Keď horí les, požiar sa často zastavuje protiohňom a práve toto prišiel urobiť Ježiš vo svete medzi ľudstvom – zastaviť zlo ohňom lásky. Ľudstvo už horí, ale aké sú to plamene? Sú to plamene náruživosti, nenávisti a násilia, plamene homosexuality, plamene nenarodených detí a eutanázie.
Ak by nebolo našich rodičov, nie sme tu dnes na tomto mieste v takom veľkom množstve“, takto sa nám prihovoril vo svojej homílii prešovský eparcha o. biskup J. Babjak na 3. ročníku slovenskej rozhlasovej púte do Sanktuária Božieho milosrdenstva v Krakove, ktorú organizovalo rádio Lumen dňa 28. apríla. Sú to slová, ktoré zasiahnu každého veriaceho človeka. Záleží len na nás, či nás zachytia živé lúče Božieho milosrdenstva, ktoré vyžarujú z Ježišovho srdca. Pán Ježiš by nás mál nájsť vnímavých ako malé deti, ktoré sa práve učia chodiť, hovoriť a sú na všetko zvedavé. Medzi pútnikmi z našej farnosti bola malá pútnička 3-ročná Monika, ktorá svojimi očkami všetko vnímala. Nebráňme sa tejto láske namiesto nenávisti, vnesme medzi seba dobrotu, milosrdenstvo a odpúšťanie. Buďme ako tie malé deti.
17 000 ľudí zhromaždených okolo svätyne Božieho milosrdenstva v Krakove je svedectvom, že Ježiš nás má veľmi rád a nenecháva nás nikdy samých. Určite každý z nás si pribalil do toho duchovného batôžka množstvo prosieb za rodiny, chorých, kolegov z práce, ale aj kopec ďakovaní, lebo je za čo ďakovať. Pekne boli vyrieknuté svedectvá rodín prednesené krátko pred modlitbou sv. ruženca k Božiemu milosrdenstvu.
Mladý otecko, ktorý má 5 detí, sa podelil s tým, že aj pri vyberaní mena môžeme zacítiť závan Božieho milosrdenstva. Pri očakávaní toho posledného dieťatka, ktoré teraz má iba 6 mesiacov, vedeli dopredu na 90 %, že to bude chlapček. Rozhodli sa pre meno Samuel. Ale ako zvykol za všetko ďakovať a prosiť, aj teraz prosil: „Pane Ježišu, rozhodli sme sa dobre? Aké meno máme dať svojmu synovi?“ A keď pri sv. omši počul čítanie o sv. Pavlovi, čosi ho oslovilo. Keď sa narodil chlapček, dali mu meno Samuel. Po príchode manželky domov z nemocnice bol akýsi nesvoj. Ráno zašiel do kostola a keď počul, že pri sv. omši spomenuli, že je dnes sviatok obrátenia sv. Pavla, zašiel do nemocnice k manželke a zmenili meno. Takže ich posledné dieťa sa volá Pavol. Aj takýto môže byť prejav nekonečnej dobroty Božieho milosrdenstva.
A čo sme si odniesli z tejto púte? Od nás sa vyžaduje, aby sme lúče Božieho milosrdenstva šírili ďalej, aby zažiarili všade okolo nás. Potom ľudstvo začne svietiť novým svetlom, ktoré bude opravdivo svietiť a hriať a nie ničiť.
Vďaka Ti, Pane, za všetky dobrodenia, ktorými si nás sprevádzal počas celej púte.
E. Jenčová, Víťaz