Kto si, Panna Mária z Fatimy?

4. augusta 2007 sa pod hlavičkou veriacich z dekanátu Sabinov konala v Obišovciach fatimská sobota formou večeradla.Aby sme sa na toto večeradlo duchovne lepšie pripravili, putovala socha Panny Márie Fatimskej po jednotlivých farnostiach.Do našej farnosti socha doputovala 16. júla z blízkej farnosti Lipovce. Odovzdaniu a prijatiu sochy vysluhovali horliteľky Ružencových bratstiev p. Kundriková z Lipoviec a p. Uličná z Víťaza. Poďakovanie patrí aj našim duchovným otcom – Oliverovi Székelymu, ktorý bol za prijatie tejto požehnanej sochy v našej farnosti a Ladislavovi Francovi, ktorý sochu sprevádzal po celý čas jej prítomnosti.


Tento rok uplynulo 90 rokov od zjavení v portugalskej dedinke Fatima. Panna Mária sa zjavila 13. mája 1917 trom deťom, aby zvestovala posolstvo pokánia a návratu k Bohu. Fatima vyvolala istý údiv, pretože prostredníctvom jednoduchých detí – Hyacinty, Františka a Lucie – hovorí Mária o budúcnosti sveta. Povedala im, aby na to isté miesto prišli vždy trinásteho dňa v mesiaci – od mája do októbra. Predpovedala veľkú skúšku viery, utrpenie a prenasledovanie Cirkvi, no dala prísľub: „Nakoniec moje Nepoškvrnené Srdce zvíťazí.“ Pri poslednom zjavení avízovala prisľúbené znamenie: veľký slnečný zázrak, ktorý videlo 70 tisíc prítomných. V ten deň bolo pochmúrne počasie, veľmi pršalo. Odrazu sa roztrhli mračná a uvoľnil sa veľký kus modrej oblohy, slnko žiarilo, začalo sa chvieť a kolísať, trhavo sa pohybovalo na ľavú aj pravú stranu a napokon sa veľkou rýchlosťou otáčalo okolo svojej osi ako ohnivé koleso, vystreľujúc zo seba farebné lúče. Na okamih sa zastavilo, potom sa jeho tanec začal znovu. Zrazu mali všetci pocit, že slnko padá z oblohy a rúti sa k zemi. Ľudia sa vrhali do blata a modlili sa na kolenách. Tento úkaz trval približne dvanásť minút a bol pozorovaný v okruhu 40 kilometrov. Biskup z Leire o tom píše: „Slnečný úkaz z 13. októbra 1917 … bol pre všetkých najúžasnejším zážitkom. Desaťtisíce ľudí sa stalo očitými svedkami tohto posledného zjavenia … Tento úkaz nebol prirodzený.“ V októbri 1930 boli zjavenia vo Fatime uznané ako neprotirečiace sa viere a bol potvrdený ich verejný kult. Mariánski ctitelia zhotovili verný duplikát originálu sošky, ktorá sa nachádza v kaplnke zjavenia v blízkosti baziliky vo Fatime. V roku 1947 bola vysvätená a svoje posolstvo šíri po celom svete od roku 1960.

Ako je známe, aj Sv. Otec Ján Pavol II. bol mariánskym pápežom a veril, že práve ona mu zachránila život, keď Ali Agča 13. mája 1981 (deň zjavenia – dátum, ktorý pápež nepokladal za náhodný) na Námestí sv. Petra v Ríme vystrelil. Aj toto bolo obsahom tzv. troch fatimských proroctiev. V tejto časti zverejnenej iba pred siedmimi rokmi bola vízia „biskupa oblečeného v bielom“, ktorý padá „ako mŕtvy“ pod výstrelom zbraní. Presne rok po atentáte sa prichádza osobne poďakovať do Fatimy a symbolicky vkladá guľku, ktorou bol zasiahnutý, do korunky fatimskej sochy. Doslova povedal: „Jej materinská ruka riadila dráhu guľky“. V roku Veľkého jubilea odovzdal svoj pápežský prsteň Fatimskej Panne Márii a týmto gestom jej vlastne odovzdal celý svoj požehnaný pontifikát. Je to vážna vec, keď takto koná hlava Cirkvi, čím uznáva Fatimu ako veľké znamenie pre dnešné časy.

