1. Pozoruj výraz svojho dieťaťa.
2. Utešuj svoje dieťa, keď pla-
če.
3. Hovor potichu a priateľsky.
4. Presadzuj správne svoje zákazy.
Hlavná myšlienka: Byť príkladom – predpovedať a/alebo oznámiť – vyčkať – cvičiť. V núdzových situáciách zasiahnuť. Základné pravidlo pri príkazoch je ochotná spolupráca.
Keď deti „neposlúchnu“ nevyhnutné príkazy, musíme naše pravidlá pozmeniť alebo deti ešte nie sú dosť staré alebo máme príliš veľa príkazov a zákazov.
Prísť k stolu
Neskorý príchod k stolu je v mnohých rodinách častou príčinou konfliktov. Ak matka na deti kričí, lebo deti po výzve neprichádzajú, znervóznie a konflikt sa zhoršuje. Deti nakoniec prídu, keď „padajú hromy a blesky“. To sa môže stať pravidlom. Ako sa tomu vyhnúť? Ak deti neprídu, ani keď ich 2 alebo 3 krát vyzveme, prídeme k nim, vezmeme ich pokojne za ruku alebo ich zdvihneme a ideme spolu do kuchyne. Prípadne ešte vyčkáme. Po nejakom čase začnú deti chodiť k stolu samé, vtedy, keď budú na to dosť staré.
Problém: dieťa nechce jesť
Tento problém väčšinou vzniká kvôli výchovným chybám. Tu platia dve pravidlá:
1. nenabádať deti k jedlu
2. nenapomínať pri jedle
Keď dieťa nechce jesť, môže to mať dve príčiny. Buď dostáva nevhodné potraviny v nevhodný čas (napr. tuky, mlieko, sladkosti) alebo je príliš často napomínané. Jedlo sa má jesť s radosťou.
Vo veku 1,5 – 2 roky by mali deti jesť viac alebo menej samostatne. Pri prvých pokusoch má rodič aj dieťa lyžičku a pracujú s ňou striedavo, pričom dieťa má prednosť. Rodič by sa mal s zmieriť s tým, že jedlo bude zo začiatku všade. Takisto vstávanie od stola je u 2 – 3 ročných normálne, ak sme im dobrým príkladom, časom to prejde.
Ak je to už také zlé, že dieťa nechce jesť vôbec nič, mali by sme s ním ísť k lekárovi. Ten povie, že je všetko OK (väčšinou). Potom povieme dieťaťu, že nemusí jesť, keď nechce. Uvaríme mu obľúbené jedlo. Nechce ho? V poriadku! Chce jesť najprv dezert? V poriadku! O druhej poobede chlieb s maslom? Samozrejme! Najprv musíme dieťa naučiť, že z jedla môže mať aj radosť. Až keď sa to podarí, môže sa matka vrátiť k svojim predstavám a začať ich pomaly uskutočňovať.
Často pomôže pekne naaranžované jedlo. Využime svoju fantáziu a farebnosť potravín na vytvorenie zaujímavého obrázku na tanieri.
Stolovanie
Tu platí: rodičia sú príkladom. Časom si deti privlastnia všetky pravidlá správania sa pri stole, ak to každý deň vidia u svojich rodičov.
Pozdravy
Príliš veľa detí musí priskoro vedieť povedať „dobrý deň“. Práve 1 – 3 ročné deti sa tomuto nevyhnú a často sú za to aj kritizované. Predstavte si, akí obrovskí musíme my dospelí pripadať týmto deťom. Najlepšie je, ak si takéto malé deti najprv nevšimneme, aby dieťa malo čas si nás prezrieť. Ak bude chcieť, príde k nám. Ak to iní dospelí od nášho dieťaťa vyžadujú, bránime ho a povieme, že to má čas. Dieťa musí vedieť, že nikomu nemusí podávať ruku, ak nechce. A keď dostane nejaký darček, nenútime ho poďakovať sa, ale povieme to my. Pri starších deťoch je to naopak.
Cestná premávka
Aj tu platí: ostať pokojný a vážny, byť príkladom. Keď sa ideme prejsť, môže nás dieťa držať za ruku, ale nemusí. Ak ideme cez cestu, chytíme ho za ruku, postavíme sa na kraj chodníka a zastaneme.
Od 4 rokov sa rozhodnutie, či prejsť cez cestu alebo nie, dá cvičiť: pozerať doľava, doprava, doľava, atď., dieťa necháme prejsť cez cestu samé.
Presadzuj správne svoje príkazy
Ak deti neposlúchajú ani zmysluplné a nevyhnutné príkazy, je to preto, lebo sa nevhodnými opatreniami a reakciami „otrávilo ovzdušie“. Najprv platí: veľkoryso ustupovať a povoľovať, kým sa vzduch nevyčistí. Ak dieťa neznáša umývanie vlasov, musíme mu dať možnosť, aby to po nejakú dobu nemuselo zažívať a pomôžeme si napr. suchým šampónom. Po nejakom čase dieťa zabudne, aké to bolo hrozné. Potom môžeme zase pomaly začať a povieme dieťaťu, že ak bude chcieť, prestaneme.
Zvyky, ktoré sa presadia za protestu dieťaťa, sa ľahko stanú celoživotnou tiažou.
Mgr. Stanka Kolářová, Víťaz