Keď som počul nášho duchovného otca Olivera ako pri farských oznamoch apeloval na púť do Krakova k svätyni Božieho milosrdenstva, rozhodol som sa napísať zopár riadkov o púti mladých z UPC (Univerzitné pastoračné centrum) z Košíc práve k spomínanej akcii, ktorá sa má uskutočniť 28. apríla 2007 aj z našej farnosti.
Bola nedeľa 11. marca, keď sa skoro ráno o štvrtej mladí schádzali na parkovisku pri autobuse. Všetci by sme ešte boli spali, no túžba po poznaní niečoho nového nás držala tak silno, že sme si prípadný nedostatok spánku ani neuvedomovali. Každý z nás očakával od tohto dňa veľa zážitkov. A tak sa aj stalo. V autobuse panovala skvelá nálada. Na tvárach mladých ľudí bolo vidieť zjavné vzrušenie z dňa, ktorý nás čakal. Otec Štefan a otec Dušan boli našimi duchovnými vodcami (inak sú to kňazi, ktorí sa starajú o duchovný rast mládeže na internátoch v Košiciach spolu s ďalšími spolubratmi).
V autobuse sa spievalo, modlili sme sa ruženec a rannú liturgiu hodín. Po prechode cez hranice sme sa o chvíľu ocitli vo Vadoviciach – rodisku zosnulého pápeža Jana Pavla II. V krásnom mestečku s ešte krajšou bazilikou, v ktorej tak rád miništroval malý Karol Wojtyla, sme vnímali bežný život tunajších obyvateľov. Blízko tejto baziliky, len asi desať metrov je mestský domček malého Karola a v ňom množstvo expozícií z detských, študentských, kňazských, … čias tohto neobyčajného muža. Bolo to zaujímavé a priblížilo nám to viac život zosnulého Svätého Otca.
Krakov nás už čakal. Po príchode na miesto pôsobenia sestry Faustíny nás očarilo nielen krásne prostredie, ale hlavne samotný chrám a kaplnky určené pre cudzie krajiny, hlavne pre Taliansko, Ukrajinu, Slovensko …, pretože práve veriaci z týchto krajín toto sväté miesto najviac navštevujú. Slovenská kaplnka sa dokončuje, tak naši duchovní otcovia odslúžili svätú omšu v talianskej kaplnke. Po svätej omši mala pútavý príhovor Božou milosťou prekypujúca rehoľná sestra Benediktína, o čom inom, ak nie o Božom milosrdenstve, kedy sa mnohých z nás dotkli jej slová a určite v našich srdciach zanechali stopy. O tretej popoludní sme „absolvovali“ korunku k Božiemu milosrdenstvu s poľskými veriacimi bratmi a sestrami. Poslednými aktivitami tohto Bohom požehnaného dňa bola ešte prehliadka tohto svätého miesta a samotného mesta Krakov.
Aký krásny dar modlitby korunky k Božiemu milosrdenstvu nám náš milujúci pastier Ježiš Kristus daroval prostredníctvom pokornej sestry Faustíny. Je tak aktuálny pre dnešný uponáhľaný svet (táto modlitba trvá asi sedem minút). Touto modlitbou môžeme získať množstvo Božieho požehnania pre seba a ostatných okolo nás. Všetkých Vás, milí farníci, v rámci svojich možností aj ja povzbudzujem k tomu, aby ste toto sväté miesto navštívili. Teraz máte k tomu jedinečnú príležitosť.
študent Peter, Víťaz