„Keď hľadáš lásku, hľadaj Ježiša,
keď hľadáš pokoj, hľadaj Ježiša.“
Ježiša môžeš nájsť cez Máriu v modlitbe, zvlášť v modlitbe posvätného ruženca. A práve s Máriou sme zotrvali na modlitbe tak, ako kedysi apoštoli vo večeradle na duchovných cvičeniach, ktoré usporiadal Inštitút Nepoškvrneného Srdca Panny Márie v Košiciach pod vedením pani Marty Uchalovej a za účasti otcov redemptoristov z Gaboltova. Z našej farnosti sa duchovných cvičení zúčastnilo 12 členiek Ružencového bratstva.
Program sme začínali vo štvrtok podvečer modlitbou sv. ruženca. Po ňom bola sv. omša a adorácia pred Sviatosťou Oltárnou. V kaplnke bola ustavičná poklona počas celých štyroch dní, kde sa vystriedali všetci účastníci. Páter František v úvodnom slove aj počas homílie nás vyzval k zamysleniu, kým je pre nás Ježiš. Vo štvrtok bol deň spomienky na vysviacku baziliky sv. Petra. Pán Ježiš dal apoštolom otázku: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ Zvlášť sa obrátil na Petra: „Za koho ma pokladáš ty?“ Po Petrovom vyznaní Ježiš povedal: „Ty si skala.“ Ježiš aj dnes od nás očakáva, aby sme sa stali skalou. Nie skalou, ktorá iných zraňuje, ale skalou, na ktorej sa iní „rozbijú“, t. j. premenia, zmenia svoje zmýšľanie. Ježiš je lekár, ktorý uzdravuje nielen choré telá, ale hlavne zranené duše. Jemu sme mohli predložiť všetky svoje trápenia, bolesti, možno už aj zabudnuté udalosti od svojho počatia, narodenia cez obdobie detstva, dospelosti až po dnešné dni. On z nás snímal ťarchu, ktorú často bezradne nesieme a ktorú dedíme z generácie na generáciu, s ktorou sa trápime len preto, že nevieme povedať: „Ježišu, uzdrav ma!“, samozrejme v dôvere a v modlitbe. Piatok, deň utrpenia Pána, vyvrcholil požehnávaním sv. krížom, ktoré dostal každý osobne. Ježiš sa nás dotýkal cez svoje utrpenie, požehnával a posilňoval v našich krížoch a trápeniach. Sobota akoby patrila Panne Márii. V prednáške pani Marta hovorila o zjaveniach vo Fatime, o tom, čo Panna Mária žiadal od ľudí prostredníctvom malých fatimských detí a o posolstvách z Modrej knihy cez otca Gobiho. Matka Božia nás vo Fatime ako Kráľovná ruženca vyzvala k modlitbe za obrátenie hriešnikov, žiadala: „Veľa sa modlite“. Čo pre koho znamená veľa, to si musí každý odpovedať vo svojom srdci. Ukázala deťom aj peklo. My sa dnes správame tak, akoby ono ani nebolo, ale ono je, deti ho videli a bola to hrôza. My máme možnosť sa od neho zachrániť, len treba počúvať hlas Matky a jej výzvu veľa sa modliť, hlavne sv. ruženec, ktorý je najsilnejšou zbraňou proti peklu a jej Nepoškvrnenému Srdcu je najmilší. Panna Mária hovorí: „Adorujte pred Najsvätejšou Oltárnou sviatosťou, konajte fatimské soboty, obetujte svoje bolesti a utrpenia za obrátenie a zasväťte sa Nepoškvrnenému Srdcu. Žijeme časy, ktoré predpovedala vo Fatime. Časy, keď satan žne bohatú úrodu, zvádza duše a zdá sa, že vyhráva boj. Ale Matka Božia nám dala prísľub, že jej Nepoškvrnené Srdce nakoniec zvíťazí. Zvíťazí, ale my jej máme v tom pomáhať. Sme jej deti, sme jej malé vojsko, s ktorým ona pošliape hlavu hada. Vyzýva nás: „Neostávajte v modlitbe sami. Zakladajte rodinné večeradlá.“ A dáva prísľub, že kto sa jej zasvätí, každého ochráni v časnom živote, aj v hodine smrti. Posledný deň DC – nedeľa okrem modlitby posvätného ruženca a sv. omše bola sprevádzaná vzývaním Ducha Svätého. Za hudobného doprovodu a spevu sa páter František nad každým osobne modlil a na záver sme boli pomazaní olejom radosti.
Počas všetkých štyroch dní sme sa modlili štyri ružence doobeda, štyri ružence poobede a korunku k Božiemu milosrdenstvu. Pani Marta nás nazvala ľudia modlitby, lebo to chcelo ozaj úsilie a námahu. Odmenou za to nám bola úžasná radosť, že nám Pán dal milosť byť s ním hneď na začiatku pôstneho obdobia a že sme mali nádhernú prípravu na prežívanie celého pôstu. Prosíme ho o milosť, aby sme vytrvali v dobrom až dokonca. K tomu nech nám so svojím milým Synom žehná Panna Mária.
B. Š., účastníčka DC