Čo musia mať manželia?

– dobrú hlavu, pretože ju často stratia,

– dobré zuby, pretože musia často kadečo prehrýzť,

– dobrý chrbát, pretože toho musia často veľa uniesť,

– dobrý žalúdok, pretože musia často stráviť tvrdé sústa,

– dobré nohy, pretože ich často tlačia topánky hneď na mnohých miestach.

Jednoducho trpezlivosť patrí k hlavnej výzbroji, ktorú si manželia nesmú zabudnúť vziať so sebou na spoločnú životnú cestu.

Zo skúseností pozorujeme, že každý deň tisíce manželov a manželiek obviňujú manželského partnera zo straty vzájomného porozumenia, konfliktnej povahy a z neodstrániteľných rozdielov. Po právnom rozvode sa rozchádzajú a každý si vytvára oddelenú domácnosť.

Často vidíme, že nevesta bola krásna. Priam žiarila vo svojom svadobnom závoji, ženích sa vznášal s chvejúcim sa srdcom vo svojom fantastickom obleku. Došli na nádhernom bavoráku. Keď stáli pred oltárom a duchovenstvom, ktoré bolo oblečené v bielom rúchu, sľubovali si vzájomnú nerozlučnú lásku. 0 tri roky neskôr sú rozdelení. Čo sa to vlastne stalo? Veď vstupovali do manželstva s absolútnym odhodlaním vytvoriť manželský pár v jednote. Ako je to možné? Čo sú vnútorné korene takého tzv. „legálneho“ rozchodu?

„Legálny“ rozchod je iba zavŕšenie dlhého a chúlostivého procesu, ktorý je často navonok nebadateľný, dotýka sa manželov osobne a rozširuje sa ako zhubný nádor vo vnútorných postojoch a pohľadoch na manželského partnera. Tento proces nazývame duchovný rozchod. Jeho znakmi je strata manželskej identity a vzájomnej dôvery. Muž a žena sú legálnymi manželmi, bývajú v tom istom dome, či byte, ale vedú oddelený život. Stimulom takého manželstva nie sú vzájomné kontakty a spolucítenie manžela a manželky, ale nanajvýš veci pôsobiace zvonka. Duchovná rozluka tvorí neviditeľnú stenu, bariéru medzi manželmi, ktorá je duchovnou rakovinou zabíjajúcou manželský a rodinný život. Ak chceme liečiť túto nebezpečnú chorobu, hľadajme jej príznaky a potom jej príčiny.

Príznaky duchovného rozchodu manželov

Poznanie najčastejších symptómov duchovnej rozluky nám môžu pomôcť riešiť naše problémy:

• hlboký pocit izolácie a osamotenosti jedného alebo oboch z manželov,

• pravidelný a častý smútok, dezilúzie, nuda, prázdnota,

• partnera posudzujeme ako bezvýznamného a nepotrebného,

• nezáujem a indiferentnosť o problémy manželského partnera,

• chlad vo vzájomných vzťahoch, strata pocitu bezpečia, zanedbávanie malých pozorností a citových prejavov, pohladenia, bozkov, objatí,

• zbytočný hnev, nenávisť, prejavy agresivity,

• atmosféra neúprimnosti, nedôvery, prejavy väčšej dôvery tretím osobám ako manželskému partnerovi,

• obavy, pocity strachu a neistoty,

• vyhýbanie sa alebo dokonca odmietanie pohlavného života s partnerom,

• strata komunikácie o vnútorných problémoch a odmietanie dialógu,

• zvady a časté hádky aj v posteli či pred deťmi,

• strata vzájomného rešpektu: urážky, hrubé slová, zosmiešňovanie, irónia, sarkazmus,

• individualistický život: viac užívame slová „ja“, „moje“, ako „my“,

• nemať čas spolu uvažovať, tešiť sa, ani modliť sa spolu,

• strata viery a nádeje v úspešný a požehnaný manželský život.

Príčina duchovného rozdelenia

Nestačí poznať iba symptómy (príznaky). Musíme ísť ďalej a hľadať príčiny nášho oddelenia. Podľa vyjadrenia odborníkov je hlavným dôvodom oficiálneho rozchodu manželov strata porozumenia v základných oblastiach manželského života. Preto musíme objaviť cesty vzájomného porozumenia a poznať svet vnútorných túžob manželského partnera. Porozumenie je výsledok procesu vzájomného počúvania sa a zdieľania sa navzájom jeden druhému.

