Žijú medzi nami


OCKOVI
A bol si ešte chlapec malý,
keď teta s ujom si Ťa vzali.
Za syna svojho, za dieťa svoje,
keď Pán Boh
nedoprial im vlastné.

A mal si zrazu až dve mamy
a aj dvoch otcov istý čas.
Potom však prišli z neba rany
a z Teba razom stal sa chlap.

V kostole pred Bohom
lásku si sľuboval,
že v dobrom aj v zlom,
verne sa zachováš.

Dve dcéry si už mal,
aj syna na ceste,
keď si sa rozhodol
postaviť si domček.

Spolu s mamkou vždycky
všetko ste robili,
keď prišli problémy,
zaraz sa riešili.

Tvoj vzácny dar
ustúpiť zavčasu,
už či si mal,
lebo nemal pravdu.
Ešte jednu vzácnosť
ako dcéra vnímam,
že Ťa, ocko, dodnes
na kolenách vídam.

Pri modlitbe kľačať,
za život ďakovať,
večerom zas Bohu
všetko obetovať.
Ani Ty však nie si
úplne bez chyby,
vernosť mamke,
deťom zdoláva neduhy.

Čo na Tebe obdivujem,
to je láska k manželke.
Napíšeš len lístok malý,
že si trebárs v Prešove.

A už zháňaš darček mamke
malý, veľký, praktický,
nikdy si však nezabudol
doniesť k sviatku kvetiny.

Nebolo to iba k sviatku,
je to stále každý deň,
čokoládkou, dobrým slovom,
za to Ťa ja milujem.

Ďakujem Ti, ocko zlatý,
Tebe a tiež mamičke,
že ste stáli vždycky pri mne,
keď mi bolo najhoršie.

Snažím sa byť dobrou mamou,
vďaka Vašej výchove,
lebo čaro veľkej lásky,
je v kresťanskej rodine.

Slávka K., Široké

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.