S našou patrónkou pri prameni

Požehnanie Slovenskej kaplnky Sedembolestnej Panny Márie v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva v Krakove – Lagiewnikach 19. apríla 2008


Po zmene spoločenských pomerov v našej krajine sme dostali možnosť navštevovať pútnické miesta na celom svete. Verím, že všetci sa tešíme, keď na viacerých miestach, napr. vo Svätej zemi, sa stretávame s modlitbami v rodnej reči. Darmo, mať vedomie o «troche» domova aj ďaleko za hranicami, je hrejivý pocit. Ešte viac sa tešíme, ak naši krajania, odchádzajúci do celého sveta za pracou, štúdiom či inými povinnosťami, hľadajú vzájomnosť a možnosť stretávania sa, čo je motivované spoločným vyznávaním viery.

Určitý rozdiel medzi existujúcimi pamätnými miestami Slovákov vo svete a novopožehnanou kaplnkou Sedem- bolestnej Panny Márie v Lagiewnikach je ten, že táto kaplnka bola zrealizovaná výhradne z prostriedkov, ktoré prišli ako milodary zo Slovenska. Táto kaplnka nevznikla preto, lebo v Lagiewnikach žijú Slováci, ale preto, lebo sem prichádzajú veriaci zo Slovenska ako pútnici. Jedinečnosť celého projektu je práve v tomto – tí, ktorí duchovne i materiálne podporili realizáciu slovenskej kaplnky v Lagiewnikach, sa takto postarali o všetkých pútnikov, ktorí budú odteraz prichádzať do Sanktuária Božieho milosrdenstva. Aby všetci, ktorí sem prídu, našli priamo pri (v) prameni Božieho milosrdenstva slovenský prúd a občerstvili sa. Ba aj tí, ktorí by v srdci prežívali ešte určitý strach a neistotu, nech poteší prítomnosť našej Matky, Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska, ktorá nás tak starostlivo materinsky sprevádza celými dejinami a chce i naďalej držať svoju ochranu ruku nad nami. Preto nás v tomto čase, v prvom desaťročí 21. storočia, priviedla k prameňu Božieho milosrdenstva. S mamou sa kráča istejšie ku prameňu…

Avšak stretávame tu ešte jednu milovanú osobu – Božieho služobníka Jána Pavla II., ktorý najskôr neďaleko tohto miesta manuálne pracoval, aby neskôr v čase, ktorý Pán uznal za vhodný, nám odhalil tento prameň milosrdenstva a postupne nás privádzal k nemu. Celé ľudstvo je vďačné Jánovi Pavlovi II. za «rozhlásenie» Posolstva o Božom milosrdenstve, ktoré Ježiš zveril sv. Faustíne. Tento pápež, ktorý si získal srdcia ľudí na celom svete, sa svojou láskou ku všetkým ľuďom stal akoby symbolom sprítomnenia Božieho milosrdenstva v ľudskom spoločenstve. A keďže ho naďalej nosíme vo svojom srdci, znova sa nám ľahšie čerpá z prameňa Božieho milosrdenstva. Ešte stále sa neponáhľajme s odchodom, aby sme azda neprehliadli zdravotne slabú a útlu «osôbku», ktorá je tak veľmi otvorená, úprimná, odovzdaná a pripravená plniť Pánovu vôľu. Je to sv. Faustína, tá, ktorú si Pán vyvolili, aby sa znova skrze ľudskú slabosť konali veľké Božie divy a skutky, ohromné Božie dielo.

Keďže podpora na realizáciu kaplnky prichádzala z celého Slovenska, nech sa tu dobre cíti každý krajan. Nech toto miesto nie je len časťou Slovenska za hranicami, ale ešte viac miestom, kde je Slovensko ponorené do prameňa Božieho milosrdenstva, nech každý pútnik tu prežije predovšetkým osobné stretnutie sa s milosrdným Kristom. Nič nemôže byť viac na tejto zemi! Nech teda každý pútnik odtiaľ odchádza ako z miesta, kde je zvlášť živá možnosť osobne precítiť, aké veľké je Božie milosrdenstvo voči každému človekovi bez rozdielu rasy, náboženstva, národnosti, vzdelania, bohatstva… V prameni Božieho milosrdenstva sa môže obmyť každý pútnik.