Pri budovaní mosta, ktorý nás má spájať, môže pomôcť poznanie rôznych oblastí, ktoré podstatne ovplyvňujú našu citovú sféru:

Zdravie: únava, nervozita, napätie, stres, systém stravovania a relaxácie.

Peniaze: používanie, zneužívanie, prilipnutie, postoj, zámery, plány.

Čas: význam, spoločné trávenie, mrhanie, rozvrhnutie, postoj, plánovanie.

Práca: jej, jeho ciele a zámery, účel, želanie, prehľad o práci, spoločná.

Odpočinok: spôsob relaxácie, plánovanie, prázdniny, spoločná dovolenka.

Hodnoty: jeho, jej, ako manželskej dvojice.

Sexuálne vzťahy: výchova, význam, vedomosti, potreby, priority, harmónia.

Manželský život: šťastie a nešťastie, láska, viera a nádej, príležitosti, zmeny a rast. Spoločné potreby a spoločné hodnoty. Možnosti a obmedzenia. Túžby, sny a ciele. Úspechy a sklamanie. Spoločné plány, duchovný život.

Deti: láska, disciplína, vyváženosť, príklady, informácie, výchova, sloboda a zodpovednosť, komunikácia a rozhovor. Ich potreby a hodnoty. Ich obmedzenia, očakávania a sklamania. Ich viera, nádej, láska. Ich kontakty, súhlas a nesúhlas. Ich krízy. Ich prázdniny, štúdium, ich možnosti.

Príbuzní: ich vplyv, ich problémy a kontakty. Ich potreby a hodnoty. Naša komunikácia s nimi. Ich požiadavky a nároky.

Boh: viera, nádej, jeho láska, vzťahy a komunikácia s Bohom. Božie plány. Božie slovo. Úcta k Bohu. Vôľa. Modlitba, sv. omša, sviatosti.

Domov: domáca atmosféra, pohodlie, intimita a pohostinnosť.

Smrť: pocity, postoj, názory, obava, želanie a samotná príprava na smrť.

Otázky na zamyslenie:

1. Ste manželská dvojica rastúca v láske alebo žijete ako jednotlivci?
2. S ktorou základnou oblasťou vášho manželského života javíte nesúhlas?
3. Ktoré zo symptómov duchovného rozdelenia pociťujete v manželstve?
4. Aké dôsledky duchovného rozdelenia pociťujete vo vašom osobnom a rodinnom živote?
5. Čo budete robiť s príčinami duchovného rozdelenia v manželstve?
6. Čo by ste mohli urobiť spoločne s manželom alebo manželkou?
7. Nepotrebujete pomoc alebo prehĺbiť svoj vzťah a Bohom?

Dr. Vaščák Blažej, Široké

Čo musia mať manželia?

– dobrú hlavu, pretože ju často stratia,

– dobré zuby, pretože musia často kadečo prehrýzť,

– dobrý chrbát, pretože toho musia často veľa uniesť,

– dobrý žalúdok, pretože musia často stráviť tvrdé sústa,

– dobré nohy, pretože ich často tlačia topánky hneď na mnohých miestach.

Jednoducho trpezlivosť patrí k hlavnej výzbroji, ktorú si manželia nesmú zabudnúť vziať so sebou na spoločnú životnú cestu.

Počas celého nášho života sa snažíme hľadať šťastie. Šťastie je prirodzený cieľ každého človeka. Hlad po šťastí je zakotvený v hĺbke nášho bytia. Nešťastné manželstvá sú jednou z najťažších chorôb ľudstva. Naučiť sa žiť šťastné manželstvo je obrovské umenie a s Božou pomocou znamená „znova sa narodiť“ (Jn 3, 7b).Šťastie je nielen dobrý pocit, ale aj prežívanie potešenia zo života a z práce. Je to aj potešenie z naplnenia túžob. A je to aj potešenie z uskutočnenia toho, čomu som uveril. Prvý krok ku šťastiu je aj priznanie si vlastných slabostí a postupná zmena života k lepšiemu.

Šťastie sa otvára každému, len je potrebné na sebe popracovať. A bez Božieho požehnania to nejde. Musíme aj poprosiť. K tomu treba aj naše sebapoznanie, sebarešpektovanie, sebadisciplínu a najmä súlad konania so svojím svedomím.

•••

Jednoduchým, ale najdôležitejším kľúčom k šťastiu je mať dôverný a láskyplný vzťah k inej osobe (manželovi, manželke). Pritom však nesmie chýbať prítomnosť Boha v našom vzájomnom manželskom vzťahu.

