Výchova sebavýchovou

V minulej časti sme sa dozvedeli, aké dôležité je pozorovať výraz svojho dieťaťa.


Hlavná myšlienka: Sú dve situácie, v ktorých by sme plačúce a nešťastné dieťa nemali utešovať: keď to samé nechce (ale môžeme to skúsiť zas po určitom čase) a keď
je rodič taký zúrivý, že dieťaťu nemôže v tomto stave poskytnúť útechu.

Vziať dieťa na ruky alebo do lona, dať mu božtek, pohladkať ho, to je tak isto dôležité ako piť a jesť.

Poznáte to? Začína to plačom. Na rozdiel od sveta nás dospelých platí pre deti každého veku: kto reve, má pravdu. A čím hlasnejšie, tým lepšie. Nie preto, že by to bolo zdravé, ale preto, lebo to rodičov prinúti niečo podniknúť. Dieťa nikdy neplače bez dôvodu. V každom veku to znamená: „Mami, tati, spravte niečo, hýbte sa, potrebujem vás.“ Často nevieme hneď prísť na to, prečo dieťa plače, je však potrebné ho utešiť.

Bábätká: Nechať dieťa dlhšie plakať je barbarské (je jedno, koľko má dní, týždňov či mesiacov) a obzvlášť to platí pre bábätká. Deväť mesiacov bolo v spojení s matkou a tak to má byť aj po pôrode. Je správne, ak sa deti nosia, vezmú sa do postele, reaguje sa na ich plač.

Deti do troch rokov: Môže plakať, lebo sa nudí. Malé dieťa a domácnosť? Tu platí: stratiť čas znamená získať ho. Keď je dieťa zapojené do každodenného chodu domácnosti, vráti sa nám to naspäť. Treba na to trochu trpezlivosti. Je dôležité, aby deti necítili, že sú svojim rodičom na obtiaž.

V maminej posteli: Tam je jednoducho tak dobre ako nikde inde. A netreba mať strach, že ak sa dieťa vezme do postele, bude rozmaznané a už nikdy ho odtiaľ nik nedostane.

Odmietnutie utešovania zväčšuje bolesť: „Také veľké dieťa neplače“, „Chlapci neplačú …“. Tieto a podobné „múdrosti“ nie sú zriedkavé. Keď je dieťa naozaj veľké, aby neplakalo, tak už neplače. Plačúce dieťa by malo byť vzaté do náručia. Vetám typu „Nie je to vôbec také zlé“ by sme sa mali vyhýbať. „To bude zase dobré“ je oveľa lepšie.

Neľutovať: Keď rodičia pri každom malom pošmyknutí sa dieťa ľutujú a robia si starosti, len to zhorší situáciu. Najlepšie je zostať pokojný, utíšiť dieťa, niečím ho zaujať. Ak si dieťa ublíži a nevie, či má plakať, je dobré usmiať sa naň. To ho uistí, že všetko je v poriadku. Dieťa netreba neustále upozorňovať, že spadne, lebo by naozaj spadlo.

Dieťa je bez príčiny uplakané alebo plače veľmi nahlas: Príčinou sú často utešovanie ľutovaním, odmietnutie utešovania – „nemám čas“ alebo časté upozorňovanie. Keď nevieme, prečo dieťa často plače, skúsme ho pomaznať, ak aj dieťa chce. Nie v prítomnosti iného dieťaťa, iba ak obe naraz. Tiež nie je správne maznať sa s cudzím dieťaťom v prítomnosti vlastného.

Ak je dieťa veľmi uplakané, príčinou môže byť bolesť alebo choroba. Treba navštíviť lekára.

Neutešovať, keď dieťa nechce. Ale môžeme to skúsiť neskôr. Nechať ho samé s jeho starosťami nie je priateľské.

Utešovanie malého dieťaťa by sa malo stať našou vnútornou potrebou. Avšak utešovanie v stave zúrivosti deti zneisťuje, ak sa to opakuje.

Skôr ako sa nahneváme na svoje plačúce, nervózne dieťa, presvedčme sa, či jeho nepokoj nepramení z únavy, hladu, ospalosti. Lebo ak áno a my odstránime tieto príčiny, dieťa sa ukľudní. Ak nechceme alebo nemôžeme, tak dieťa netíšme. Pretvarovanie sa nie je dobré, dieťa to cíti.

Ak má dieťa spokojný výraz tváre a málo plače, s veľkou pravdepodobnosťou s ním zaobchádzame správne. Ale aj keď dieťa veľa plače, nemalo by nás to znepokojovať. S veľkou dávkou pozornosti sa dá všetko zase do poriadku.

Na záver postreh jednej mamičky:
„Takto to u nás funguje od narodenia. Malá nikdy neplakala bez povšimnutia. Keď bola hladná, jedla, keď som nevedela dôvod, tak som ju varovala ako dlho chcela. Bola na mne veľmi naviazaná a tak prvé tri mesiace vyzerali tak, že sme boli stále spolu. Spávala na rukách. A teraz si myslím, že to bola tá najlepšia investícia do dcérky. Samozrejme, veľa záleží aj na povahových vlastnostiach, ale myslím si, že aj vďaka tomuto blízkemu kontaktu, ktorý sme spolu mali a doteraz máme, vďaka tomu, že nikdy nemala pocit, že je opustená, že si ju nikto nevšíma, je teraz taká veselá, spokojná, zvedavá a všetečná.“

Chrumka

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.