Ďakujeme Pánovi za dar – mať svoj stánok v celosvetovom centre Posolstva o Božom milosrdenstve, kde je vyvierajúci prameň v plnej sile, aby uzdravil a upokojil ľudské srdce. Ďakujeme všetkým obetavým a štedrým dobrodincom, ktorí aktívne podporili realizáciu kaplnky. To rozhodne nie je málo a súčasnej generácii, ktorá sa postarala o naše miesto pri (v) prameni Posolstva o Božom milosrdenstve, nech Pán mnohonásobne vynahradí ich obetu, a nasledujúce pokolenia, ktoré sem budú prichádzať, nech na ľudí tejto éry pamätajú vo svojich modlitbách.

Ďakujeme kardinálom F. Macharskému a S. Dziwiszowi, pomocnému biskupovi J. Zajacovi, architektovi sankutária prof. Cêckiewiczowi, a ich spolupracovníkom, sestričkám z Kongregácie sestier Matky Božieho milosrdenstva (najmä Slovenkám: Clarete, Benediktíne, Márii Terézii). Zvlášť vyslovujem poďakovanie celému tímu spolupracovníkov, majstrov a umelcov zo Slovenska (Mons. F. Šándor; J. Šechný, kanonik; Ing.arch. M. Sitarčík; M. Hozza [konateľ Stavmarket Slovstein, Sp. Podhradie: oltár, ambóna, kamenné doplnky]; majstri: P. Čambal [riverstone, Zavar pri Trnave: ikonografický program na stenách]; tragicky zomrelý O. Košecký [Vieska, okr. Dunajská Streda: návrh piety]; J. Lesňák [Levoča: realizátor piety]; J. Varga [Červenica pri Sabinove: lavice, madlá, drevené doplnky]; M. Magda [Víťaz: osvetlenie a doplnkové práce stropu]; M. Pastorák [Prešov: doplnky z mosadze – oltárny kríž, sedile, relikviár]).

Úprimné poďakovanie za propagáciu realizácie kaplnky vyslovujem Katolíckym novinám a samozrejme rádiu Lumen. Tešíme sa, že rádio Lumen, ktoré oslavuje 15. výročie svojho založenia a požehnaného účinkovania, už po štvrtýkrát organizuje púť do Sanktuária v Lagiewnikach a stalo sa silným ohlasovateľom Posolstva o Božom milosrdenstve. Heslo tohoročnej púte: rodičia – deti – vlasť je mottom, ktorým sa môžeme riadiť po odchode z tohto miesta, ale zároveň heslom, ktoré nás znova bude priťahovať k prameňu Božieho milosrdenstva s otázkami: Ako chápeme a bránime rodičov a rodičovstvo? Považujeme deti stále za dar Boží? Ak áno, prečo sa im potom bránime? Neochudobňujeme tak celú našu vlasť?… Tu, na tomto mieste o Božej pravde milosrdenstva zároveň odhaľujeme pravdu o svojej pravdivosti zmýšľania a konania.

Skrze rádio Lumen i naďalej očakávame povzbudenia všetkých členov národa v tak dôležitých otázkach, aby rástli diela materiálnej hodnoty, ale ešte viac diela, ktoré nezničí ani hrdza, ani moľ, ba ich neukradnú ani zlodeji.

Bez značnej ľudskej pomoci a angažovanosti, by sa dielo slovenskej kaplnky v Lagiewnikach nezrodilo. Ale aj skrze toto ľudské úsilie postrehnime a viďme predovšetkým hmatateľný prejav Božieho milosrdenstva, ktorý sa dostal nám všetkým. Predsa nie každý má priamo pri (v) prameni Božieho milosrdenstva svoju kaplnku. To je vyznačenie pre nás i záväzok, aby sme boli svedkami Božieho milosrdenstva v dnešnom svete.

Dnes i inokedy nech je prejavom našej vďaky i dôvery neustále opakovanie modlitby: Ježišu, dôverujem Ti (v Teba), ktorá nech vyjadruje našu radosť i vďačnosť, ale ešte viac plnosť odovzdanosti do vôle Božej. Na tomto mieste môžeme prežiť, že plniť Božiu vôľu nie sú formálne slová, to je plná aktivita človeka v Božom pláne. Teda aktivita, ktorá všetku energiu dáva nie do realizácie vlastných projektov, ale Božích. Všetci pútnici, ktorí sem budete prichádzať organizovane i individuálne, prichádzajte sem s týmito myšlienkami a s nimi aj odchádzajte.

Nechajme sa po celý život viesť materinskou láskou Sedembolestnej – patrónky Slovenska – prosiac o stále orodovanie sv. Faustíny, čerpajme naplno a neustále z prameňa Božieho milosrdenstva, ktoré je záchranou nás i celého ľudstva.

Mons. Stanislav Stolárik, predseda Lk KBS, poverený realizáciou, slovenskej kaplnky v Lagiewnikach

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.