Homília kardinála Jozefa Tomka na púti v Levoči II.

Vybrali sme druhú časť nadčasovej homílie otca kardinála, ktorá vyvolala v nás veriacich veľké povzbudenie a nádej.
Ako to však dokážeme preniesť do nášho každodenného života, záleží iba na každom z nás.


„Blahoslavená je tá, ktorá uverila.“(Lk 1, 45)

Keď sa mladučká deva z Nazareta objavila na prahu domu svojej príbuznej, ktorá napodiv sveta počala túžené dieťa v pokročilom veku, medzi dvoma ženami nastal akoby mocný prúd Ducha. V oboch vyvolených dušiach vzniká akési sväté vzrušenie a inšpiruje od prvej chvíle ich slová. Z ich úst len tak vytryskujú ako krištáľový prameň hlboké myšlienky, cez ich slová preskakujú neviditeľné iskry. Alžbetu naplní Duch svätý a zvolá veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? … a blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“ Alžbeta poznáva a vyznáva, že má pred sebou „Matku svojho Pána“, preto vyriekne po prvý raz medzi vŕškami Ain Karimu pozdrav, ktorý sa bude opakovať do konca sveta: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života“. K tomu Alžbeta pridá blahorečenie a chválu na vieru Márie, pretože uverila anjelovi a privolila stať sa Matkou Ježiša, Božieho Syna. Viera spravila šťastnou Máriu aj všetkých, čo uveria jej Synovi. Ako to on sám povedal neveriacemu Tomášovi: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli a uverili“ (Jn 20,29). Veru, šťastní sú tí, čo majú živú vieru v Ježiša Krista. Mária priniesla Božieho Syna na svet, priniesla ho Alžbete a prináša ho stále aj nám ako pravú cestu k spokojnosti a ku spáse. My sme tú vieru dostávali v našich rodinách s materinským mliekom, celkom zadarmo. Tá viera udržiavala pri nádeji našich otcov v ďalekej i blízkej minulosti; viera, ktorú našim predkom priniesli sv. Cyril a Metod, pomohla nášmu národu zachovať sa pred vyhubením počas tatarských a iných plenov. Z tej viery vznikla už pre rokom 1245 aj táto svätyňa, dnes bazilika; už vtedy sem chodili naši predkovia vyprosovať si vieru a ochranu Božej Matky. A v našej nedávnej dobe mládež, ale aj starší boli ochotní znášať ťažkosti a príkoria, keď prichádzali do Levoče hľadať Krista u jeho Matky. Odtiaľ odchádzali posilnení vo viere a odhodlaní za vieru aj trpieť. A veru mnohí aj trpeli. Ale tí sa nedostali do zápisov „pamäti národa“ a do dnešných masmédií. Tam nenájdete ani biskupov Gojdiča, Hopku, Vojtaššáka, Buzalku, Hlaváča, ani blahoslavenú sestričku Zdenku, ani tisícky iných. Pýtam sa vás: Vypadli azda títo z pamäti národa?! Akú „pamäť národa“ vám tu ktosi chce predstaviť?!

Dnes už nie je tak ľahko veriť v Ježiša Krista. Včera bolo jasné, kde je nepriateľ viery, dnes sa situácia na Slovensku mení. Zdá sa tu akési protirečenie, paradox: sedemnásť rokov máme slobodu, ale dnes je naša viera viac ohrozená ako predtým. Zdá sa, že nevieme dobre používať slobodu veriť a že nevidíme hadov v tráve okolo nás. A tí k nám hovoria nie zo stromu ako pokušiteľ v raji, ale cez moderné prostriedky; ukazujú nám vábivé jablko v lákavých farbách a rôznych formách a sľubujú raj na zemi. Dnes si vieru treba vydobyť a pestovať. Vďaka Bohu, možnosti k tomu už máte, aj keď vám na ne stále úlisnejšie siahajú. Vďaka tým, čo v minulosti trpeli za vieru, máte dnes pekný počet biskupov: bolo to radostné, keď sa mohli nedávno predstaviť Svätému Otcovi Benediktovi XVI. Máte omladené kňazstvo s priemerným vekom štyridsiatich rokov, ožil rehoľný život. Máte krásne skupiny mládeže, jestvujú aj zdravé rodiny, viacerí laici statočne si plnia svoje povinnosti v usporiadaných rodinách aj v rôznych povolaniach, málo však sa ich ešte odváži prejaviť a obhájiť svoju vieru na politickom alebo verejnom poli. Máte aj cirkevné školy, kde sa má vašim deťom zaručiť nielen zdravá strava pre rozum, ale aj dobrá výchova pre statočný život; ale aj tu sa už konajú podozrivé kroky. Máte charitu na podporu vašich biednych a trpiacich spoluobčanov; treba sa však pýtať, čo sa plánuje proti charitným zriadeniam, ktoré sú súčasťou kresťanského života.

Keď sa však pozrieme na dnešný stav viery na Slovensku, tak si musíme uvedomiť, že dostávame čiernobiely obraz. Nestranný a dobroprajný pozorovateľ, akým je pápež Benedikt XVI. nás upozornil, že naše „vzácne cyrilometodské dedičstvo, ktoré komunistický režim nedokázal zničiť,..“ je “vážne nahlodávané kvasom charakteristickým pre západné spoločnosti: konzumizmom, hedonizmom (čiže pôžitkárstvom), laicizmom, relativizmom“. Dnes namiesto kultúry ducha nastupuje pseudokultúra takzvaného „nového“ chápania človeka a spoločnosti a usporiadanie verejného a politického života „ako keby Boha nebolo“, ako keby človek žil iba z chleba a z bohatstva, ako keby len kapitál a peniaze mali právo rozhodovať o tom, čo je dobré a čo zlé; ako keby najvyšším zákonom bolo nahrabať si čím viac a čím skôr, aj korupciou, aj klamstvom, aj poškodením iných. Zo Západu si beriete len to zlé, čo privádza práve západnú civilizáciu do úpadku. Niekto už pripravuje zákony, ktoré sú priamym útokom na rodinu, na manželstvo, na ľudský život od počatia až po prirodzenú smrť. Aj Benedikt XVI. poukázal ako na destabilizujúci faktor, ktorým je „systematický útok na manželstvo a rodinu, vedený v prostredí určitej kultúry a masmédií“. Čo sa servíruje dnes v určitých bulvároch a programoch, čo hltajú vaše deti a čo hľadajú v televízii, na internete? Nemravnosť je lákavá, je ako sladký jed, je ako droga, je však klamné pozlátko.

Treba nám teda prosiť o obnovu viery, o smelosť ju aj verejne vyznávať a brániť, o odvahu čeliť novému návalu, o chuť hľadať Ježiša Krista, lepšie ho poznať, upevniť si svoju vieru, odolávať zvodom. „Blahoslavená je tá, ktorá uverila“ a „blahoslavení sú tí, čo nevideli a uverili“. Príklad Panny Márie a Alžbety nám dáva podnet aj na iné vážne zamyslenie.

Jozef kardinál Tomko spracoval M. Magda

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.