveň 12. zastavením krížovej cesty a tiež bránou z pravej strany kostola do ľavej, teda zo života pozemského do života večného. Ľavá strana je akoby znázornením neba, kde na nás čaká Boh (celá tá hladká stena), Sedembolestná Panna Mária s Ježišom v náručí (13. zastavenie), jeho pochovanie (14. zastavenie) a víťazné zmŕtvychvstanie v podobe vyvrcholenia Ježišovej lásky k nám ukrytého vo Sviatosti Oltárnej. Láska ukrytá v Božskom Srdci, plného odpúšťania a Božích milostí, ale aj našej vďačnosti za to, že aj keď padneme, aj keď pochybíme, aj keď nevládzeme, je tu Božské Srdce a jeho nekonečná láska, ktorá nás dvíha a vedie ďalej. Kupolu podopierajú dva stĺpy znázorňujúce piliere cirkvi, teda sv. Petra a sv. Pavla.

Obetný stôl má tú zvláštnosť, že jeho nosná časť je z travertínu, ktorý je podobný kvapľom v jaskyniach. Novinkou sú erby namaľované pod chórom. Mnohí z nás sme isto nevedeli, že každý pápež a biskup má svoj erb. Jeden patrí zosnulému Sv. Otcovi Jánovi Pavlovi II., lebo ešte za jeho života sa kostol začal stavať. Iný erb patrí terajšiemu pápežovi Benediktovi XVI. Ešte sú tam erby nášho arcibiskupa Mons. Alojza Tkáča a jeho pomocných biskupov Mons. Bernarda Bobera a Stanislava Stolárika.
V kostole je ešte veľa symbolík, pribudnú aj nejaké sochy, ale ako duchovný otec Čorba povedal: „Nič v tomto kostole nie je dvakrát.“ Všetko má svoju pozíciu, symboliku či zvláštnosť. Pre mňa a verím, že aj pre ostatných ľudí je „zvláštnosťou“ skutočnosť, že tak málo ľudí postavilo takúto nádheru a pri vyslovení sumy nad 65 000 Sk, ktorú každá rodina na kostol obetovala, nám je všelijako.

Na naše veľké prekvapenie nám duchovný otec Kyšeľa povedal, že istotne nevieme, že aj on bol dva dni farárom v Krížovanoch. Bol preložený a na jeho miesto nastúpil terajší duchovný otec Čorba. Náš pán farár vyslovil obdiv duchovnému otcovi z Krížovan za to, že mal chuť, silu a odvahu pustiť sa do stavby kostola; on by to určite nebol zvládol, lebo bol vyčerpaný zo stavieb dvoch kostolov a jednej fary počas šiestich rokov v iných farnostiach. Ale ako obaja povedali: „Pán Boh to riadi.“ A on to aj zariadil. Jedného poslal preč a druhý to s Božou pomocou a pomocou ľudí z Krížovan zvládol. Tak ako nás milo duchovný otec Čorba privítal, tak sa s nami on aj jeho veriaci milo rozlúčili a pripravili nám malé pohostenie.

My v Širokom, ako všetci iste viete, rozširujeme, obnovujeme a teda rekonštruujeme kostol. Pomaličky finišujeme a chceme vás poprosiť, aby ste nás aj naďalej podporovali svojimi modlitbami. Zároveň Vás pozývame na slávnostné požehnanie kostola, ktoré bude 3. decembra 2006 o 9. hodine. Ďakujeme!

Slávka K., Široké

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.