V našej farnosti sme Fatimskú sochu Panny Márie privítali 16. júla o 18:00 pred svätou omšou, ktorú celebroval duchovný otec Ladislav Franc. V homílii pripomenul a zdôraznil, akú máme milosť privítať sochu práve na sviatok Škapuliarskej Panny Márie. Nasledujúci milostiplný deň sme prežívali v duchu, ktorého mottom bolo heslo Sv. Otca Jána Pavla II. „TOTUS TUUS! – Celý Tvoj, Mária!“ Hlavná horliteľka Ružencového bratstva p. Emília Uličná pripravila celodenný program, ktorý sa začínal už o 8:00 h modlitbou radostného ruženca. Horlitelia jednotlivých ruží sa postarali o to, aby socha Panny Márie nebola ani na chvíľu sama. Každý ruženec, ktorý sa modlili členovia Ružencového bratstva, mal iný úmysel. O 12:00 h to bol ruženec svetla pri vyloženej Sviatosti Oltárnej. Aj túto dobu, ktorú práve žijeme, predpovedala Mária už vo Fatime, keď povedala, že „Ježiš bude vo svätostánku obklopený prázdnotou, opustenosťou a nevďakom“. Predpovedala to pomocou anjela, ktorý sa zjavil deťom a naučil ich túto modlitbu, určenú aj nám: „Najsvätejšia Trojica, Otec, Syn a Duch Svätý, s hlbokou úctou sa ti klaniam a obetujem ti najsvätejšie telo, krv, dušu a božstvo nášho Pána Ježiša Krista, prítomného vo všetkých svätostánkoch sveta, na odprosenie všetkých urážok, ktoré sa ti dostávajú.“ My veríme, že Pán Ježiš počas celého dňa v našom chráme nebol obklopený ani prázdnotou ani opustenosťou a práve kvôli tým našim nevďakom sme prichádzali pred Neho a jeho Matku so svojimi individuálnymi modlitbami. Milostiplný deň sme zakončili slávnostným ružencom formou večeradla a sv. omšou. Po sv. omši duchovný otec veľmi úprimne vyjadril spokojnosť a nadšenie z prežitého dňa. S týmto hrejivým pocitom a so sochou Panny Márie, ktorú niesli krojované dievčatá, sa putovalo do filiálnej obce. Veriaci z Ovčia nás už čakali na polceste, kde sme sa spevom a úprimnými slovami p. Uličnej so sochou Panny Márie rozlúčili.

Zavŕšením celého putovania bola už spomínaná fatimská sobota formou večeradla 4. augusta 2007 v Obišovciach, na ktorej sme mali účasť spolu s našim duchovným otcom Oliverom a veriacimi z Ovčia. Program začal o 9:00 h, ktorý kontemplatívnymi textami a spevom spestrili veriaci zo Širokého. Slávnostná sv. omša sa konala o 10:00 h, ktorú celebroval košický arcibiskup metropolita Mons. Alojz Tkáč. Aj keď počasie nebolo práve najteplejšie, väčšiu pozornosť si vyžadovali arcibiskupove slová (ktoré čerpal z návštevy biskupov v Ríme Ad limina apostolorum, čiže z návštevy pri hroboch apoštolov) o konzumizme, hedonizme (vyhýbanie sa utrpeniu), laicizme a relativizme ako nebezpečných faktoroch dnešnej spoločnosti. V tejto súvislosti apeloval na hodnoty manželstva a rodiny, upozornil na vážnosť duchovných povolaní a ich neľahkú cestu. Cez život a vieru Panny Márie poukázal na to, ako žijeme my a aká je naša viera dnes. Vyzdvihol úctu k Márii, ktorou sme my Slováci známi a ktorú jej prejavujeme aj v chrámových mariánskych piesňach.

Mária pozýva každého z nás, či už viac alebo menej veriaceho, k zamysleniu. Vzdať sa jej alebo poprieť jej prítomnosť by znamenalo zriecť sa časti, ktorá reprodukuje celok dejín spásy. Svojím príkladom viery sa nás stále snaží viesť ku živému kontaktu s Ježišom, ktorý skrze ňu zostúpil k nám. Koniec-koncov, nikto priamo ani nepriamo nemôže zabrániť tomu, aby ju vo svojom živote stretol.

spracovala Lenka Stašíková, Víťaz

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.