Šťastie má aj nepriateľov, ktorými sú: túžba po lacnom úspechu, túžba po okamžitom uspokojení, či túžba po naliehavom prežití radostí. Z pozorovania vnímame, že najväčšou príčinou nešťastia sú: egocentrizmus a všetky druhy sebeckej lásky, prehnané predsudky o sebe a rôzne nereálne predstavy.

V čom teda spočíva tajomstvo, že mnohé manželstvá celý život nielen spoločne prežijú, ale sa aj duchovne obohacujú a rastú? Odborníci tvrdia, a úspešné manželské dvojice dokazujú, že správny kľúč k šťastnému manželstvu leží v hĺbke vzťahov, do akej miery si uvedomujeme:

1. svoje túžby a očakávania,

2. túžby a očakávania svojho životného partnera (partnerky),

3. čo očakávame od našich vzájomných manželských vzťahov.

Ak nie sme sebeckí a sme dosť sebakritickí, musíme rozoznať, ktoré z našich túžob sú uskutočniteľné a ktoré nie. Máme byť schopní vzdať sa svojich nereálnych očakávaní. Môžeme povedať, že šťastie v manželstve je možné, ale vyžaduje každodennú spoločnú prácu manželov na sebe. Manželstvo nemôže urobiť šťastným toho, kto sa nepodieľa na jeho stvárňovaní a ani sa o to nesnaží.

V čom má byť môj podiel na šťastí v našom manželstve?

• Úprimná akceptácia manželského partnera takého, aký je v hĺbke svojho bytia.

• Pevná viera v silu manželskej lásky.

• Vedieť odpustiť tak rýchlo, ako cítim potrebu zmierenia a odpustenia.

• Čestnosť, otvorenosť a ochota zdôveriť sa so všetkým svojmu partnerovi.

• Nebojácny a statočný pohľad na manželské problémy, konflikty a krízy.

• Dokázať zavčasu múdro zastaviť hnev, nenávisť a žiarlivosť.

• Ochota zodpovedne plniť všetky manželské a výchovné povinnosti.

• Spoločne prežívať príjemné strávenie kvalitného času.

• Pravidelne viesť rozhovor s Bohom, s úplnou dôverou ako jednotlivec i dvojica.

• Otvorenosť a úprimná pohostinnosť voči iným ľuďom a ich duchovné obohacovanie.

•••

Zaiste nás poteší konštatovanie dvojice: „Sme šťastní, keď môžeme byť spolu. Dôverujeme si a rešpektujeme sa navzájom. Všímame si viac pozitívne vlastnosti toho druhého, ako jeho nedostatky. Uisťujeme sa o vzájomnej láske. Obaja si veľmi želáme, aby naše manželstvo bolo čoraz lepšie. Každý deň máme čas na to, aby sme sa mohli vzájomne otvoriť a porozprávať sa o našich zážitkoch…“ Je to skoro ako modlitba.

Skúsme sa zamyslieť a v hĺbke svojho srdca pouvažovať nad nasledujúcimi otázkami:

• Čo pre mňa znamená šťastné manželstvo, a či ho prežívam?

• Prečo som prijal manželstvo práve s tebou a či to neľutujem?

• Čo si myslím o našej vzájomnej komunikácii?

• Akceptujem naše rozdielnosti a rešpektujem ťa?

• Dôverujem ti, obdivujem ťa a som pre teba istotou?

• Vyjadrujú naše sexuálne vzťahy lásku k sebe navzájom?

• Dokážem požiadať o odpustenie a odpustiť, keď sa vzájomne urazíme?

• Som presvedčený, že Boh žije v našich vzťahoch?

• Čo môžem urobiť, aby bolo naše manželstvo šťastnejšie?

•••

Týmto chceme poukázať na to, že po hlbokom zvážení a prehodnotení našich vzájomných vzťahov aj naše manželstvo môže byť šťastné. Nielen nám, ale aj Bohu na ňom záleží.
Je treba nájsť si čas na vzájomnú komunikáciu. Treba počúvať Boží hlas v našom srdci a vzájomne sa viac deliť, rozprávať i počúvať jeden druhého. Je potrebné viac sa spoločne modliť s dôverou a nádejou, že Boh je ten, ktorý o nás vie a dokáže nám pomôcť, len ho treba prosiť.

MUDr. Blažej Vaščák, Široké