Jedno žiarivé veľkonočné ráno
som prišiel k hrobu,
aby som plakal nad žiaľom Veľkého piatku.
Vzduch naplnený svetlom obklopoval hrob
a v tej žiare nemohli moje oči nájsť sĺz.
Okolo tvojho hrobu boli anjeli a deti,
ktoré trhali kvety, naháňali sa za motýľmi
a spievali z plného hrdla.
Biele deti, čierne deti,
deti všetkých farieb vchádzali a vychádzali
odtiaľ, kde bol tvoj hrob
a anjeli na nich hľadeli s radosťou.
Pridal som sa, stal sa jedným z nich
a zabudol na slzy Veľkého piatku.
Ján Pavol II. (Brazília, 1992)